Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti“

„Vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti“

 „Vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti“

„Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ — LUKÁŠ 12:15.

1, 2. a) O čo sa dnes podľa tvojho pozorovania ľudia zaujímajú a usilujú? b) Ako by nás mohli také postoje ovplyvniť?

PENIAZE, majetok, prestíž, dobre platená práca, rodina — to sú niektoré z vecí, ktoré väčšina ľudí považuje za ukazovatele úspechu alebo za prostriedok zaistenia sa do budúcnosti. Je zrejmé, že tak v bohatých, ako aj v chudobných krajinách sa záujem a úsilie mnohých ľudí sústreďuje na hmotný zisk a kariéru. Na druhej strane ich záujem o duchovné veci — ak vôbec nejaký majú — sa rýchle vytráca.

Je to presne tak, ako predpovedala Biblia: ‚V posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú viac milovať rozkoše ako Boha, budú mať spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa budú preukazovať ako falošní.‘ (2. Timotejovi 3:1–5) Každodenný život medzi takými ľuďmi vystavuje pravých kresťanov neprestajnému tlaku prispôsobiť sa tomuto spôsobu uvažovania a života. Čo nám pomôže odolať snahe sveta ‚vtlačiť nás do svojej formy‘? — Rimanom 12:2, The New Testament in Modern English od J. B. Phillipsa.

3. Akou Ježišovou radou sa budeme teraz zaoberať?

Ježiš Kristus, ‚Hlavný Sprostredkovateľ a Zdokonaľovateľ našej viery‘, nás v tomto ohľade veľmi pôsobivo poučil. (Hebrejom 12:2) Raz, keď zástupu ľudí objasňoval určité duchovné otázky, vstúpil do rozhovoru nejaký muž so žiadosťou: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ V odpovedi dal Ježiš tomu mužovi — i všetkým počúvajúcim — dôležitú radu. Dôrazne vystríhal pred žiadostivosťou a svoju výstrahu zosilnil podnetným podobenstvom. Bude dobré, keď sa nad tým, čo Ježiš pri tejto príležitosti povedal, zamyslíme a keď pouvažujeme, aký úžitok nám prinesie uplatnenie jeho rady. — Lukáš 12:13–21.

Nevhodná prosba

4. Prečo nebolo vhodné, že muž prerušil Ježiša?

Ježiš predtým ako ho prerušili, hovoril učeníkom a ďalším ľuďom o tom, že si treba dávať pozor na pokrytectvo, že treba mať odvahu vyznať spojenie so Synom človeka a že svätý duch im poskytne pomoc. (Lukáš 12:1–12) To sú určite dôležité myšlienky, ktoré si jeho učeníci potrebovali vziať k srdcu. Ale napriek tomu, že Ježiš hovoril o veľmi dôležitých veciach, spomenutý muž mu skočil do reči so žiadosťou vyriešiť majetkový spor, ktorý si zjavne nevedeli vyriešiť sami v rodine. Z toho, čo sa stalo, sa však môžeme niečo dôležité naučiť aj my.

5. Čo odhalila o mužovi jeho prosba?

Niekto raz napísal, že „charakter človeka sa často prejaví tým, nad čím začne uvažovať, keď počúva nabádanie v náboženských otázkach“. Kým Ježiš hovoril o vážnych duchovných veciach, muž asi premýšľal, ako by mohol dosiahnuť nejaké finančné výhody.  Správa neuvádza, či sa v otázke dedičstva cítil ukrivdený oprávnene, alebo nie. Možno sa pokúšal využiť Ježišovu autoritu a povesť človeka, ktorý dokáže múdro posudzovať záležitosti ľudí. (Izaiáš 11:3, 4; Matúš 22:16) Nech už to bolo akokoľvek, jeho žiadosť odhaľovala, že hlboko v srdci mal závažný nedostatok — necenil si duchovné veci. Nie je to pre nás dobrý dôvod preskúmať sa? Napríklad na kresťanských zhromaždeniach je ľahké dovoliť mysli blúdiť alebo premýšľať o tom, čo budeme robiť neskôr. Je však potrebné sústrediť sa na to, čo sa hovorí, a uvažovať, ako predkladané informácie uplatniť, aby sme si zlepšili vzťah k nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi Bohu, a k spolukresťanom. — Žalm 22:22; Marek 4:24.

