Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dúfaj v Jehovu a buď odvážny

Dúfaj v Jehovu a buď odvážny

 Dúfaj v Jehovu a buď odvážny

„Dúfaj v Jehovu; buď odvážny a nech je tvoje srdce silné, áno, dúfaj v Jehovu.“ — ŽALM 27:14.

1. Aká dôležitá je nádej a ako sa tento výraz používa v Biblii?

PRAVÁ nádej je ako jasné svetlo. Pomáha nám pozerať sa za momentálne ťažkosti a hľadieť do budúcnosti s odvahou a radosťou. Iba Jehova nám môže dať spoľahlivú nádej a dáva nám ju prostredníctvom svojho inšpirovaného Slova. (2. Timotejovi 3:16) Slová „nádej“ a „dúfať“ sa v Biblii objavujú viac ako 200-krát a vzťahujú sa tak na dychtivé očakávanie niečoho dobrého spojené s istotou, ako aj na predmet tohto očakávania. * Takáto nádej je oveľa viac ako len nejaké prianie, ktoré nemusí mať žiaden základ ani vyhliadku na splnenie.

2. Akú úlohu zohrávala nádej v Ježišovom živote?

Ježiš sa v skúškach a ťažkostiach pozeral za momentálnu situáciu a dúfal v Jehovu. „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ ​(Hebrejom 12:2) Keďže bol plne zameraný na to, že bude môcť obhájiť Jehovovu zvrchovanosť a posvätiť Božie meno, nikdy sa neodchýlil od cesty poslušnosti Bohu, bez ohľadu na to, čo pre to musel zniesť.

3. Akú úlohu zohráva nádej v živote Božích služobníkov?

Kráľ Dávid poukázal na súvislosť medzi nádejou a odvahou slovami: „Dúfaj v Jehovu; buď odvážny a nech je tvoje srdce silné, áno, dúfaj v Jehovu.“ ​(Žalm 27:14) Ak chceme, aby bolo naše srdce silné, nikdy nesmieme dovoliť, aby naša nádej vybledla. Naopak, musíme ju mať stále jasne v mysli a uchovávať si ju v srdci. To nám pomôže napodobňovať Ježiša v prejavovaní odvahy a horlivosti v diele, ktorým poveril svojich učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Áno, nádej je spolu s vierou a láskou  uvádzaná ako nevyhnutná a pretrvávajúca črta, ktorá je charakteristická pre život Božích služobníkov. — 1. Korinťanom 13:13.

‚Oplývaš nádejou‘?

4. Na čo sa tešia pomazaní kresťania a ich spoločníci spomedzi „iných oviec“?

Boží ľud čaká nádherná budúcnosť. Pomazaní kresťania dychtivo očakávajú čas, keď budú slúžiť s Kristom v nebi, a „iné ovce“ majú nádej, že budú „oslobodené z otroctva porušiteľnosti a [budú] mať slávnu slobodu Božích [pozemských] detí“. (Ján 10:16; Rimanom 8:19–21; Filipanom 3:20) K tejto ‚slávnej slobode‘ patrí oslobodenie od hriechu a jeho hrozných následkov. Áno, Jehova — Darca ‚všetkého dobrého a každého dokonalého daru‘ — dáva svojim verným len to najlepšie. — Jakub 1:17; Izaiáš 25:8.

5. Ako sa nám môže ‚rozhojniť nádej‘?

Akú veľkú úlohu by mala kresťanská nádej zohrávať v našom živote? V Rimanom 15:13 čítame: „Nech vás Boh, ktorý dáva nádej, naplní všetkou radosťou a pokojom tým, že veríte, aby sa vám mocou svätého ducha rozhojnila nádej [alebo aby ste „oplývali nádejou“, Katolícky preklad].“ Áno, takúto nádej možno prirovnať nie k plameňu sviečky, ktorý sa mihoce v tme, ale k žiarivým lúčom vychádzajúceho slnka, ktoré napĺňa život človeka pokojom a šťastím a dáva mu zmysel života a odvahu. Všimni si, že naša ‚nádej sa rozhojňuje‘, keď veríme Božiemu písanému Slovu a dostávame svätého ducha. V Rimanom 15:4 sa píše: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ Polož si teda otázku: ‚Udržiavam si žiarivú nádej tým, že si denne čítam Bibliu? Modlím sa často o Božieho ducha?‘ — Lukáš 11:13.

