Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nech je zbor budovaný

Nech je zbor budovaný

 Nech je zbor budovaný

„Zbor... vstúpil do pokojnej doby a budoval sa.“ — SKUTKY 9:31.

1. Aké otázky by sme si mohli položiť o „Božom zbore“?

V DEŇ Letníc 33 n. l. prijal Jehova skupinu Kristových učeníkov za nový národ, za „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16) Z týchto kresťanov pomazaných duchom sa okrem toho stal, povedané slovami Biblie, „Boží zbor“. (1. Korinťanom 11:22) Čo to všetko znamenalo? Ako mal byť „Boží zbor“ organizovaný? Ako mal na zemi fungovať bez ohľadu na to, kde žili jeho členovia? A ako s tým súvisí náš život a naše šťastie?

2, 3. Ako Ježiš ukázal, že zbor bude mať určitú štruktúru?

Ako sa písalo v predchádzajúcom článku, Ježiš predpovedal existenciu tohto zboru pomazaných nasledovníkov, keď apoštolovi Petrovi povedal: „Na tom skalnom masíve [ktorým je Ježiš Kristus] postavím svoj zbor a brány hádesu ho nepremôžu.“ ​(Matúš 16:18) Okrem toho, keď bol Ježiš ešte s apoštolmi, poučil ich, ako má zbor, ktorý mal zakrátko vzniknúť, fungovať a ako má byť organizovaný.

Ježiš slovom a príkladom vyučoval, že niektorí členovia zboru sa budú ujímať vedenia. Mali to robiť tým, že budú slúžiť ostatným členom zboru. Kristus povedal: „Viete, že tí, ktorí sa považujú za vládnúcich nad národmi, panujú nad nimi a ich veľkí nad nimi vykonávajú moc. Medzi vami to však nie je tak, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, bude otrokom všetkých.“ ​(Marek 10:42–44) Je zrejmé, že „Boží zbor“ nemal byť len rozptýlenou skupinou jednotlivcov, akousi neusporiadanou masou ľudí. Naopak, mal mať štruktúru, v rámci ktorej mali jednotliví členovia zboru spolupracovať a komunikovať.

4, 5. Podľa čoho vieme, že zbor mal byť poučovaný o duchovných veciach?

Práve ten, ktorý mal byť Hlavou „Božieho zboru“, povedal, že apoštoli a ďalší muži, ktorí sa od neho učili, budú mať voči zvyšku zboru konkrétne povinnosti. Čo mali robiť? Základnou úlohou malo byť poučovať členov zboru o duchovných veciach. Pripomeňme si, že vzkriesený Ježiš sa v prítomnosti niekoľkých ďalších apoštolov Petra opýtal: „Šimon, syn Jánov, miluješ viac mňa ako tieto?“ Peter odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že mám k tebe náklonnosť.“ Ježiš mu povedal: „Sýť moje jahniatka... Pas moje ovečky... Sýť moje ovečky.“ ​(Ján 21:15–17) To bola naozaj vážna úloha!

Z Ježišových slov vidíme, že ľudia zhromaždení do zboru sú pripodobnení k ovciam v stáde. Tieto ovce — kresťanskí muži, ženy i deti — mali byť duchovne sýtené a správne pasené. A vzhľadom na to, že Ježiš všetkým nasledovníkom prikázal vyučovať ďalších a robiť z nich učeníkov, všetci noví, ktorí sa stávali jeho ovcami,  mali byť školení vo vykonávaní tejto úlohy od Boha. — Matúš 28:19, 20.

6. Aké opatrenia boli urobené v novovytvorenom „Božom zbore“?

Keď už bol Boží zbor vytvorený, ľudia, z ktorých pozostával, sa pravidelne stretávali, aby sa poučili a vzájomne povzbudili: „Ďalej sa venovali učeniu apoštolov a vzájomnému spoločenstvu, spoločnému jedeniu a modlitbám.“ ​(Skutky 2:42, 46, 47) Ďalším zaujímavým detailom tejto historickej správy je to, že určití spôsobilí muži dostali za úlohu pomáhať v zabezpečovaní niektorých praktických vecí. Títo muži neboli vybratí preto, že mnoho rokov chodili do škôl, ani preto, že boli zručnými remeselníkmi. Boli ‚plní ducha a múdrosti‘. Jedným z nich bol Štefan. Správa obracia pozornosť na to, že bol ‚mužom plným viery a svätého ducha‘. Jedným z výsledkov tohto zborového usporiadania bolo, že „Božie slovo... ďalej rástlo a v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov“. — Skutky 6:1–7.

