Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ernst Glück a jeho neľahká úloha

Ernst Glück a jeho neľahká úloha

 Ernst Glück a jeho neľahká úloha

PRED vyše 300 rokmi sa Ernst Glück podujal na úlohu, na ktorú sa v dejinách odvážilo len málo ľudí. Rozhodol sa preložiť Bibliu do jazyka, ktorý nepoznal.

Glück sa narodil okolo roku 1654 v nemeckom mestečku Wettin blízko Halle. Jeho otec bol luteránskym pastorom. Vďaka náboženskej atmosfére, ktorá u nich doma vládla, sa v mladom Ernstovi rozvinul záujem o duchovné veci. Po skončení štúdia teológie sa ako 21-ročný presťahoval do dnešného Lotyšska. V tom čase bola väčšina miestnych ľudí nevzdelaných a v ich jazyku bolo len niekoľko kníh. Glück napísal: „Keď som ako mladý prišiel do tejto krajiny, prvý nedostatok, ktorý som si všimol, bol ten, že cirkvi v Lotyšsku chýba Biblia... To ma podnietilo k tomu, že som sa pred Bohom rozhodol študovať tento jazyk, až kým ho úplne nezvládnem.“ Bol rozhodnutý dať Lotyšom Bibliu v ich vlastnom jazyku.

Prípravy na preklad

Oblasť, v ktorej sa Glück usadil, bola v tom čase známa ako Livónsko a bola pod nadvládou Švédska. Miestnym zástupcom švédskeho kráľa bol Johannes Fischer. Jeho záujmom bolo pozdvihnúť úroveň vzdelanosti v krajine. No mal tiež záujem o to, aby zväčšil svoj majetok. Glück hovoril s Fischerom o preklade Biblie do lotyštiny. Fischer vlastnil tlačiareň v hlavnom meste Riga. Vytlačením lotyšskej Biblie mohol podporiť svoj cieľ zvýšiť úroveň vzdelania a zároveň, ako dúfal, by z toho mohol mať aj slušný zisk. Fischer po žiadal švédskeho kráľa Karola XI. o povolenie na preklad. Kráľ mu dal povolenie na uskutočnenie tohto zámeru a ponúkol sa, že bude preklad financovať. Dňa 31. augusta 1681 vydal kráľ rozhodnutie, ktoré umožnilo začatie prekladu.

Medzitým sa Glück pripravoval. Bol Nemec, takže ako podklad pre lotyšskú Bibliu mohol využiť preklad Martina Luthera. Ale Glück chcel vytvoriť ten najlepší možný preklad a usúdil, že na to je potrebné prekladať z pôvodnej hebrejčiny a gréčtiny. Keďže tieto biblické jazyky neovládal dostatočne, odišiel do Nemecka a v Hamburgu študoval hebrejčinu a gréčtinu. Je pravdepodobné, že počas jeho pobytu v Nemecku ho livónsky duchovný Jānis Reiters učil lotyštinu, ako aj biblickú gréčtinu.

Roky práce, roky čakania

V roku 1680 Glück dokončil štúdium jazykov a vrátil sa do Lotyšska, kde začal slúžiť ako pastor. Čoskoro začal s prekladom. V roku 1683 bol ako pastor pridelený na veľkú farnosť v meste Alūksne, ktoré sa neskôr začalo úzko spájať s jeho prekladom.

V tom čase lotyština nemala slová pre mnohé biblické výrazy a pojmy. Preto Glück vo svojom preklade použil niektoré nemecké slová. Ale zo všetkých síl sa snažil preložiť Božie Slovo do lotyštiny a odborníci sa zhodujú, že jeho preklad je veľmi kvalitný. Vytvoril dokonca nové slová a niektoré z nich sa dodnes v lotyštine bežne používajú. Patria k nim lotyšské výrazy pre slová „príklad“, „hostina“, „obor“, „špehovať“ a „svedčiť“.

