Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Jehova je Boh, ktorý prejavuje ocenenie

Jehova je Boh, ktorý prejavuje ocenenie

 Jehova je Boh, ktorý prejavuje ocenenie

„Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ — HEBREJOM 6:10.

1. Ako dal Jehova najavo, že si cení Moábčanku Rút?

JEHOVA si vysoko cení úsilie tých, ktorí sa úprimne snažia konať jeho vôľu, a bohato ich odmeňuje. (Hebrejom 11:6) Boáz, verný Boží služobník, poznal túto príťažlivú črtu Božej osobnosti, lebo Moábčanke Rút, ktorá sa s láskou starala o svoju ovdovenú svokru, povedal: „Kiež Jehova odmení spôsob tvojho konania a kiež sa ti dostane dokonalej odmeny od Jehovu.“ ​(Rút 2:12) Dostalo sa Rút Božieho požehnania? Rozhodne áno! Veď jej životný príbeh je zapísaný v Biblii! Okrem toho sa stala manželkou Boáza a pramatkou kráľa Dávida, a tým aj Ježiša Krista. (Rút 4:13, 17; Matúš 1:5, 6, 16) A to je len jeden z mnohých biblických príkladov, ktoré ukazujú, že Jehova si cení svojich služobníkov.

2, 3. a) Čo je pozoruhodné na tom, že Jehova prejavuje ocenenie? b) Prečo si Jehova dokáže oceniť to, čo robíme? Znázorni to.

Jehova by považoval za nespravodlivé, keby neprejavoval ocenenie. V Hebrejom 6:10 sa píše: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu tým, že ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ Toto vyhlásenie je pozoruhodné, pretože Boh si cení ľudí, ktorí sú mu oddaní, napriek tomu, že sú hriešnikmi a nedosahujú jeho slávu. — Rimanom 3:23.

Keďže sme nedokonalí, môžeme mať pocit, že naše skutky zbožnej oddanosti sú bezvýznamné a nehodné Božieho požehnania. Ale Jehova dobre pozná naše pohnútky a okolnosti a cení si, keď mu slúžime celou dušou. (Matúš 22:37) Znázornime si to: Matka si nájde na stole darček — nejaký lacný náhrdelník. Mohla by ho považovať za málo hodnotný a odhodiť ho. Ale pripojená kartička odhaľuje, že tento darček je od jej dcérky, ktorá minula všetky svoje úspory, aby ho kúpila. Teraz sa matka na darček pozerá inak. Možno jej do očí vstúpia slzy, objíma dcérku a hovorí, ako veľmi si darček cení.

4, 5. Ako Ježiš napodobňoval Jehovu v prejavovaní ocenenia?

Keďže Jehova veľmi dobre pozná naše pohnútky i naše obmedzenia, cení si, keď preňho robíme všetko, čo môžeme, či už je toho málo, alebo veľa. V tomto ohľade bol Ježiš dokonalým obrazom svojho Otca. Spomeň si na nepatrný príspevok  chudobnej vdovy, o ktorej sa píše v Biblii. „Keď [Ježiš] vzhliadol, zbadal bohatých, ako hádžu svoje dary do pokladníc. Potom videl akúsi biednu vdovu, ktorá vhodila dve malé mince veľmi malej hodnoty, a povedal: ‚Pravdivo vám hovorím: Táto vdova, hoci je chudobná, vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo všetci vhodili dary zo svojho prebytku, ale táto žena vhodila zo svojho nedostatku všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala.‘“ — Lukáš 21:1–4.

Áno, Ježiš poznal okolnosti tejto ženy — to, že bola vdova a že bola chudobná —, a preto chápal skutočnú hodnotu jej daru a veľmi si ho cenil. A rovnako sa na to pozeral aj Jehova. (Ján 14:9) Nie je povzbudzujúce vedieť, že bez ohľadu na svoje okolnosti môžeš získať priazeň v očiach nášho Boha a jeho Syna?

Jehova odmeňuje bohabojného Etiópčana

6, 7. Prečo si Jehova cenil Ebed-melecha a ako to dal najavo?