Muži, ktorých používa Boh

7, 8. a) Akú úlohu plnili medzi ranými kresťanmi apoštoli a starší muži v Jeruzaleme? b) Aký účinok malo poučenie poskytnuté prostredníctvom zborov?

Pochopiteľne, v začiatkoch existencie zboru sa vedenia ujímali apoštoli, no nielen oni. Raz sa Pavol so spoločníkmi vrátili do sýrskej Antiochie. V Skutkoch 14:27 sa uvádza: „Keď prišli a zhromaždili zbor, rozprávali o mnohých veciach, ktoré Boh vykonal ich prostredníctvom.“ Kým ešte boli s týmto zborom, vznikla otázka, či sa majú veriaci spomedzi Nežidov obrezávať. V záujme jej vyriešenia boli Pavol a Barnabáš poslaní ‚do Jeruzalema k apoštolom a starším‘, ktorí zjavne slúžili ako vedúci zbor. — Skutky 15:1–3.

Keď ‚sa apoštoli a starší zhromaždili, aby o tej záležitosti uvažovali‘, predsedal Jakub, kresťanský starší, ktorý bol Ježišovým nevlastným bratom, ale nebol apoštolom. (Skutky 15:6) Po diskusii a s pomocou svätého ducha dospeli k záveru, ktorý bol v súlade  s Písmami. Záver zapísali a poslali miestnym zborom. (Skutky 15:22–32) Kresťania doručené informácie prijali a uplatnili. Čo sa tým dosiahlo? Bratia a sestry boli posilnení a povzbudení. V biblickej správe čítame: „A tak sa zbory upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň.“ — Skutky 16:5.

9. Aké úlohy majú podľa Biblie spĺňať spôsobilí kresťanskí muži?

Ale ako zbory bežne fungovali? Všimnime si napríklad zbory na ostrove Kréta. Hoci mnoho tamojších ľudí malo zlú povesť, niektorí sa zmenili a stali sa pravými kresťanmi. (Títovi 1:10–12; 2:2, 3) Bývali v rôznych mestách a všetci boli ďaleko od vedúceho zboru v Jeruzaleme. To však nepredstavovalo vážnejšie ťažkosti, lebo v každom z miestnych zborov na Kréte, tak ako aj inde boli vymenovaní duchovní „starší“. Títo muži spĺňali požiadavky, ktoré nachádzame v Biblii. Boli vymenovaní za starších, čiže dozorcov, a mohli „nabádať zdravým učením, ako aj karhať tých, ktorí odporujú“. (Títovi 1:5–9; 1. Timotejovi 3:1–7) Ďalší duchovní muži spĺňali požiadavky na to, aby mohli zborom pomáhať ako služobní pomocníci, čiže diakoni. — 1. Timotejovi 3:8–10, 12, 13.

10. Ako sa mali podľa Matúša 18:15–17 riešiť vážne ťažkosti?

10 Ježiš naznačil, že tu bude také usporiadanie. Pripomeňme si správu z Matúša 18:15–17, podľa ktorej povedal, že občas môžu medzi dvoma členmi Božieho ľudu vzniknúť ťažkosti, keď jeden zhreší proti druhému. Poškodená strana mala ísť za vinníkom a v súkromí, medzi štyrmi očami, mu ‚otvorene poukázať‘ na chybu. Ak sa týmto krokom spor nevyriešil, mal si poškodený zavolať na pomoc jedného alebo dvoch ďalších, ktorí poznali skutočnosti. A čo sa malo robiť, ak sa záležitosť ani tak nevyriešila? Ježiš povedal: „Ak neposlúchne ich, povedz to zboru. Ak neposlúchne ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač dane.“ Keď to Ježiš hovoril, „Božím zborom“ boli ešte stále Židia, a tak sa jeho slová spočiatku vzťahovali na nich. * Ale po založení kresťanského zboru sa Ježišov pokyn týkal tohto zboru. To je ďalší dôkaz, že Boží ľud mal mať určité usporiadanie, ktorého účelom malo byť posilňovať a viesť jednotlivých kresťanov.