6. Na čo si musíme dávať pozor, ak chceme, aby naša nádej zostala žiarivá?

Ježiš, náš Vzor, čerpal silu z Božieho Slova. Keď o ňom dôkladne uvažujeme, ‚neunavíme a nevyčerpáme sa vo svojich dušiach‘. (Hebrejom 12:3) Je logické, že ak by nádej, ktorú nám dal Boh, v našej mysli a v našom srdci začala blednúť alebo ak by sme sa začali zameriavať na iné veci — možno na hmotné veci alebo na svetské ciele —, zakrátko by nás mohla premôcť duchovná únava, čo by nakoniec viedlo k strate mravnej sily a odvahy. Keby sme sa dostali do takéhoto stavu, mohli by sme dokonca zažiť „stroskotanie svojej viery“. (1. Timotejovi 1:19) Naproti tomu pravá nádej posilňuje našu vieru.

Nádej nevyhnutná pre vieru

7. Prečo je nádej nevyhnutná pre vieru?

7 „Viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme,“ hovorí Biblia. (Hebrejom 11:1) Nádej teda nie je iba akýmsi doplnkom viery; je to jej podstatný prvok. Pouvažujme o Abrahámovi. Z ľudského pohľadu on a jeho manželka Sára už vzhľadom na vek nemohli mať deti, keď im Jehova sľúbil dediča. (1. Mojžišova 17:15–17) Ako Abrahám na tento sľub zareagoval? „Hoci nebolo žiadnej nádeje, predsa mal na základe nádeje vieru, že by sa mohol stať otcom mnohých národov.“ ​(Rimanom 4:18) Áno, nádej, ktorú dal Boh Abrahámovi, dala Abrahámovej viere, že bude mať potomka, pevný základ. A viera zase rozjasnila a posilnila Abrahámovu nádej. Abrahám a Sára mali dokonca odvahu opustiť svoj domov a príbuzných a žiť po zvyšok života v stanoch v cudzej krajine!

8. Ako sa naša nádej posilňuje, keď verne vytrvávame?

Abrahám si udržal pevnú nádej vďaka tomu, že bezvýhradne poslúchal Jehovu, a to dokonca aj vtedy, keď to bolo náročné. (1. Mojžišova 22:2, 12) Podobne aj my, keď budeme poslušní a vytrvalí v službe Jehovovi, môžeme si byť istí, že dostaneme sľúbenú odmenu. „Vytrvalosť,“ napísal Pavol, vedie k ‚schválenému stavu‘, vďaka ktorému máme zas nádej,  „a nádej nevedie ku sklamaniu“. (Rimanom 5:4, 5) Preto Pavol tiež napísal: „Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť, aby ste tak mali plnú istotu nádeje až do konca.“ ​(Hebrejom 6:11) Taký pozitívny pohľad, založený na blízkom vzťahu k Jehovovi, nám môže pomôcť čeliť akýmkoľvek ťažkostiam s odvahou, ba dokonca s radosťou.

„Plesajte v nádeji“

9. Čo by sme mali pravidelne robiť, ak máme ‚plesať v nádeji‘?

Nádej, ktorú nám dáva Boh, sa nedá porovnať s ničím, čo nám môže ponúknuť svet. V Žalme 37:34 sa píše: „Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“ Áno, máme pádny dôvod na to, aby sme ‚plesali v nádeji‘. (Rimanom 12:12) Ale aby sme mohli ‚plesať v nádeji‘, musíme mať našu nádej stále jasne v mysli. Uvažuješ pravidelne o nádeji, ktorú ti dáva Boh? Vieš si predstaviť sám seba v raji, kypiaceho zdravím, bez úzkostlivých starostí, uprostred ľudí, ktorých máš rád, naplneného uspokojením zo zmysluplnej práce? Premýšľaš o scénach zobrazujúcich raj, ktoré bývajú uverejňované v našich publikáciách? Takéto pravidelné úvahy možno prirovnať k umývaniu okna, z ktorého je nádherný výhľad. Keby sme ho neumývali, cez špinu a prach by sme zakrátko tú pôsobivú scenériu nevideli jasne. Našu pozornosť by mohli zaujať iné veci. Nikdy niečo také nedovoľme!

10. Prečo možno povedať, že ak očakávame odmenu, je to dôkaz nášho dobrého vzťahu k Jehovovi?

10 Samozrejme, Jehovovi slúžime hlavne preto, že ho milujeme. (Marek 12:30) No mali by sme tiež dychtivo čakať na odmenu. Jehova to od nás dokonca očakáva! V Hebrejom 11:6 čítame: „Bez viery nie je možné páčiť sa mu, lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ Prečo Jehova chce, aby sme sa naňho pozerali ako na Darcu odmeny? Lebo tým dávame najavo, že nášho nebeského Otca dobre poznáme. Je štedrý a miluje svoje deti. Predstav si, akí nešťastní by sme boli a ako ľahko by sme upadali do skľúčenosti, keby sme nemali „budúcnosť a nádej“. — Jeremiáš 29:11.

