Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Odvážne vydávanie dôkladného svedectva

Odvážne vydávanie dôkladného svedectva

 „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“

Odvážne vydávanie dôkladného svedectva

AGRESÍVNY dav je rozhodnutý ubiť na smrť poslušného Božieho služobníka. V poslednej chvíli ho však rímski vojaci vytrhávajú z rúk útočníkov a zaistia ho. To spúšťa rad udalostí, ktoré sa odohrávajú v rozmedzí asi piatich rokov. Výsledkom je, že sa mnohí rímski úradníci vo vysokom postavení dozvedajú o Ježišovi Kristovi.

Tým napadnutým mužom je apoštol Pavol. Okolo roku 34 n. l. Ježiš odhalil, že Pavol (Saul) zanesie jeho meno „kráľom“. (Skutky 9:15) Do roku 56 n. l. sa to ešte nestalo. Ako sa však blíži koniec apoštolovej tretej misionárskej cesty, na obzore sa črtá zmena.

Útok davu ho nezastraší

Pavol pokračuje v ceste do Jeruzalema a „prostredníctvom ducha“ ho niektorí kresťania varujú, že ho tam čaká intenzívne prenasledovanie. Pavol odvážne hovorí: „Som pripravený nielen byť zviazaný, ale aj zomrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.“ ​(Skutky 21:4–14) Len čo Pavol vstupuje do chrámu v Jeruzaleme, Židia z Ázie, ktorí vedia o tom, aká úspešná bola jeho evanjelizácia v Ázii, popudzujú dav, aby Pavla zabil. Rímski vojaci mu rýchlo prichádzajú na pomoc. (Skutky 21:27–32) Vďaka tomu sa Pavlovi naskytá výnimočná príležitosť oznámiť pravdu o Kristovi nepriateľsky naladeným poslucháčom i ľuďom vo vysokom postavení.

Zvestuje ľuďom, ku ktorým bolo ťažké sa dostať

Vojaci vedú Pavla do bezpečia po schodoch pevnosti známej ako pevnosť Antónia. * Z týchto schodov apoštol vydáva mocné svedectvo davu nábožných ľudí. (Skutky 21:33–22:21) No keď spomenie, že dostal poverenie zvestovať pohanom, opäť to vyvoláva pobúrenie. Vojenský veliteľ Lysiáš nariaďuje, aby bol Pavol vypočúvaný bičovaním, lebo chce vedieť, z čoho ho Židia obviňujú. Pavlovi sa však podarí bičovaniu vyhnúť, keď oznámi, že je rímskym občanom. Ďalší deň Lysiáš predvádza Pavla pred Sanhedrin, aby sa dozvedel, z čoho ho Židia obviňujú. — Skutky 22:22–30.

Keď Pavol stojí pred týmto najvyšším súdom, naskytá sa mu ďalšia výborná príležitosť zvestovať Židom. Tento nebojácny zvestovateľ vyhlasuje, že verí vo vzkriesenie. (Skutky 23:1–8) Vražedná nenávisť Židov nie je o nič menšia ako predtým, a tak je Pavol odvedený do kasární. V noci dostáva od Pána povzbudenie: „Buď odvážny! Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak máš svedčiť aj v Ríme.“ — Skutky 23:9–11.

Úklady zabiť Pavla sú zmarené, keď je apoštol potajme a rýchlo odvedený do Cézarey, rímskeho administratívneho centra Judey. (Skutky 23:12–24) V Cézarei má Pavol ďalšie vzácne príležitosti vydať svedectvo a zvestuje „kráľom“. Najprv však miestodržiteľovi Félixovi poukazuje na to, že obvinenia, ktoré sú proti nemu vznesené, nie sú podložené. Neskôr Pavol jemu a jeho manželke Drusille zvestuje o Ježišovi, sebaovládaní, spravodlivosti a prichádzajúcom súde. No zostáva vo väzení dva roky, pretože Félix čaká, že dostane úplatok, no márne. — Skutky 23:33–24:27.

 Keď na miesto Félixa nastúpi Festus, Židia znovu vyvíjajú úsilie, aby bol Pavol odsúdený a popravený. Prípad je predložený opäť v Cézarei, a aby nebol postúpený súdu v Jeruzaleme, Pavol vyhlasuje: „Stojím pred cézarovou sudcovskou stolicou... Odvolávam sa na cézara!“ ​(Skutky 25:1–11, 20, 21) Keď sa o niekoľko dní apoštol obhajuje pred kráľom Herodesom Agrippom II., kráľ hovorí: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ ​(Skutky 26:1–28) Okolo roku 58 n. l. je Pavol poslaný do Ríma. Počas dvojročného väznenia tento vynachádzavý apoštol hľadá spôsoby, ako zväestovať o Kristovi. (Skutky 28:16–31) Zdá sa, že neskôr stál pred cisárom Nerom, bol vyhlásený za nevinného a napokon sa mohol opäť ujať misionárskej činnosti ako slobodný človek. Neexistuje žiaden záznam, že by nejaký iný apoštol mal príležitosť dostať sa s dobrým posolstvom k takým významným ľuďom.

Z toho, čo bolo uvedené, vidno, že apoštol Pavol žil v súlade so závažnou zásadou, ktorú jeho spolukresťania vyjadrili pred židovským súdom: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Dal nám výborný príklad. Úplne poslúchal nariadenie vydávať dôkladné svedectvo napriek neúnavným snahám ľudí zastaviť ho. Vďaka neochvejnej poslušnosti Bohu splnil svoju úlohu ako ‚vyvolená nádoba‘ zaniesť Ježišovo meno „národom aj kráľom a synom Izraela“. — Skutky 9:15.

[Poznámka pod čiarou]

^ 8. ods. Pozri Kalendár Jehovových svedkov 2006, november/december.

[Rámček/obrázky na strane 9]

IŠLO PAVLOVI LEN O OBHAJOBU SEBA SAMÉHO?

V súvislosti s touto otázkou Ben Witherington III. vo svojom komentári píše: „Z Pavlovho... pohľadu nebolo najdôležitejšou vecou obhájiť seba, ale vydať svedectvo o evanjeliu ľuďom s autoritou, tak Židom, ako aj pohanom... A tak pred súdom je vlastne evanjelium.“