6. Prečo Ježiš nevyhovel mužovej žiadosti?

Nech už k vysloveniu prosby viedlo muža čokoľvek, Ježiš mu nevyhovel, ale povedal: „Človeče, kto ma ustanovil nad vami za sudcu alebo za toho, kto rozdeľuje?“ ​(Lukáš 12:14) Tým poukázal na to, čo ľudia dobre poznali, lebo na riešenie práve týchto záležitostí boli v mestách podľa mojžišovského Zákona určení sudcovia. (5. Mojžišova 16:18–20; 21:15–17; Rút 4:1, 2) Ježiš sa naproti tomu venoval dôležitejším veciam — vydával pravdivé svedectvo o Kráľovstve a učil ľudí konať Božiu vôľu. (Ján 18:37) V súlade s Ježišovým vzorom sa ani my nerozptyľujeme menej významnými vecami, ale svoj čas a energiu využívame na kázanie dobrého posolstva a ‚robenie učeníkov z ľudí všetkých národov‘. — Matúš 24:14; 28:19.

Maj sa na pozore pred žiadostivosťou

7. Aký postreh Ježiš vyslovil?

Keďže Ježiš poznal úmysly srdca toho muža, vedel, že za žiadosťou zasiahnuť do osobnej záležitosti sa skrýva niečo vážnejšie. Preto nielenže mu odmietol vyhovieť, ale začal hovoriť o podstate problému: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ — Lukáš 12:15.

8. Čo je žiadostivosť a k čomu môže viesť?

Žiadostivosť je niečo iné než len túžba mať peniaze alebo nejaké veci, ktoré môže v rozumnej miere využiť a ktoré v živote potrebuje. Je to nadmerná túžba po bohatstve alebo majetku, prípadne po tom, čo patrí inému človeku. Žiadostivý človek môže mať neuhasiteľnú, chamtivú túžbu získať niečo len preto, aby to mal, alebo možno túži po niečom, čo patrí niekomu inému, a nepozerá sa na to, ako by svojím konaním ovplyvnil iných ľudí. Taký človek dovoľuje svojej túžbe, aby ovládla jeho uvažovanie a konanie do takej miery, že sa preňho v podstate stane bohom. Pripomeňme si, že apoštol Pavol kladie chamtivého človeka na jednu úroveň s modlárom, ktorý nezdedí Božie Kráľovstvo. — Efezanom 5:5; Kolosanom 3:5.

9. Ako sa môže prejaviť žiadostivosť? Uveď niekoľko príkladov.

Je zaujímavé, že Ježiš vystríhal pred ‚každým druhom žiadostivosti‘. Žiadostivosť má mnoho podôb. Niektoré sa vymenúvajú v poslednom z Desiatich prikázaní: „Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho, ani po jeho otrokovi, ani po jeho otrokyni, ani po jeho býkovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.“ ​(2. Mojžišova 20:17) Biblia je plná príkladov ľudí, ktorých žiadostivosť toho či oného druhu priviedla k ťažkému hriechu. Prvý, kto prahol po tom, čo patrilo niekomu inému, bol Satan — túžil po sláve, cti a autorite, ktorá patrí jedine Jehovovi. (Zjavenie 4:11) Eva  zas bažila po práve rozhodovať sa nezávisle, a keď bola oklamaná, ľudstvo nastúpilo cestu hriechu a smrti. (1. Mojžišova 3:4–7) Démoni boli anjeli, ktorí prestali byť spokojní so ‚svojím pôvodným postavením a opustili svoje správne bydlisko‘. (Júda 6; 1. Mojžišova 6:2) Zamysli sa aj nad Balaamom, Achanom, Geházim a Judášom. Miesto toho, aby boli spokojní so svojím životom, dovolili, aby ich nadmerná túžba po hmotnom majetku priviedla k zneužitiu dôvery a vrhla do zničenia a skazy.