11. Ako Mojžišovi pomohla nádej, ktorú dostal od Boha, múdro sa rozhodovať?

11 Vynikajúcim príkladom človeka, ktorý nestratil zo zreteľa nádej, ktorú mu dal Boh, bol Mojžiš. Keďže bol „synom faraónovej dcéry“, mal moc, postavenie i bohatstvo Egypta. Pôjde za týmito vecami, alebo bude slúžiť Jehovovi? Mojžiš sa odvážne rozhodol pre službu Jehovovi.  Prečo? Pretože „uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny“. (Hebrejom 11:24–26) Teda Mojžišovi zjavne nebola ľahostajná nádej, ktorú mu Jehova predložil.

12. Prečo je kresťanská nádej prirovnaná k prilbe?

12 Apoštol Pavol prirovnal nádej k prilbe. Naša obrazná prilba chráni naše myšlienkové sily, a tak nám umožňuje múdro sa rozhodovať, stanovovať si správne priority a zachovávať si rýdzosť. (1. Tesaloničanom 5:8) Nosíš túto obraznú prilbu stále? Ak áno, potom tak ako Mojžiš a Pavol nebudeš svoju nádej vkladať „do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“. Pravda, ísť proti populárnym trendom a zavrhnúť sebecké ciele si vyžaduje odvahu, ale stojí to za to! Koniec koncov, prečo by sme sa mali uspokojiť s niečím podradnejším, než je „skutočný život“, ktorý dostanú tí, ktorí dúfajú v Jehovu a milujú ho? — 1. Timotejovi 6:17, 19.

„Určite ťa neopustím“

13. Aké uistenie Jehova dáva svojim verným služobníkom?

13 Ľudia, ktorí vkladajú nádej do súčasného systému vecí, musia hľadieť do budúcnosti s veľkými obavami, keď vidia, že svet postihuje stále viac „tiesnivých bolestí“. (Matúš 24:8) Ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, nemajú takéto obavy. Budú naďalej „bývať v bezpečí a nebude [ich] znepokojovať hrôza z nešťastia“. (Príslovia 1:33) Keďže nevkladajú nádej do súčasného systému, môžu pociťovať radosť, lebo sa držia Pavlovej rady: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je, lebo on povedal: ‚Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.‘“ — Hebrejom 13:5.

14. Prečo kresťania nemusia byť príliš úzkostliví, pokiaľ ide o ich hmotné potreby?

14 Dvojnásobne zdôraznené „určite“ v tomto sľube nedáva žiadny priestor na pochybnosti — Jehova sa o nás postará. Aj Ježiš nás uistil o Božom láskyplnom záujme, keď povedal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko [hmotné veci nevyhnutné pre život] vám bude pridané. Teda nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti.“ ​(Matúš 6:33, 34) Jehova vie, že je pre nás náročné, ak máme byť horliví pre jeho Kráľovstvo a zároveň niesť plnú ťarchu zodpovednosti za to, aby sme sa postarali o svoje telesné potreby. Preto sa plne spoľahnime na to, že je schopný postarať sa o naše potreby a aj to chce robiť. — Matúš 6:25–32; 11:28–30.

15. Ako si kresťania zachovávajú ‚prosté oko‘?

15 To, že sa spoliehame na Jehovu, dávame najavo tým, že si zachovávame ‚prosté oko‘. (Matúš 6:22, 23) Prosté oko je úprimné, čisté v pohnútkach a niet v ňom chamtivosti ani sebeckej ctižiadosti. Mať prosté oko neznamená žiť v extrémnej chudobe ani zanedbávať svoju kresťanskú povinnosť starať sa o svoje hmotné potreby. Skôr to znamená prejavovať ‚zdravú myseľ‘ a dávať službu Jehovovi vždy na prvé miesto. — 2. Timotejovi 1:7.

16. Prečo je potrebná viera a odvaha, ak si chceme zachovať prosté oko?

16 Ak si chceme zachovať prosté oko, vyžaduje si to vieru a odvahu. Napríklad čo ak zamestnávateľ na teba nalieha, aby si pravidelne pracoval v čase, keď sú kresťanské zhromaždenia? Budeš naďalej odvážne dávať na prvé miesto duchovné veci? Ak má kresťan pochybnosti o tom, či sa Jehova o svojich služobníkov postará, tak ako sľúbil, potom Satanovi stačí, aby naňho viac zatlačil, a taký človek možno nakoniec úplne prestane chodiť na zhromaždenia. Áno, ak nemáme dosť silnú vieru, môžeme tým dať Satanovi príležitosť, aby získal nad nami moc, a potom nám bude určovať priority on, a nie Jehova. A to by bola veľká tragédia! — 2. Korinťanom 13:5.

