Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Ako v nebi, tak i na zemi“

„Ako v nebi, tak i na zemi“

 „Ako v nebi, tak i na zemi“

„Katolícka viera uvádza štyri posledné veci: smrť, súd, peklo, nebo.“ — Catholicism od Georgea Brantla.

VŠIMNITE si, že v tomto zozname chýba zem. To ani neprekvapuje, pretože katolícka cirkev sa podobne ako viacero iných náboženstiev pridŕža predstavy, že zem bude jedného dňa zničená. Slovník Dictionnaire de Théologie Catholique to objasňuje pod heslom „koniec sveta“ takto: „Katolícka cirkev verí a vyučuje, že súčasný svet, ako ho Boh stvoril a ako existuje, nebude trvať navždy.“ Aj jedno z nedávnych vydaní katechizmu predkladá takýto názor: „Náš svet... pominie.“ Ale ak má naša planéta zaniknúť, ako sa splnia biblické sľuby o pozemskom raji?

Biblia jasne hovorí o tom, že v budúcnosti bude na zemi raj. Napríklad prorok Izaiáš napísal o zemi a jej obyvateľoch toto: „A istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.  Nebudú stavať a niekto iný obývať; nebudú sadiť a niekto iný jesť. Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu; a moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ ​(Izaiáš 65:21, 22) Židia, ktorým dal Boh tieto sľuby, si boli istí, že ich krajina — a dokonca celá zem — sa jedného dňa stane rajom, z ktorého bude mať ľudstvo večný úžitok.

Žalm 37 túto nádej potvrdzuje. „Mierni, tí budú vlastniť zem.“ ​(Žalm 37:11) Tento verš nehovorí len o dočasnej obnove izraelského národa v Zasľúbenej krajine. Ten istý žalm jasne hovorí: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ ​(Žalm 37:29) * Všimnite si, že tento žalm hovorí, že večný život na zemi má byť odmenou pre ‚miernych‘. V jednom francúzskom preklade Biblie je k tomuto veršu komentár, ktorý hovorí, že hebrejské slovo „mierni“ „má omnoho širší význam, než je zjavné z prekladov; zahŕňa tých, ktorí zažívajú nešťastie, útrapy alebo prenasledovanie pre Jahveho, pokorné srdcia, ktoré sa podriaďujú Bohu“.

Na zemi alebo v nebi?

V Kázni na vrchu dal Ježiš sľub, ktorý nám pripomína texty uvedené vyššie: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ ​(Matúš 5:5) Opäť je zjavné, že zem má byť trvalou odmenou pre verných. No Ježiš svojim apoštolom jasne povedal, že im pripraví miesto „v dome [svojho] Otca“ a že s ním budú v nebi. (Ján 14:1, 2; Lukáš 12:32; 1. Petra 1:3, 4) Ako teda máme rozumieť sľubom o tom, aké požehnania zažijú ľudia na zemi? Sú dnes aktuálne? A na koho sa vzťahujú?

Mnohí biblickí učenci hovoria, že „zem“ spomenutá v Ježišovej Kázni na vrchu a dokonca i v 37. žalme je iba symbolická. F. Vigouroux v komentároch v Bible de Glaire uviedol, že v týchto veršoch vidí „symbol neba a Cirkvi“. Podľa francúzskeho biblistu M. Lagrangea tieto požehnania „nie sú sľubom, že mierni budú vlastniť zem, na ktorej žijú, a to ani v súčasnom systéme, ani v dokonalejšom usporiadaní, ale miesto, nech by už bolo kdekoľvek, ktorým je kráľovstvo nebeské“. Podľa ďalšieho učenca je to „symbolické použitie pozemských hodnôt, keď sa hovorí o nebi“. A podľa iných „krajina sľubu, Kanaan, sa chápe v duchovnom zmysle a symbolizuje domovinu hore, kráľovstvo Boha, ktorého vlastníctvo majú zaručené tí, ktorí sú mierni. To je aj význam obrazu v Žalme 37 a inde.“ Ale mali by sme hneď vyňať doslovnú zem z Božích sľubov?

Večné predsavzatie so zemou

Už od začiatku bola zem priamo spojená s Božím predsavzatím s ľuďmi. „Nebesia, nebesia patria Jehovovi, ale zem dal ľudským synom,“ napísal žalmista. (Žalm 115:16) Božie pôvodné predsavzatie s ľudstvom bolo teda späté so zemou, nie s nebom. Jehova poveril prvý ľudský pár úlohou rozšíriť záhradu Eden na celú zem. (1. Mojžišova 1:28) Toto predsavzatie nebolo dočasné. Jehova vo svojom Slove vyhlasuje, že zem bude trvať navždy: „Pokolenie  odchádza a pokolenie prichádza, ale zem stojí až na neurčitý čas.“ — Kazateľ 1:4; 1. Paralipomenon 16:30; Izaiáš 45:18.

Božie sľuby nikdy neupadajú do zabudnutia, pretože Boh je Najvyšší a zaisťuje ich splnenie. V Biblii čítame, ako Boh na príklade kolobehu vody vysvetľuje, že splnenie jeho sľubov je isté: „Ako zostupuje lejúci sa dážď a sneh z nebies a nevracia sa na to miesto, kým nenasýti zem a nenechá ju rodiť a klíčiť... také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ ​(Izaiáš 55:10, 11) Boh dáva ľuďom sľuby. Môže prejsť istý čas, kým sa splnia, ale určite nezostanú nesplnené. ‚Vrátia sa‘ k nemu, keď sa splní všetko, čo vyriekol.

