Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Saul sa stretáva so starými priateľmi a s bývalými nepriateľmi

Saul sa stretáva so starými priateľmi a s bývalými nepriateľmi

 Saul sa stretáva so starými priateľmi a s bývalými nepriateľmi

SAUL, ktorý sa neskôr stal známym ako apoštol Pavol, sa musel cítiť trochu nesvoj, keď sa prvý raz po svojom obrátení na kresťanstvo vrátil do Jeruzalema. * Tri roky predtým odišiel z tohto mesta ako človek, ktorý dýchal hrozbou a vraždou proti Ježišovým učeníkom. Mal oprávnenie zatknúť každého kresťana, ktorého by sa mu podarilo nájsť v Damasku. — Skutky 9:1, 2; Galaťanom 1:18.

Keď sa Saul stal kresťanom, hneď začal smelo hovoriť o svojej viere vo vzkrieseného Mesiáša. Židia v Damasku ho preto chceli zabiť. (Skutky 9:19–25) Mohol očakávať od niekdajších židovských priateľov v Jeruzaleme vrúcne prijatie? Saulovi v skutočnosti viac záležalo na tom, aby sa spojil s nasledovníkmi Krista, ktorí boli v tomto meste. A to nebola ľahká úloha.

„Keď prišiel do Jeruzalema, snažil sa pripojiť k učeníkom. Ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom.“ ​(Skutky 9:26) Ich postoj bol  pochopiteľný. Posledné, čo o ňom počuli, bolo, že bol ich neľútostným prenasledovateľom. To, že sa Saul vyhlasoval za kresťana, sa im mohlo javiť ako lesť s cieľom preniknúť do zboru. Preto sa s ním kresťania v Jeruzaleme nechceli príliš zblížiť.

Jeden z nich však Saulovi pomohol. Biblia ukazuje, že Barnabáš doviedol tohto bývalého prenasledovateľa „k apoštolom“, čo je zjavne zmienka o Petrovi (Kéfasovi) a Jakubovi, Pánovom bratovi, a že im porozprával o Saulovom obrátení a o jeho zvestovaní v Damasku. (Skutky 9:27; Galaťanom 1:18, 19) O tom, ako nadobudol k Saulovi dôveru Barnabáš, sa v správe nepíše. Poznali sa už títo dvaja muži, čo Barnabáša podnietilo dôkladne si Saula preveriť a potom dosvedčiť jeho úprimnosť? Bol Barnabáš v kontakte s kresťanmi v Damasku a vedel od nich o Saulovom obrátení? Nech to už bolo akokoľvek, Barnabáš pomohol rozptýliť pochybnosti o Saulovi. Vďaka tomu Saul pätnásť dní zostal u Petra.

Pätnásť dní u Petra

Saul dostal poverenie priamo od Ježiša, a tak nepotreboval žiadne schválenie od nejakého človeka, ako to zdôraznil v liste Galaťanom. (Galaťanom 1:11, 12) No Saul si nepochybne uvedomoval, aké dôležité je, aby bol dobre informovaný o Ježišovej službe. Čas,  ktorý mohol stráviť s Petrom, mu na to poskytol množstvo príležitostí. (Lukáš 24:12; 1. Korinťanom 15:3–8) Saul mal zrejme veľa otázok, ktoré chcel položiť Petrovi a Jakubovi, a oni sa určite chceli Saula opýtať na jeho videnie a poverenie, ktoré dostal.

Zachránený pred bývalými priateľmi?

Štefan býva označovaný ako prvý kresťanský mučeník. Tí, s ktorými sa Štefan predtým prel, boli z „takzvanej Synagógy prepustencov a z Cyrenejských a Alexandrijských a z tých z Cilície a Ázie“. Teraz sa Saul „prel... s grécky hovoriacimi Židmi“, čiže s helenistami, a smelo im vydával svedectvo. Aká bola ich reakcia? Chceli ho zabiť. — Skutky 6:9; 9:28, 29.