 „Dúfaj v Jehovu“

17. Ako sú už teraz požehnaní tí, ktorí dôverujú Jehovovi?

17 Biblia na viacerých miestach ukazuje, že ľudia, ktorí dúfajú v Jehovu a dôverujú mu, nikdy neutrpia škodu. (Príslovia 3:5, 6; Jeremiáš 17:7) Pravda, občas sa musia uspokojiť s málom, ale považujú to za malú obeť v porovnaní s požehnaniami, ktoré ich čakajú. Dávajú tým najavo, že ‚dúfajú v Jehovu‘ a dôverujú, že svojim verným nakoniec splní všetky správne túžby ich srdca. (Žalm 37:4, 34) Preto sú šťastní už teraz. „Očakávaním spravodlivých je plesanie, ale nádej skazených, tá zahynie.“ — Príslovia 10:28.

18, 19. a) Aké láskyplné uistenie nám Jehova dáva? b) Čo môžeme robiť, aby bol Jehova stále po našej „pravici“?

18 Keď chlapčeka vedie za ruku jeho otec, chlapček sa cíti bezpečne. Tak sa cítime aj my, keď kráčame s naším nebeským Otcom. „Neboj sa,“ povedal Jehova Izraelu, „veď som s tebou... Ja ti skutočne pomôžem... Veď tvoju pravicu stískam ja, Jehova, tvoj Boh, Ten, ktorý ti hovorí: ‚Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.‘“ — Izaiáš 41:10, 13.

19 Ako hrejivo pôsobí táto predstava — Jehova nás drží za ruku! „Jehovu si stále staviam pred seba,“ napísal Dávid. „Je po mojej pravici, a preto sa nebudem potácať.“ ​(Žalm 16:8) Ako sa môžeme usilovať o to, aby bol Jehova stále po našej „pravici“? Najmenej dvoma spôsobmi. Po prvé tým, že dovoľujeme, aby nás jeho Slovo viedlo v každej oblasti života, a po druhé tým, že upierame zrak na slávnu odmenu, ktorú nám Jehova ponúka. Žalmista Asaf spieval: „Som však stále s tebou; chytil si moju pravicu. Svojou radou ma povedieš a potom ma dovedieš dokonca k sláve.“ ​(Žalm 73:23, 24) S takýmto uistením môžeme hľadieť do budúcnosti naozaj s dôverou.

‚Približuje sa vaše vyslobodenie‘

20, 21. Aká budúcnosť čaká tých, ktorí dúfajú v Jehovu?

20 S každým uplynulým dňom je čoraz naliehavejšie snažiť sa o to, aby bol Jehova stále po našej pravici. Satanov svet čoskoro zažije súženie, aké ešte nikdy nezažil, ktoré sa začne zničením falošného náboženstva. (Matúš 24:21) Neverné ľudstvo zachváti strach. No v tom čase plnom zmätku Jehovovi odvážni služobníci budú plesať v nádeji. „Keď sa to začne diať,“ povedal Ježiš, „vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ — Lukáš 21:28.

21 Plesajme teda v nádeji, ktorú nám dáva Boh, a nedajme sa pokúšať ani zviesť Satanovými premyslenými lákadlami. Zároveň sa usilujme rozvíjať si vieru, lásku a zbožnú bázeň. Ak to budeme robiť, budeme mať odvahu i silu za každých okolností poslúchať Jehovu a stavať sa na odpor Diablovi. (Jakub 4:7, 8) Áno, „buďte odvážni a kiež je vaše srdce silné, vy všetci, ktorí čakáte na Jehovu“. — Žalm 31:24.

[Poznámka pod čiarou]

^ 1. ods. Hoci v Kresťanských gréckych Písmach sa slovo „nádej“ často vzťahuje na nebeskú odmenu pomazaných kresťanov, v tomto článku hovoríme o nádeji vo všeobecnom význame.

Vieš odpovedať?

• Ako prispela nádej k Ježišovej odvahe?

• Ako súvisí viera s odvahou?

• Ako môže nádej spolu s vierou dodať kresťanovi odvahu i silu stanoviť si v živote správne priority?

• Prečo tí, ktorí ‚dúfajú v Jehovu‘, môžu hľadieť do budúcnosti s dôverou?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 28]

Či už si mladý, alebo starý, vieš si sám seba predstaviť v raji?