Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo byť pravdovravný?

Prečo byť pravdovravný?

 Prečo byť pravdovravný?

KEĎ mal Manfred 18 rokov, začal sa zaúčať v práci. * Spoločnosť, pre ktorú pracoval, zariadila, aby sa spolu s niekoľkými ďalšími novými pracovníkmi zúčastnil odborného školenia, ktoré prebiehalo dva dni v týždni. Raz sa vyučovanie skončilo skôr. Podľa predpisov spoločnosti sa noví pracovníci mali vrátiť do práce. No oni sa namiesto toho išli zabaviť — všetci okrem Manfreda, ktorý sa vrátil na pracovisko. Zhodou okolností prechádzal okolo nadriadený týchto nových pracovníkov. Keď videl Manfreda, opýtal sa ho: „Prečo dnes nie ste na školení? A kde sú ostatní?“ Čo mal Manfred povedať?

Manfred stál pred dilemou, ktorá je dnes bežná. Má povedať pravdu, alebo kryť svojich kolegov? Keď povie pravdu, ostatným to spôsobí problémy, a tak riskuje, že medzi nimi nebude obľúbený. Je za takýchto okolností prijateľné klamať? Čo by ste urobili vy? K Manfredovi sa vrátime neskôr, ale teraz pouvažujme, o čo v skutočnosti ide, keď sme postavení pred rozhodnutie, či povedať pravdu, alebo nie.

Odveký boj pravdy a nepravdy

Na začiatku ľudských dejín bolo všetko založené na pravde. Neboli žiadne prekrútené informácie, žiadna manipulácia s pravdou ani skresľovanie pravdy. Jehova, Stvoriteľ, je ‚Bohom pravdy‘. Jeho slovo je pravda; Jehova nemôže luhať a odsudzuje luhanie a luhárov. — Žalm 31:5; Ján 17:17; Títovi 1:2.

Ak je to tak, odkiaľ sa vlastne vzala lož? Ježiš Kristus dal na túto otázku jasnú odpoveď, keď svojim náboženským odporcom, ktorí sa ho snažili zabiť, povedal: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca. Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži.“ ​(Ján 8:44) Ježiš sa zmieňoval o udalosti, ktorá sa odohrala v záhrade Eden, keď Satan naviedol prvú ľudskú dvojicu, aby neposlúchla Boha, čím  upadla do osídla hriechu a smrti. — 1. Mojžišova 3:1–5; Rimanom 5:12.

Ježišove slová jasne označujú Satana za ‚otca lži‘, za pôvodcu luhania a nepravdy. Satan je naďalej hlavným podporovateľom nepravdy a „zvádza celú obývanú zem“. On nesie veľkú zodpovednosť za škody, ktoré ľuďom spôsobuje luhanie, dnes také rozšírené. — Zjavenie 12:9.

Dávny boj medzi pravdou a nepravdou, ktorého pôvodcom je Satan Diabol, zúri až dodnes. Preniká všetkými úrovňami ľudskej spoločnosti a ovplyvňuje každého jednotlivca. Spôsob, akým človek žije, ho zaraďuje buď na jednu, alebo na druhú stranu. Tí, ktorí sú na Božej strane, zakladajú svoj život na pravde Božieho Slova, Biblie. Každý, kto nekoná v súlade s pravdou, padá — či už vedome, alebo nevedome — do rúk Satana, pretože „celý svet leží v moci toho zlého“. — 1. Jána 5:19; Matúš 7:13, 14.

Prečo je sklon klamať taký rozšírený?

Skutočnosť, že „celý svet“ leží v moci Satana, vysvetľuje, prečo veľa ľudí klame. Ale možno si kladieme otázku, prečo vlastne Satan, „otec lži“, klamal. Satan vedel, že Jehova je oprávneným Zvrchovaným Vládcom všetkého, čo stvoril, teda aj prvej ľudskej dvojice. No toto vyvýšené a jedinečné postavenie, na ktoré nemal právo, túžil získať pre seba. Motivovaný chamtivosťou a sebectvom, vymyslel plán, ako zaujať Jehovovo miesto. Aby to dosiahol, uchýlil sa k lžiam a podvodu. — 1. Timotejovi 3:6.