Johannes Fischer priebežne informoval švédskeho kráľa o tom, ako práca na preklade pokračuje. Z ich korešpondencie vyplýva, že do roku 1683 mal už Glück preložené Kresťanské grécke Písma. V roku 1689 bol hotový preklad celej Biblie, čo znamená, že táto neľahká úloha mu zabrala iba osem rokov. * Vydanie Biblie sa značne omeškalo, no  v roku 1694 Glück dosiahol svoj cieľ — vláda vydala povolenie na verejný predaj lotyšskej Biblie.

Niektorí historici spochybňujú, že celú Bibliu preložil Glück sám. Niet pochýb, že pri preklade nahliadol aj do Lutherovho prekladu a že do svojho textu zapracoval aj časti Biblie, ktoré v lotyštine už existovali. Tieto časti však tvoria len malý podiel jeho celkovej práce. Boli do práce zapojení aj iní prekladatelia? Glück mal pri preklade pomocníka a ďalší mu pomáhali s korektúrou a kontrolou kvality prekladu. Zdá sa však, že sa nepodieľali priamo na preklade. Preto je pravdepodobné, že Glück bol jediným prekladateľom.

Glückov preklad bol míľnikom v rozvoji písaného lotyšského jazyka. Ale mal aj oveľa väčší význam. Lotyšský ľud si konečne mohol čítať Božie Slovo vo vlastnom jazyku a porozumieť jeho životodarnému učeniu. Lotyši nezabudli, čo pre nich Ernst Glück urobil. Už vyše 300 rokov sa obyvatelia Alūksne starajú o dva duby známe ako Glika ozoli, teda Glückove duby. Zasadil ich sám Glück na pamiatku lotyšského prekladu Biblie. V Alūksne je tiež malé múzeum, v ktorého zbierke sú rôzne preklady Biblie a medzi nimi aj prvé vydanie Glückovho prekladu. A v erbe mesta Alūksne je Biblia a na nej uvedený rok 1689, v ktorom Glück dokončil svoju prácu.

Jeho neskoršia činnosť

Krátko po príchode do Lotyšska sa Glück začal učiť po rusky. V roku 1699 napísal, že sa mu plní ďalší sen — preložiť Bibliu do ruštiny. V jednom liste z roku 1702 napísal, že začal s revíziou lotyšskej Biblie. Ale podmienky na preklad Biblie boli stále menej priaznivé. Po mnohých rokoch pokoja sa Lotyšsko premenilo na bojové pole. V roku 1702 porazili ruské vojská Švédov a prevzali kontrolu nad Alūksne. Glück s rodinou bol deportovaný do Ruska. * V tých nepokojných časoch stratil rukopisy novej lotyšskej Biblie i ruského prekladu. Glück zomrel v roku 1705 v Moskve.

Zmiznutie tohto neskoršieho lotyšského a ruského prekladu bolo veľkou stratou. No dodnes môže mať každý, kto si číta lotyšskú Bibliu, úžitok z Glückovho pôvodného prekladu.

Ernst Glück je len jedným z mnohých ľudí, ktorí sa podujali na náročnú úlohu prekladať Bibliu do jazyka bežných ľudí. Vďaka tomu takmer každá jazyková skupina na zemi môže čítať Božie Slovo a čerpať z drahocenných vôd pravdy. Áno, prostredníctvom prekladov Biblie vo vyše 2 000 jazykoch sa Jehova dáva naďalej spoznať ľuďom všade na svete.

[Poznámky pod čiarou]

^ 10. ods. Na porovnanie, na anglickom preklade Biblie Authorized Version, tiež známom ako King James Version, vydanom v roku 1611, usilovne pracovalo sedem rokov 47 učencov.

^ 14. ods. Glück vychovával dievča, ktoré sa neskôr po jeho smrti stalo manželkou ruského cára Petra Veľkého. V roku 1725, keď Peter zomrel, sa z nej stala ruská cárovná Katarína I.

[Obrázok na strane 13]

Glückov preklad

[Obrázok na strane 14]

Jehovovi svedkovia vyučujú z Biblie v meste, kde ju Glück preložil