10. V akom zmysle by sme mali ‚mať oči otvorené‘, ako nabádal Ježiš?

10 Bolo veľmi vhodné, že výstrahu pred žiadostivosťou uviedol Ježiš slovami „majte oči otvorené“. Prečo? Lebo ľudia si ľahko všimnú, keď je niekto iný chamtivý alebo žiadostivý, ale zriedka uznajú, že sa takto previňujú oni sami. No apoštol Pavol poukazuje na to, že „láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu“. (1. Timotejovi 6:9, 10) Učeník Jakub vysvetľuje, že keď sa nesprávna žiadosť „stane plodnou, porodí hriech“. (Jakub 1:15) Na základe Ježišovho nabádania by sme mali mať stále „oči otvorené“, no nie preto, aby sme videli, či niekto iný nezodpovedá opisu žiadostivého človeka, ale aby sme mohli preskúmať sami seba, zistiť, na čo sa v srdci zameriavame, a tak sa ‚vystríhať pred každým druhom žiadostivosti‘.

Život v hojnosti

11, 12. a) Ako Ježiš vystríhal pred žiadostivosťou? b) Prečo je potrebné poslúchať Ježišovu výstrahu?

11 Máme však aj ďalší dôvod, aby sme sa vystríhali žiadostivosti. Všimni si, čo povedal Ježiš ďalej: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15) Tieto slová určite stoja za zamyslenie dnes, v materialistickom veku, keď ľudia stotožňujú bohatstvo a blahobyt so šťastím a úspechom. Ježiš týmito slovami poukázal na to, že zmysluplný a uspokojujúci život nezávisí od hmotných vecí, bez ohľadu na to, koľko ich človek má.

12 Niektorí ľudia by však možno oponovali. Argumentovali by, že život je vďaka hmotnému majetku pohodlnejší a príjemnejší, čím sa zvyšuje jeho hodnota. Preto sa naplno venujú činnostiam, ktoré im majú umožniť získať všetko, po čom túžia, vrátane  najnovších vymožeností. To je podľa nich cesta k dobrému životu. Ale človek s takýmto uvažovaním nepochopil, čo Ježiš povedal.

13. Aký je vyrovnaný pohľad na život a majetok?

13 Ježiš sa nezameral na to, či je správne mať veľký majetok, alebo nie. Zdôraznil, že život človeka nevyplýva „z toho, čo má“. Všetci vieme, že na život, na udržanie života, ktorý máme, nepotrebujeme veľa. Stačí trocha jedla, niečo na seba a strecha nad hlavou. Bohatí ľudia majú nadbytok vecí, zatiaľ čo chudobní si musia horko-ťažko zarábať na živobytie. Akýkoľvek rozdiel sa však stiera, keď sa život schýli ku koncu, vtedy všetok majetok stráca význam. (Kazateľ 9:5, 6) Preto ak má mať život zmysel a hodnotu, nemôže a nesmie sa zakladať len na tom, čo dokáže človek nadobudnúť alebo vlastniť. Táto myšlienka sa ešte ozrejmí, keď preskúmame, o akom živote Ježiš hovoril.

14. Čo sa môžeme naučiť zo slova „život“ použitého v biblickej správe?

14 Keď Lukáš vo svojom evanjeliu zaznamenal Ježišov výrok „život nevyplýva z toho, čo [človek] má“, pre „život“ ​(po grécky zóé) použil slovo, ktoré neoznačuje spôsob života, ale život vo svojej podstate. * Ježiš hovoril, že či sme bohatí, alebo chudobní, či žijeme v prepychu, alebo z ruky do úst, nemáme úplnú kontrolu nad dĺžkou svojho života, ba ani nad tým, či sa dožijeme zajtrajška. V Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Kto z vás môže svojou úzkostlivosťou pridať jeden lakeť k dĺžke svojho života?“ ​(Matúš 6:27) Z Biblie jasne vyplýva, že ‚zdrojom života‘ je jedine Jehova a len on môže dať verným ľuďom „skutočný život“, čiže „večný život“, život bez konca, či už v nebi, alebo na zemi. — Žalm 36:9; 1. Timotejovi 6:12, 19.