11. Akú úlohu mali starší pri riešení ťažkostí?

11 Je teda vhodné, že pri riešení ťažkostí alebo prípadov hriechu zastupujú miestny zbor starší, čiže dozorcovia. To je v súlade s požiadavkami, ktorým musia starší zodpovedať podľa listu Títovi 1:9. Pravda, miestni starší boli nedokonalí rovnako ako Títus, ktorého Pavol poslal ‚napraviť veci, ktoré boli chybné‘. (Títovi 1:4, 5) Dnes musia muži, v prípade ktorých sa uvažuje o vymenovaní za starších, už nejaký čas dokazovať svoju vieru a oddanosť. Preto majú ostatní členovia zboru dôvod spoliehať sa na vedenie odovzdávané ich prostredníctvom.

12. Akú zodpovednosť majú starší voči zboru?

12 Starším zboru v Efeze Pavol povedal: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna.“ ​(Skutky 20:28) Aj v súčasnosti sú dozorcovia zborov ustanovení, aby „pásli Boží zbor“. Majú to robiť s láskou; nemajú nad stádom panovať. (1. Petra 5:2, 3)  Dozorcovia sa majú snažiť posilňovať „celé stádo“ a pomáhať mu.

Pevne sa držme zboru

13. Čo sa občas môže stať v zbore a prečo?

13 Starší i všetci ostatní členovia zboru sú nedokonalí, a tak občas vznikajú nedorozumenia či ťažkosti, podobne ako vznikali v prvom storočí, keď ešte boli v zbore niektorí apoštoli. (Filipanom 4:2, 3) Dozorca alebo niekto iný azda povie niečo, čo sa javí ako hrubé, neláskavé alebo nie celkom pravdivé. Alebo sa nám môže zdať, že sa robí niečo nebiblické, ale starší nášho zboru to neriešia, hoci o tom vedia. Je však možné, že vec sa vyriešila alebo sa práve rieši v súlade s Písmom a faktmi, ktoré my nepoznáme. Ale keby to aj bolo tak, ako si myslíme, pouvažujme nad týmto príkladom: V korintskom zbore, o ktorý sa Jehova zaujímal, určitý čas existovalo vážne nesprávne konanie. Časom sa Jehova postaral, aby sa tomu konaniu venovala pozornosť — správne a pevne. (1. Korinťanom 5:1, 5, 9–11) Môžeme si položiť otázku: ‚Keby som vtedy žil v Korinte, ako by som reagoval, kým sa tento problém nevyriešil?‘

14, 15. Prečo niektorí prestali nasledovať Ježiša a čo sa z toho učíme?

14 Zamyslime sa nad ďalšou vecou, ktorá sa môže v zbore stať. Povedzme, že pre niekoho je ťažké pochopiť a prijať určitú biblickú náuku. Skúmal ju v Biblii a publikáciách dostupných prostredníctvom zboru. Vyhľadal tiež pomoc zrelých spolukresťanov alebo aj starších. Čo by mal robiť, ak je preňho aj tak ťažké pochopiť a prijať danú myšlienku? Niečo podobné sa stalo asi rok pred Ježišovou smrťou. Ježiš povedal, že je ‚chlebom života‘ a že ten, kto chce žiť večne, musí „jesť telo Syna človeka a piť jeho krv“. To šokovalo aj niektorých jeho učeníkov. Mnohí nežiadali o vysvetlenie ani naň s vierou nečakali, ale „už s ním [Ježišom] nechodili“. (Ján 6:35, 41–66) Opäť sa môžeme zamyslieť: ‚Čo by som urobil, keby som tam vtedy bol?‘

15 V dnešnej dobe niektorí prestali byť  členmi miestneho zboru, lebo mali pocit, že môžu slúžiť Bohu sami. Možno to zdôvodňujú tým, že ich niekto urazil, že sa nenapravilo niečo nesprávne alebo že nedokážu prijať určitú náuku. Nakoľko rozumné je ich konanie? I keď je pravda, že každý kresťan má mať osobný vzťah k Bohu, nemôžeme poprieť ani to, že Boh dnes používa celosvetový zbor rovnako ako za apoštolov. Okrem toho vtedy používal a požehnával miestne zbory a na ich úžitok poskytoval spôsobilých starších a služobných pomocníkov. A tak je to aj dnes.