V Biblii opakovane vystupuje do popredia skutočnosť, že Jehova si cení tých, ktorí konajú jeho vôľu. Zamysli sa nad tým, ako Jehova zaobchádzal s bohabojným Etiópčanom Ebed-melechom, ktorý bol súčasníkom Jeremiáša a slúžil v domácnosti neverného judského kráľa Cedekijaha. Ebed-melech sa dozvedel, že judské kniežatá neprávom obvinili proroka Jeremiáša z poburovania a potom ho hodili do cisterny, aby tam zomrel od hladu. (Jeremiáš 38:1–7) Ebed-melech vedel, že Jeremiáša veľmi nenávideli pre posolstvo, ktoré hlásal, a preto sa zaňho išiel prihovoriť u kráľa, hoci tým riskoval vlastný život. Tento Etiópčan odvážne povedal: „Môj pán, kráľ, tí muži urobili zlé vo všetkom, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, ktorého hodili do cisterny, takže pre hlad zomrie tam, kde je.“ Na kráľov príkaz Ebed-melech  vzal 30 mužov a Božieho proroka zachránil. — Jeremiáš 38:8–13.

Jehova videl, že Ebed-melech konal vo viere. Viera mu pomohla prekonať akýkoľvek strach, ktorý azda pociťoval. Preto Jehova dal najavo, že si to cení, a prostredníctvom Jeremiáša Ebed-melechovi povedal: „Hľa, uskutočňujem svoje slová na tomto meste na nešťastie, a nie na dobro... A ja ťa toho dňa oslobodím... a nebudeš vydaný do ruky mužov, ktorých sa strachuješ. Lebo ti celkom istotne zaobstarám únik... a celkom istotne budeš mať svoju dušu ako korisť, lebo si mi dôveroval.“ ​(Jeremiáš 39:16–18) Áno, Jehova oslobodil Ebed-melecha, ako aj Jeremiáša z rúk skazených judských kniežat a neskôr aj z rúk Babylončanov, ktorí spustošili Jeruzalem. „[Jehova] chráni duše svojich verne oddaných; z ruky zlých ich oslobodzuje,“ píše sa v Žalme 97:10.

‚Tvoj otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, ti odplatí‘

8, 9. Čo sa od Ježiša učíme o tom, aké modlitby si Jehova cení?

Ďalší dôkaz, že Jehova si cení naše prejavy zbožnej oddanosti, možno vidieť z toho, čo Biblia hovorí o modlitbe. „Modlitba priamych je [Bohu] potešením,“ poznamenal múdry kráľ. (Príslovia 15:8) V Ježišových dňoch sa mnohí náboženskí vodcovia verejne modlili, nie preto, že by ich k tomu podnecovala pravá zbožnosť, ale preto, že túžili zapôsobiť na ľudí. „Majú svoju plnú odmenu,“ povedal Ježiš. „Ale ty, keď sa modlíš,“ hovoril svojim nasledovníkom, „choď do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ — Matúš 6:5, 6.

Samozrejme, Ježiš neodsudzoval verejné modlitby, veď aj on sám sa pri určitých príležitostiach verejne modlil. (Lukáš 9:16) Jehova si vysoko cení, keď sa k nemu modlíme úprimne, zo srdca, nie s úmyslom robiť dojem na iných. Naše súkromné modlitby sú v skutočnosti dobrým ukazovateľom hĺbky našej lásky k Bohu a našej dôvery v neho. Preto neprekvapuje, že Ježiš si na modlitbu často vyhľadával miesta, kde mohol byť sám. Raz to urobil „zavčas rána, kým bola ešte tma“. Inokedy „vystúpil sám na vrch modliť sa“. A predtým ako si vybral 12 apoštolov, sa osamote modlil celú noc. — Marek 1:35; Matúš 14:23; Lukáš 6:12, 13.

10. Čím si môžeme byť istí, ak je z našich modlitieb zjavná úprimnosť a naše hlboké city?

10 Predstav si, ako pozorne musel Jehova načúvať vrúcnym slovám svojho Syna! Áno, Ježiš sa niekedy modlil „so silnými výkrikmi a slzami“ a „pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý“. (Hebrejom 5:7; Lukáš 22:41–44) Keď je z našich modlitieb zjavná úprimnosť a naše hlboké city, môžeme si byť istí, že náš nebeský Otec nás počúva pozorne a s ocenením. Áno, „Jehova je blízko... všetkých tých, ktorí ho vzývajú v pravosti“. — Žalm 145:18.

11. Ako sa Jehova pozerá na to, čo robíme, keď sme sami?

11 Ak si Jehova cení, keď sa k nemu modlíme v skrytosti, o čo viac si potom musí ceniť, keď ho poslúchame v skrytosti! Áno, Jehova vie o tom, čo robíme v súkromí. (1. Petra 3:12) Ak sme verní a poslušní aj vtedy, keď sme sami, je to dobrý ukazovateľ toho, že naše ‚srdce je celé‘ voči Jehovovi — že pohnútky nášho srdca sú čisté a že naše srdce je stále, pokiaľ ide o to, čo je správne. (1. Paralipomenon 28:9) A takéto správanie nesmierne rozradostňuje Jehovovo srdce. — Príslovia 27:11; 1. Jána 3:22.

