Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hlinené črepy zo staroveku potvrdzujú biblický záznam

Hlinené črepy zo staroveku potvrdzujú biblický záznam

 Hlinené črepy zo staroveku potvrdzujú biblický záznam

BIBLIA je inšpirované Božie Slovo. (2. Timotejovi 3:16) To, čo hovorí o ľuďoch, miestach i náboženskej a politickej situácii v staroveku, je presné. Hoci dôveryhodnosť Biblie v žiadnom prípade nie je závislá od archeologických objavov, takéto objavy potvrdzujú alebo prehlbujú naše porozumenie biblického záznamu.

Najväčšiu časť nálezov, ktoré sa našli pri archeologických vykopávkach na starovekých náleziskách, tvoria hlinené črepy, čiže úlomky keramiky. Tieto úlomky hrnčiarskych výrobkov sa označujú aj ako ostrakóny, z gréckeho slova s významom „škrupina, črep“. Slúžili ako lacný materiál na písanie na mnohých miestach starovekého Blízkeho východu, napríklad v Mezopotámii, a aj v Egypte. Ostrakóny sa používali na zaznamenávanie zmlúv, správ, záznamov o predaji a tak ďalej, tak ako sa dnes používajú poznámkové bloky alebo listy papiera. Texty na ostrakónoch, písané najčastejšie atramentom, boli rôzne dlhé, od jediného slova až po desiatky riadkov alebo stĺpcov.

Pri archeologických vykopávkach v Izraeli sa našlo mnoho ostrakónov z biblických čias. Tri zbierky ostrakónov, ktoré sa datujú do siedmeho a ôsmeho storočia pred n. l., sú zvlášť zaujímavé, pretože potvrdzujú rôzne detaily historických informácií, ktoré sa nachádzajú v Biblii. Ide o ostrakóny zo Samárie, Arádu a Lachiša. Pozrime sa bližšie na každú z týchto zbierok.

Ostrakóny zo Samárie

Samária bola hlavným mestom severného izraelského kráľovstva, až kým v roku 740 pred n. l. nepadla do rúk Asýrčanov. O pôvode tohto mesta sa v 1. Kráľov 16:23, 24 píše: „V tridsiatom prvom roku judského kráľa Asu [947 pred n. l.] sa stal... kráľom nad Izraelom Omri... A kúpil vrch Samária od Šemera za dva talenty striebra a začal na vrchu stavať, a meno mesta, ktoré vystaval, nazval... Samáriou.“ Toto mesto existovalo ešte aj v čase Ríma, keď bolo premenované na Sebaste. Nakoniec v šiestom storočí n. l. ako mesto prestalo existovať.

Pri vykopávkach na mieste, kde sa nachádzala staroveká Samária, tím archeológov v roku 1910 našiel zbierku ostrakónov, ktoré sa datujú do ôsmeho storočia pred n. l. Text na nich tvoria záznamy o oleji a víne, ktoré bolo do Samárie dopravené z rôznych oblastí jej blízkeho okolia. V komentári k tomuto objavu sa v knihe Ancient Inscriptions—Voices From the Biblical World (Staroveké nápisy — hlasy z biblického sveta) uvádza: „[Zbierka] 63 ostrakónov, ktoré sa našli v roku 1910... sa právom považuje za jednu z najvýznamnejších zbierok epigrafických [písomných] materiálov, ktoré sa zachovali zo starovekého Izraela. Tento význam nespočíva v obsahu samárskych ostrakónov... ale skôr v tom, že sa na nich nachádza veľa izraelských osobných mien, mien rodov a zemepisných názvov.“ Prečo možno povedať, že tieto mená potvrdzujú detaily biblického záznamu?

Keď Izraeliti dobyli Zasľúbenú krajinu a rozdelili ju medzi jednotlivé kmene, miesto, kde bola neskôr Samária, sa nachádzalo na území kmeňa Manaše. Podľa Jozuu 17:1–6 boli v tejto oblasti lósom pridelené územia desiatim rodom Manašeho, cez jeho vnuka Gileáda. Išlo  o rody Abiezera, Cheleka, Asriela, Sichema a Šemidu. Šiesty Gileádov syn, Chefer, nemal žiadnych vnukov, no mal päť vnučiek — Machlu, Noachu, Choglu, Milku a Tircu — a každá z nich dostala podiel z krajiny. — 4. Mojžišova 27:1–7.