15. Prečo sa mnohí spoliehajú na hmotný majetok?

15 Ježišove slová poukazujú na to, ako ľahko sa môže názor človeka na život pokriviť alebo skresliť. Či sú ľudia bohatí, alebo chudobní, všetci sú nedokonalí a všetkých čaká to isté. Mojžiš v staroveku povedal: „Dní našich rokov je sedemdesiat rokov; a ak je ich v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov, predsa sa pridŕžajú ťažkostí a vecí, ktoré škodia; veď sa to istotne rýchle pomíňa a my odlietame.“ ​(Žalm 90:10; Jób 14:1, 2; 1. Petra 1:24) Z tohto dôvodu si ľudia, ktorí si nevytvorili dobrý vzťah k Bohu, často osvoja zmýšľanie vyjadrené heslom „jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť“, ktoré zapísal apoštol Pavol. (1. Korinťanom 15:32) Ďalší, uvedomujúc si pominuteľnosť a neistotu života, pokúšajú sa nájsť istotu a stabilitu v hmotnom majetku. Azda majú pocit, že keď budú mať veľa hmatateľných vecí, ich život bude istejší. Preto neprestajne pracujú a hromadia si bohatstvo a majetok a mylne ho stotožňujú s istotou a šťastím. — Žalm 49:6, 11, 12.

 Zaručená budúcnosť

16. V čom nespočíva skutočná hodnota života?

16 Je pravda, že vyššia životná úroveň — hojnosť jedla, oblečenia, dobré bývanie a ďalšie drahé veci — môže prispieť k tomu, že bude človek žiť pohodlnejšie alebo si aj dovolí lepšiu zdravotnícku starostlivosť, a tak si o niekoľko rokov predĺži život. Ale má taký život naozaj hlbší zmysel a je skutočne istejší? Pravá hodnota života sa nemeria počtom rokov, ktoré človek prežije, ani množstvom hmotných vecí, ktoré vlastní či užíva. Apoštol Pavol poukázal na to, aké nebezpečné je zakladať si na takých veciach. Timotejovi napísal: „Tým, ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí, nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie.“ — 1. Timotejovi 6:17.

17, 18. a) Aké vynikajúce príklady postoja k hmotnému majetku sú pre nás hodné napodobňovania? b) Aké Ježišovo podobenstvo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?

17 Spoliehať sa na bohatstvo nie je múdre, lebo bohatstvo je ‚neisté‘. Patriarcha Jób bol veľmi zámožný, ale keď ho náhle postihla tragická udalosť, bohatstvo mu nepomohlo; zo dňa na deň oň prišiel. Bol to silný vzťah k Bohu, ktorý ho vo všetkých skúškach a súženiach podporoval. (Jób 1:1, 3, 20–22) Abrahám zas nedovolil, aby mu veľký majetok zabránil prijať náročnú úlohu od Jehovu, a za odmenu sa stal „otcom zástupu národov“. (1. Mojžišova 12:1, 4; 17:4–6) Tieto a ďalšie príklady sú hodné napodobňovania. Či sme mladí, alebo vekovo starší, je potrebné preskúmať sa a zistiť, čo je v našom živote naozaj dôležité a na čo sa spoliehame. — Efezanom 5:10; Filipanom 1:10.

18 Tých niekoľko Ježišových slov o žiadostivosti a správnom názore na život má skutočne hlboký zmysel a sú veľmi poučné. Ale Ježiš mal na mysli ešte ďalšie myšlienky a pokračoval podnetným podobenstvom o nerozumnom boháčovi. Ako sa toto podobenstvo týka nášho života a čo sa z neho môžeme naučiť? Tieto otázky zodpovie nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

^ 14. ods. Iné grécke slovo prekladané slovom „život“ je bios, z ktorého pochádzajú také slovenské slová ako „biografia“ a „biológia“. Toto slovo podľa istého slovníka označuje „čas alebo trvanie života“, „spôsob života“ a „živobytie“. — Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words.

Ako odpovieš?

• Čo sa učíme z toho, že Ježiš odmietol splniť žiadosť jedného muža zo zástupu?

• Prečo sa musíme vystríhať žiadostivosti a ako to môžeme robiť?

• Prečo môžeme povedať, že život nevyplýva z hmotného majetku?

• Vďaka čomu môžeme žiť skutočne hodnotným životom a pociťovať istotu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Žiadostivosť môže mať katastrofálne následky

[Obrázok na strane 23]

Prečo Ježiš nesplnil žiadosť istého muža?

[Obrázky na strane 25]

Čím dal Abrahám najavo správny názor na hmotný majetok?