12, 13. Ako si môžeme chrániť myseľ a srdce a byť ako verný učeník Natanael?

12 Verní kresťania sa teda vyhýbajú tajným hriechom, ktoré kazia myseľ i srdce,  napríklad pozeraniu pornografie či násilia. Hoci pred ľuďmi sa niektoré hriechy dajú skryť, uvedomujeme si, že „všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty“. (Hebrejom 4:13; Lukáš 8:17) Keď sa usilujeme vyhýbať veciam, ktoré sa Jehovovi nepáčia, zachovávame si čisté svedomie a tešíme sa z vedomia, že máme Božie schválenie. Niet pochýb, že Jehova si veľmi cení človeka, ktorý „chodí bezúhonne a koná spravodlivosť a hovorí pravdu vo svojom srdci“. — Žalm 15:1, 2.

13 Ale ako si môžeme chrániť myseľ a srdce vo svete, ktorý je presiaknutý skazenosťou? (Príslovia 4:23; Efezanom 2:2) Okrem toho, že je potrebné naplno využívať všetky duchovné opatrenia, musíme tiež zo všetkých síl odmietať to, čo je zlé, a robiť to, čo je dobré, a konať rýchlo, aby sa nesprávne túžby a žiadosti nestali plodnými a neporodili hriech. (Jakub 1:14, 15) Nebol by si šťastný, keby Ježiš aj o tebe povedal tak ako o Natanaelovi: „Hľa, [človek], v ktorom niet klamu“? (Ján 1:47) Natanael, nazývaný aj Bartolomej, dostal neskôr výsadu stať sa jedným z dvanástich Ježišových apoštolov. — Marek 3:16–19.

‚Milosrdný a verný veľkňaz‘

14. Ako Ježiš na rozdiel od ostatných zareagoval na Máriin skutok?

14 Keďže Ježiš je „obrazom neviditeľného Boha“, Jehovu, vždy dokonale napodobňuje svojho Otca v tom, ako dáva najavo, že si cení tých, ktorí slúžia Bohu z čistého srdca. (Kolosanom 1:15) Napríklad päť dní pred tým, ako obetoval svoj život, bol spolu s niekoľkými svojimi učeníkmi hosťom v dome Šimona z Betánie. V priebehu večera Mária, sestra Lazara a Marty, „vzala funt vonného oleja z pravého, veľmi drahého nardu“ ​(v hodnote asi ročnej mzdy) a vyliala ho na Ježišovu hlavu a nohy. (Ján 12:3) „Načo toto plytvanie?“ hovorili niektorí. Ale Ježiš sa na Máriin skutok pozeral inak. Považoval ho za prejav veľkej štedrosti a za skutok hlbokého významu vzhľadom na jeho blížiacu sa smrť a pohreb. Preto Ježiš Máriu nekritizoval, naopak, pochválil ju. „Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto dobré posolstvo,“ povedal, „bude sa tiež rozprávať, čo táto žena urobila, ako spomienka na ňu.“ — Matúš 26:6–13.

15, 16. Aký úžitok máme z toho, že Ježiš slúžil Bohu ako človek?

15 Akou výsadou je mať za Vodcu Ježiša, ktorý prejavuje také veľké ocenenie! To, že Ježiš žil ako človek, ho v skutočnosti pripravilo na úlohu, ktorú mal od Jehovu dostať — aby slúžil ako Veľkňaz a Kráľ, najprv zboru pomazaných kresťanov a potom celému svetu. — Kolosanom 1:13; Hebrejom 7:26; Zjavenie 11:15.

16 Ježiš už pred svojím príchodom na zem prejavoval o ľudí hlboký záujem a pociťoval k nim mimoriadnu náklonnosť. (Príslovia 8:31) Keď žil ako človek, ešte lepšie pochopil, aké skúšky zažívame v našej službe Bohu. „[Ježiš] sa musel stať v každom ohľade podobný svojim ‚bratom‘“, napísal apoštol Pavol, „aby sa stal vo veciach týkajúcich sa Boha milosrdným a verným veľkňazom... Lebo v tom, v čom sám trpel, keď bol skúšaný, je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní.“ Ježiš vie prejaviť „pochopenie pre naše slabosti“, lebo „bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu“. — Hebrejom 2:17, 18; 4:15, 16.

17, 18. a) Čo odhaľujú listy siedmim zborom v Malej Ázii o hĺbke Ježišovho pochopenia? b) Na čo boli pripravovaní pomazaní kresťania?