Na ostrakónoch zo Samárie sa zachovalo sedem z mien týchto rodov — všetkých päť mien Gileádových synov a dve mená Cheferových vnučiek, Chogly a Noachy. „Mená rodov zachované na ostrakónoch zo Samárie sú mimobiblickým dokladom o spojitosti medzi rodmi Manašeho a územím, na ktorom sa podľa tvrdenia Biblie tieto rody usadili,“ uvádza sa v NIV Archaeological Study Bible. A tak tieto ostrakóny potvrdzujú tento aspekt raných dejín izraelských kmeňov opísaný v Biblii.

Zdá sa, že ostrakóny zo Samárie potvrdzujú aj náboženskú situáciu v Izraeli opísanú v Biblii. V čase, keď boli písané tieto ostrakóny, Izraeliti miešali uctievanie Jehovu s uctievaním kanaanskeho boha Baala. V Hozeášovom proroctve, ktoré bolo tiež napísané v ôsmom storočí pred n. l., bolo predpovedané, že príde čas, keď Izrael bude kajúcne nazývať Jehovu „Môj manžel“, a už nie „Môj majiteľ“, čiže „Môj baal“, keďže slovo baal znamená majiteľ. (Hozeáš 2:16, 17) Niektoré osobné mená, ktoré sa nachádzajú na ostrakónoch zo Samárie, znamenajú „Baal je môj otec“, „Baal spieva“, „Baal je silný“, „Baal pamätá“ a podobne. Na každých 11 mien, ktoré obsahovali nejakú formu mena Jehova, sa našlo 7 mien, ktoré obsahovali meno Baal.

Ostrakóny z Arádu

Arád bol starovekým mestom, ktoré sa nachádzalo v polovyprahnutej oblasti nazývanej Negeb, v značnej vzdialenosti južne od Jeruzalema. Vykopávky v Aráde odhalili, že na tomto mieste bolo v priebehu času šesť izraelských pevností, od času Šalamúnovej vlády (1037 – 998 pred n. l.) až do roku 607 pred n. l., keď Jeruzalem zničili Babylončania. Archeológovia našli v Aráde najväčšiu zbierku ostrakónov z biblických čias. Zahŕňa viac ako 200 popísaných črepov s textom v hebrejčine, aramejčine a ďalších jazykoch.

Niektoré ostrakóny z Arádu potvrdzujú to, čo sa v Biblii píše o kňazských rodoch. Napríklad na jednom z hlinených črepov je zmienka o „synoch Kóracha“, o ktorých sa píše v 2. Mojžišovej 6:244. Mojžišovej 26:11. Nadpisy Žalmov 42, 44 – 49, 84, 85, 87 a 88 pripisujú tieto žalmy ‚Kórachovým synom‘. Ďalšie kňazské rodiny, o ktorých je zmienka v texte na ostrakónoch z Arádu, sú rodiny Pašchura a Meremóta. — 1. Paralipomenon 9:12; Ezdráš 8:33.

Pouvažujme o ďalšom príklade. V rozvalinách pevnosti datovanej do obdobia tesne predtým, ako Babylončania zničili Jeruzalem, archeológovia našli hlinený črep, ktorý bol adresovaný veliteľovi pevnosti. Podľa publikácie The Context of Scripture (Kontext Písma) sa v ňom okrem iného píše: „Môjmu pánovi Eljašibovi. Kiež sa sám Jahve [Jehova] zaoberá tvojím blahom... Čo sa týka vecí, o ktorých si mi dal príkazy: všetko je teraz v poriadku: zostáva v chráme Jahveho.“ Mnohí učenci si myslia, že chrám, o ktorom je tu zmienka, bol pôvodný chrám v Jeruzaleme, postavený v čase Šalamúna.