A ako je to dnes? Nesúhlasíte s tým, že chamtivosť a sebectvo je stále veľmi často pohnútkou, ktorá mnohých ľudí podnecuje klamať? Chamtivý svet obchodu, skorumpovaná politika a falošné náboženstvo sú plné klamstiev, falošnosti, machinácií a podvodu. Prečo? Nie je to tým, že ľudia sú často motivovaní chamtivosťou a túžbou dostať sa dopredu alebo získať bohatstvo, moc či postavenie, na ktoré nemajú právo? Šalamún, múdry kráľ starovekého Izraela, vystríhal: „Ten, kto sa ponáhľa získať bohatstvo, nezostane nevinný.“ ​(Príslovia 28:20) A apoštol Pavol napísal: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu.“ ​(1. Timotejovi 6:10) To isté platí aj o neovládanej túžbe po moci či postavení.

Ďalší faktor, ktorý sa skrýva za luhaním, je strach — strach z toho, aké následky to prinesie alebo čo si druhí pomyslia, ak bude na svetlo vynesená pravda. Je prirodzené, že ľudia túžia byť obľúbení a prijímaní. Táto túžba ich však môže podnietiť prekrútiť pravdu, hoci len nepatrne, aby zakryli svoje nedostatky, zamlčali nelichotivé detaily alebo jednoducho preto, aby zanechali dobrý dojem. Šalamún vhodne napísal: „Chvieť sa pred ľuďmi, to kladie osídlo, ale kto dôveruje Jehovovi, bude ochránený.“ — Príslovia 29:25.

Vernosť Bohu pravdy

Čo urobil Manfred, keď si nadriadený od neho pýtal vysvetlenie? Manfred povedal pravdu. „Učiteľ nás pustil skôr, tak som prišiel do práce. Čo sa týka ostatných, nemôžem hovoriť za nich. Možno bude lepšie opýtať sa ich osobne.“

Manfred si mohol vymyslieť nejakú dômyselnú, zavádzajúcu odpoveď, a tak si u nových zamestnancov zaistiť popularitu. On však mal pádne dôvody verne sa držať pravdy. Manfred je Jehovov svedok. Bol čestný  a vďaka tomu si zachoval čisté svedomie. Získal si tým tiež dôveru svojho zamestnávateľa. Ešte kým sa zaškoľoval, bola mu zverená práca v klenotníctve, kde obyčajne nie je dovolené pracovať novým, ktorí sa len zaúčajú. Asi o 15 rokov, keď bol povýšený do zodpovedného postavenia v tejto spoločnosti, ten istý nadriadený mu zatelefonoval, aby mu zablahoželal, a spomenul pritom túto príhodu.

Keďže Jehova je Bohom pravdy, každý, kto túži mať k nemu blízky vzťah, musí ‚odložiť falošnosť‘ a ‚hovoriť pravdu‘. Boží služobník by mal milovať pravdu. „Verný svedok je ten, kto nebude luhať,“ napísal múdry kráľ. Ale čo je lož? — Efezanom 4:25; Príslovia 14:5.

Čo je lož?

Každá lož je nepravda, ale nie každá nepravda je lož. Prečo to možno povedať? Jeden slovník uvádza, že lož je „úmyselná, vedomá nepravda vydávaná za pravdu“. Áno, luhať znamená úmyselne niekoho oklamať. Preto neúmyselne povedať nepravdu — napríklad poskytnúť niekomu nepresné informácie alebo čísla omylom — nie je to isté ako hovoriť lož.

Okrem toho je potrebné zvážiť, či človek, ktorý nás žiada o určité informácie, je oprávnený poznať všetky fakty. Napríklad predstavte si, že by Manfredovi položil rovnaké otázky nejaký nadriadený z inej spoločnosti. Bol by Manfred povinný povedať mu všetko? Nie. Ten človek by nemal žiadne právo na také informácie, a tak Manfred by nebol povinný poskytnúť mu ich. Samozrejme, ani v tomto prípade by nebolo správne povedať lož.