Bolo prirodzené, že Saul im chcel vysvetliť radikálnu zmenu vo svojom živote a že svojich bývalých priateľov chcel poučiť o Mesiášovi. Židovskí helenisti však reagovali nenávistne voči tomuto mužovi, ktorého považovali za zradcu.

Chápal Saul, aké vážne nebezpečenstvo mu hrozí? Dozvedáme sa, že keď sa modlil v chráme, upadol do vytrženia a videl Ježiša, ktorý mu povedal: „Ponáhľaj sa a rýchlo vyjdi z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.“ Saul na to povedal: „Pane, oni sami dobre vedia, že som dával do väzenia a bičoval v jednej synagóge za druhou tých, ktorí veria v teba. A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, ja sám som stál pri tom. Schvaľoval som to.“ — Skutky 22:17–20.

Podľa niektorých táto Saulova odpoveď svedčí o tom, že si uvedomoval nebezpečenstvo. Iní si myslia, že tým vlastne hovoril: ‚Bol som prenasledovateľom tak ako oni a oni to vedia. Istotne by moje obrátenie vzali vážne. Možno ich získam na stranu pravdy.‘ Ježiš však vedel, že títo Židia nebudú dbať na svedectvo nejakého „odpadlíka“. Povedal Saulovi: „Choď, lebo ťa vyšlem k vzdialeným národom.“ — Skutky 22:21, 22.

Keď sa spolukresťania dozvedeli o hroziacom nebezpečenstve, naliehali na Saula, aby rýchlo odišiel do prístavného mesta Cézarea, a poslali ho na asi 500-kilometrovú cestu do Tarzu, jeho domovského mesta. (Skutky 9:30) Prešlo niekoľko rokov, kým sa Saul znovu vrátil do Jeruzalema.

Tento náhly Saulov odchod možno poslúžil na ochranu kresťanského zboru. Prítomnosť bývalého prenasledovateľa mohla preň byť nebezpečná. Po Saulovom odchode „zbor po celej Judei, Galilei a Samárii vstúpil do pokojnej doby a budoval sa; a keďže kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte“. — Skutky 9:31.

Poučenie o opatrnosti

Podobne ako to bolo v prvom storočí, aj dnes môžu nastať situácie, v ktorých je vhodné prejaviť opatrnosť. Nemáme dôvod byť prehnane podozrievaví voči cudzím ľuďom. No z času na čas sa bezcharakterní ľudia pokúšajú využiť Jehovov ľud buď pre osobný zisk, alebo s cieľom uškodiť zboru. Preto používajme rozlišovaciu schopnosť, aby sme sa nestali obeťou nástrah takýchto podvodníkov. — Príslovia 3:27; 2. Timotejovi 3:13.

Z toho, čo urobil Saul po zvestovaní v Jeruzaleme, vidno aj ďalší spôsob, akým môžu kresťania prejaviť opatrnosť. Vydávanie svedectva v určitých štvrtiach alebo určitým osobám vrátane bývalých priateľov môže byť nebezpečné — z telesného, z duchovného alebo dokonca z morálneho hľadiska. Preto je namieste opatrnosť, napríklad pokiaľ ide o výber miesta a času na zvestovanie. — Príslovia 22:3; Matúš 10:16.

Môžeme si byť istí, že dobré posolstvo o Kráľovstve sa bude zvestovať, skôr než príde koniec tohto skazeného systému vecí. Saul dal v tomto smere naozaj znamenitý príklad, keď „smelo hovoril v mene Pána“, a to dokonca aj pred niekdajšími priateľmi a pred bývalými nepriateľmi! — Skutky 9:28.

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Saul je dnes známejší ako apoštol Pavol. No väčšina biblických textov uvedených v tomto článku sa o ňom zmieňuje ako o Saulovi, teda podľa jeho židovského mena. — Skutky 13:9.

[Obrázok na strane 16]

Keď Saul prišiel do Jeruzalema, smelo vydával svedectvo Židom hovoriacim po grécky