 Ostrakóny z Lachiša

Staroveké opevnené mesto Lachiš sa nachádzalo 43 kilometrov juhozápadne od Jeruzalema. Počas vykopávok v roku 1930 bolo nájdených viacero ostrakónov a najmenej 12 z nich tvoria listy, ktoré boli opísané ako „mimoriadne dôležité... vzhľadom na vysvetlenie, ktoré podávajú o politickej situácii a všeobecnom zmätku, keď sa Judsko pripravovalo na neodvratný útok [babylonského kráľa] Nabuchodonozora“.

Najdôležitejšie listy sú tie, ktoré tvoria korešpondenciu medzi istým nižším dôstojníkom a Jaošom, ktorý bol pravdepodobne vojenským veliteľom v Lachiši. Štýl, v akom sú napísané tieto listy, pripomína štýl použitý v spisoch proroka Jeremiáša, ktorý žil v tom istom období. Pozrime sa, ako dva z týchto listov dosvedčujú biblický opis tohto kritického obdobia.

Jeremiášovi 34:7 prorok opisuje čas, „keď vojenské sily babylonského kráľa bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým judským mestám, ktoré zostali, proti Lachišu a proti Azéke; veď z judských miest ostali práve tie opevnené mestá“. Zdá sa, že pisateľ jedného z listov z Lachiša opisuje presne tie isté udalosti. Píše: „Vyzeráme [ohňové] signály z Lachiša... lebo nevidíme Azéku.“ Mnohí učenci si myslia, že to naznačuje, že Azéka padla do rúk Babylončanov a že Lachiš bol ďalším mestom, ktoré malo padnúť. Zaujímavým detailom v tomto texte je výraz „ohňové signály“. Aj Jeremiáš 6:1 sa zmieňuje o používaní tohto komunikačného prostriedku.

Zdá sa, že ďalší list z Lachiša potvrdzuje to, čo hovoria proroci Jeremiáš a Ezechiel o snahách judského kráľa získať vo vzbure proti Babylonu podporu Egypta. (Jeremiáš 37:5–8; 46:25, 26; Ezechiel 17:15–17) Tento list z Lachiša uvádza: „Teraz tvoj sluha dostal nasledujúcu informáciu: Veliteľ Konjahu, syn Elnatanov, sa presunul na juh, aby vstúpil do Egypta.“ Učenci si vo všeobecnosti tento krok vysvetľujú ako snahu o získanie vojenskej pomoci od Egypta.

Ostrakóny z Lachiša sa zmieňujú aj o viacerých menách, ktoré sa nachádzajú v knihe Jeremiáš. Ide o mená Nerijah, Jazanjah, Gemarjah, Elnatán a Hošajah. (Jeremiáš 32:12; 35:3; 36:10, 12; 42:1) Nemožno s istotou povedať, či tieto mená predstavujú tie isté osoby. No keďže Jeremiáš žil v tom istom období, táto podobnosť je pozoruhodná.

Spoločný prvok

Zbierky ostrakónov zo Samárie, Arádu a Lachiša potvrdzujú mnoho detailov zapísaných v Biblii. Patria k nim rodové mená, zemepisné názvy a určité aspekty súvisiace s náboženskou a politickou situáciou tých čias. Je tu však aj jeden dôležitý prvok, ktorý sa objavuje vo všetkých troch zbierkach.

Listy objavené v zbierkach ostrakónov z Arádu a Lachiša obsahujú také frázy ako: „Kiež ťa Jehova požehná pokojom.“ V siedmich lachišských správach sa Božie meno spomína celkovo 11-krát. Okrem toho mnoho hebrejských osobných mien, ktoré sa nachádzajú vo všetkých troch zbierkach, obsahujú skrátenú formu mena Jehova. Tieto ostrakóny tak potvrdzujú, že Izraeliti v tom čase bežne používali Božie meno.

[Obrázok na strane 13]

Hlinený črep z ruín Arádu adresovaný mužovi menom Eljašib

[Prameň ilustrácie]

Fotografia © Israel Museum, Jerusalem; s láskavým dovolením Israel Antiquities Authority

[Obrázok na strane 14]

List z Lachiša, v ktorom je uvedené Božie meno

[Prameň ilustrácie]

Odfotografované s láskavým dovolením British Museum