Aký príklad dal v tomto ohľade Ježiš Kristus? Pri jednej príležitosti sa Ježiš rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí v neho neprejavovali vieru a ktorí sa zaujímali o to, kam plánuje ísť. „Odíď odtiaľto a choď do Judey,“ radili mu. Ako na to Ježiš odpovedal? „Choďte hore [do Jeruzalema] na sviatok; ja ešte nepôjdem hore na tento sviatok, lebo môj patričný čas ešte nenastal.“ Krátko nato však Ježiš išiel do Jeruzalema na sviatok. Prečo odpovedal takým spôsobom? Tí ľudia nemali právo poznať detaily, pokiaľ ide o to, kde Ježiš bude. A tak hoci Ježiš nepovedal nepravdu, dal im neúplnú odpoveď, aby minimalizoval riziko, že by títo ľudia jemu alebo jeho učeníkom mohli nejako uškodiť. To, čo Kristus povedal, nebola lož, pretože apoštol Peter o ňom napísal: „Nedopustil sa žiadneho hriechu, ani sa nenašiel klam v jeho ústach.“ — Ján 7:1–13; 1. Petra 2:22.

A ako to bolo s Petrom? Vari v tú noc, keď bol Ježiš zatknutý, trikrát nezaklamal a nezaprel,  že ho pozná? Áno, Peter podľahol strachu z človeka a klamal. Ale hneď potom „horko plakal“ a robil pokánie, a tak mu bol jeho hriech odpustený. Okrem toho Peter sa zo svojej chyby poučil. O niekoľko dní verejne hovoril o Ježišovi a rázne odmietol prestať o ňom hovoriť, keď sa ho židovské vrchnosti v Jeruzaleme snažili zastrašiť. Petrovo dočasné zlyhanie a rýchla náprava je povzbudením pre každého z nás, keďže každý môže v slabej chvíli ľahko zlyhať a potknúť sa v slove či v skutkoch. — Matúš 26:69–75; Skutky 4:18–20; 5:27–32; Jakub 3:2.

Pravda bude založená navždy

„Pera pravdy, tá bude pevne založená navždy, ale falošný jazyk bude iba na chvíľku,“ píše sa v Prísloviach 12:19. Áno, pravdivá reč sa vyznačuje trvácnosťou. A medziľudské vzťahy sú pevnejšie a prinášajú uspokojenie, keď ľudia zo zásady hovoria pravdu a konajú v súlade s ňou. Pravdovravnosť okamžite prináša dobré výsledky. K týmto výsledkom patrí čisté svedomie, dobrá povesť a pevné vzťahy medzi manželskými partnermi, členmi rodiny, priateľmi a dokonca aj medzi obchodnými partnermi.

Naproti tomu lži nemôžu obstáť v skúške času. Jazyk, ktorý vyslovuje lži, môže chvíľu zavádzať, ale z dlhodobého hľadiska nepravda neobstojí. Okrem toho Jehova, Boh pravdy, stanovil časovú hranicu, pokiaľ ide o to, dokedy bude znášať nepravdu a tých, ktorí podporujú lži. Biblia sľubuje, že Jehova odstráni vplyv Satana Diabla, otca lži, ktorý zvádza celú obývanú zem. Jehova už čoskoro skoncuje so všetkými lžami i s luhármi. — Zjavenie 21:8.

To bude úľava, keď bude „pera pravdy“ konečne pevne založená navždy!

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Nie je to jeho skutočné meno.

[Zvýraznený text na strane 5]

Chamtivosť a sebectvo podnecuje mnohých ľudí klamať

[Zvýraznený text na strane 6]

Každá lož je nepravda, ale nie každá nepravda je lož

[Obrázok na strane 6]

Aké poučenie môžeme načerpať zo správy o tom, ako Peter zaprel Krista?

[Obrázok na strane 7]

Keď ľudia hovoria pravdu, vedie to k pevným vzťahom, ktoré prinášajú uspokojenie