16. Nad čím by sa mal zamyslieť každý, kto je v pokušení odísť zo zboru?

16 Ak si niektorý kresťan myslí, že sa môže spoľahnúť výlučne na svoj vzťah k Bohu, zavrhuje usporiadanie, ktoré zaviedol Boh: celosvetový zbor i miestne zbory Božieho ľudu. Možno si ide vlastnou cestou sám alebo sa stretáva s niekoľkými ďalšími. Ale kde sú v takom prípade starší a služobní pomocníci, ktorých dal Jehova? Stojí za zamyslenie, že keď Pavol písal zboru v Kolosách o tom, že kresťania majú byť „zakorenení a na ňom [Kristovi] vybudovaní“, dal pokyn, aby tento list prečítali aj v Laodicei. Úžitok z neho mohli mať len členovia zboru, nie tí, ktorí sa od zboru oddelili. — Kolosanom 2:6, 7; 4:16.

Stĺp a opora pravdy

17. Čo sa o zbore učíme z 1. Timotejovi 3:15?

17 V prvom liste kresťanskému staršiemu Timotejovi apoštol Pavol uviedol, aké požiadavky musia spĺňať starší a služobní pomocníci v miestnych zboroch. Hneď nato sa zmienil o ‚zbore živého Boha‘ a povedal, že zbor je ‚stĺpom a oporou pravdy‘. (1. Timotejovi 3:15) Celý zbor pomazaných kresťanov v prvom storočí určite bol takým stĺpom. A je nepopierateľné, že hlavným opatrením, ktoré jednotlivým kresťanom umožňovalo prijímať túto pravdu, bol miestny zbor. Tam mohli počuť pravdu, lebo tam sa pravda vyučovala a obhajovala, a tam mohli byť budovaní.

18. Prečo sú zborové zhromaždenia veľmi dôležité?

18 Aj dnes je celosvetový kresťanský zbor Božou domácnosťou, ‚stĺpom a oporou pravdy‘. A jedným z hlavných spôsobov, akým sme budovaní, akým sa posilňuje náš vzťah k Bohu a akým sa pripravujeme konať jeho vôľu, je naša pravidelná a aktívna účasť na zhromaždeniach miestneho zboru. V liste zboru v Korinte sa Pavol zameral na to, čo sa na takých zhromaždeniach hovorilo. Napísal, že si veľmi želá, aby to, čo sa hovorí na zhromaždeniach, bolo jasné a zrozumiteľné. Tak mohli byť prítomní ‚budovaní‘. (1. Korinťanom 14:12, 17–19) My dnes môžeme byť rovnako budovaní, ak uznávame, že Jehova schvaľuje miestne zbory a podporuje ich.

19. Za čo sa cítiš zaviazaný svojmu zboru?

19 Áno, ak túžime byť posilňovaní v kresťanskej viere, naše miesto je v zbore. Zbor je už dlho obranným valom proti falošným náukám a Boh ho používa na oznamovanie dobrého posolstva o svojom mesiášskom Kráľovstve po celej zemi. Niet pochýb, že Boh vykonal už veľmi veľa práve prostredníctvom kresťanského zboru. — Efezanom 3:9, 10.

[Poznámka pod čiarou]

^ 10. ods. Biblický učenec Albert Barnes uznal, že Ježišov pokyn „povedať to zboru“ mohol znamenať povedať to „tým, ktorí majú oprávnenie vyšetriť také prípady — zástupcom cirkvi alebo tým, ktorí konajú v ich mene. V židovskej synagóge sa také prípady predkladali rade starších.“

Spomínaš si?

• Z čoho vidíme, že Boh bude na zemi používať zbory?

• Čo robia pre zbor starší, hoci sú nedokonalí?

• Ako ťa buduje miestny zbor?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

Apoštoli a starší v Jeruzaleme slúžili ako vedúci zbor

[Obrázok na strane 28]

Starší a služobní pomocníci sa školia, aby si mohli plniť povinnosti voči zboru