17 Skutočnosť, že vďaka službe na zemi Ježiš ešte lepšie chápal, čo jeho nasledovníci zažívajú v skúškach, sa stala zjavnou po jeho  vzkriesení. Zamysli sa nad jeho listami adresovanými siedmim zborom v Malej Ázii, ako ich zapísal apoštol Ján. Zboru v Smyrne Ježiš povedal: „Poznám tvoje súženie a chudobu.“ Ježiš im vlastne hovoril: ‚Plne chápem vaše problémy; naozaj viem, čo prežívate.‘ Potom so súcitom a zároveň s autoritou, ktorá vyplývala z toho, že sám trpel až po smrť, dodal: „Dokáž, že si verný až do smrti, a ja ti dám korunu života.“ — Zjavenie 2:8–10.

18 Tieto listy siedmim zborom sú plné vyjadrení, ktoré odzrkadľujú, že Ježiš veľmi dobre chápal ťažkosti svojich učeníkov a že si skutočne cenil ich rýdzosť. (Zjavenie 2:1–3:22) Vezmi do úvahy, že tí, ktorým Ježiš adresoval tieto slová, boli pomazaní kresťania s nádejou, že budú po jeho boku vládnuť v nebi. Podobne ako ich Pán, aj oni boli pripravovaní na vznešenú úlohu s čo najväčším súcitom pomáhať v tom, aby nedokonalé ľudstvo mohlo naplno pocítiť úžitok z Kristovej výkupnej obete. — Zjavenie 5:9, 10; 22:1–5.

19, 20. Ako tí, ktorí tvoria „veľký zástup“, dávajú najavo, že si cenia Jehovu a jeho Syna?

19 Ježiš prejavuje lásku nielen k svojim pomazaným nasledovníkom, ale aj k svojim verným „iným ovciam“ — k miliónom ľudí, ktorí sa teraz stávajú súčasťou budúceho ‚veľkého zástupu zo všetkých národov‘, ktorý prežije prichádzajúce „veľké súženie“. (Ján 10:16; Zjavenie 7:9, 14) Títo ľudia prúdia k Ježišovi a zaujímajú postoj na jeho strane, lebo si cenia jeho výkupnú obeť, ako aj svoju nádej na večný život. Ako to dávajú najavo? Tak, že „preukazujú [Bohu] dňom a nocou svätú službu“. — Zjavenie 7:15–17.

20 Celosvetová správa za služobný rok 2006, ktorá je uvedená na stranách 27 až 30, poskytuje jasné dôkazy, že títo verní služobníci naozaj prejavujú Jehovovi svätú službu „dňom a nocou“. Títo kresťania spolu s relatívne malou skupinou ostatku pomazaných počas tohto jedného služobného roka venovali zvestovateľskej službe celkovo 1 333 966 199 hodín — čo zodpovedá vyše 150 000 rokom!

Ďalej dávaj najavo ocenenie!

21, 22. a) Prečo si kresťania zvlášť dnes musia dávať pozor, aby nepoľavovali v prejavovaní ocenenia? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

21 Jehova a Ježiš dávajú v zaobchádzaní s nedokonalými ľuďmi najavo mimoriadne hlboké ocenenie. Žiaľ, väčšina ľudí iba málo myslí na Boha a zameriava sa na vlastné záujmy. Keď Pavol opisoval, akí budú ľudia v posledných dňoch, napísal: „Ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú... nevďační.“ ​(2. Timotejovi 3:1–5) Aký rozdiel je to oproti pravým kresťanom, ktorí prostredníctvom vrúcnych modlitieb, ochotnej poslušnosti a služby celou dušou dávajú najavo, že si veľmi cenia všetko, čo Boh pre nich robí! — Žalm 62:8; Marek 12:30; 1. Jána 5:3.

22 V nasledujúcom článku si rozoberieme niektoré z mnohých duchovných opatrení, ktoré nám Jehova s láskou poskytuje. Kiež sa naše ocenenie ešte viac prehĺbi, keď budeme premýšľať o týchto ‚dobrých daroch‘. — Jakub 1:17.

Ako by si odpovedal?

• Ako dáva Jehova najavo, že je Bohom, ktorý prejavuje ocenenie?

• Ako môžeme rozradostňovať Jehovovo srdce, keď sme sami?

• Akými spôsobmi dával Ježiš najavo ocenenie?

• Čo Ježišovi pomohlo stať sa súcitným a chápavým vládcom?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 17]

Tak ako si rodič cení jednoduchý darček od svojho dieťaťa, aj Jehova si cení, keď preňho robíme všetko, čo môžeme