Jehova mal istotne „potešenie“, keď tvoril zem pre ľudstvo. Na konci šiesteho stvoriteľského dňa vyhlásil, že všetko je „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) Premena zeme na trvalý raj je časťou Božieho predsavzatia, ktorá sa ešte nesplnila. No sľuby, ktoré Boh vyriekol, ‚sa k nemu nevrátia bez výsledkov‘. Všetky sľuby o dokonalom živote na zemi, kde budú ľudia žiť večne v pokoji a bezpečí, sa splnia. — Žalm 135:6; Izaiáš 46:10.

Božie predsavzatie sa nepochybne splní

Hriech našich prvých rodičov, Adama a Evy, dočasne narušil Božie pôvodné predsavzatie vytvoriť na zemi raj. Po tom, čo neposlúchli Boha, boli zo záhrady vyhnaní. Tak stratili výsadu prispieť svojím dielom k splneniu Božieho predsavzatia, aby na rajskej zemi žili dokonalí ľudia. Ale Boh sa postaral o to, aby sa jeho predsavzatie napokon splnilo. Ako? — 1. Mojžišova 3:17–19, 23.

Situácia v Edene sa podobala tomu, keď nejaký človek začína stavať dom na výbornom pozemku. Hneď ako položí základy, niekto príde a zničí všetko, čo urobil. Tento človek neustúpi od svojho projektu, ale podniká kroky, aby dom dokončil. Aj keď si práca navyše od neho vyžaduje ďalšie výdavky, nie je dôvod pochybovať o pôvodnom projekte.

Podobne aj Boh urobil opatrenia, aby sa jeho predsavzatie splnilo. Krátko po hriechu našich prvých rodičov povedal, že ich potomkovia majú nádej. Vyslovil proroctvo, že príde „semeno“, ktoré napraví spôsobenú škodu. V splnení tohto proroctva sa ukázalo, že prvotnou časťou tohto semena je Boží Syn, Ježiš, ktorý prišiel na zem a obetoval svoj život, aby ľudstvo vykúpil. (Galaťanom 3:16; Matúš 20:28) Ježiš sa po svojom vzkriesení do neba mal stať Kráľom Kráľovstva. V prvom rade on je tým miernym, ktorý zdedí zem, spolu s vybratými vernými, ktorí sú kriesení do neba, aby sa stali spoluvládcami v tomto Kráľovstve. (Žalm 2:6–9) Časom sa táto vláda ujme pozemských záležitostí, aby uskutočnila Božie pôvodné predsavzatie a premenila zem na raj. Nespočetné milióny miernych „zdedia zem“ v tom zmysle, že budú mať úžitok z kráľovskej vlády Ježiša Krista a jeho spoluvládcov. — 1. Mojžišova 3:15; Daniel 2:44; Skutky 2:32, 33; Zjavenie 20:5, 6.

„Ako v nebi, tak i na zemi“

O tejto záchrane, s ktorou sú spojené dva druhy nádeje, totiž nebeská a pozemská, je zmienka vo videní, ktoré dostal apoštol Ján. Videl na trónoch v nebesiach kráľov, ktorí boli vybratí spomedzi Kristových verných  učeníkov. Biblia konkrétne hovorí, že „budú vládnuť ako králi nad zemou“. (Zjavenie 5:9, 10) Všimnite si dva aspekty súvisiace so splnením Božieho predsavzatia — že zem bude obnovená a že sa to uskutoční pod vedením nebeského Kráľovstva, ktoré tvorí Ježiš Kristus a jeho spoludedičia. Vďaka všetkým tým Božím opatreniam bude napokon obnovený pozemský raj v súlade s Božím pôvodným predsavzatím.

Ježiš vo vzorovej modlitbe podnietil svojich učeníkov modliť sa, aby sa Božia vôľa diala „ako v nebi, tak i na zemi“. (Matúš 6:9, 10) Mali by tieto slová zmysel, keby zem mala zmiznúť alebo keby bola iba symbolom neba? A mali by zmysel, keby všetci spravodliví išli do neba? Božia vôľa so zemou je z Písma úplne zjavná od záznamu o stvorení až po videnia v knihe Zjavenie. Zem sa stane tým, čo s ňou Boh zamýšľal — rajom. To je Božia vôľa, o ktorej Boh sľubuje, že ju splní. Verní ľudia na zemi sa modlia o to, aby sa diala táto vôľa.

Večný život na zemi je to, čo si Stvoriteľ, Boh, ktorý sa ‚nemení‘, pôvodne predsavzal. (Malachiáš 3:6; Ján 17:3; Jakub 1:17) Už viac než sto rokov tento časopis, Strážna veža, vysvetľuje tieto dva aspekty, ktoré súvisia s uskutočnením Božieho predsavzatia. To nám umožňuje pochopiť sľuby o obnovení zeme zaznamenané v Písme. Povzbudzujeme vás, aby ste tento námet preskúmali, či už tak, že sa o ňom porozprávate s Jehovovými svedkami, alebo tak, že sa skontaktujete s vydavateľmi tohto časopisu.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Zatiaľ čo v mnohých prekladoch Biblie je hebrejské slovo erec preložené ako „krajina“, a nie ako „zem“, nie je žiaden dôvod obmedziť slovo erec Žalme 37:11, 29 len na krajinu danú izraelskému národu. Dielo Old Testament Word Studies (Štúdie slov Starého zákona) od Williama Wilsona definuje slovo erec ako „zem v najširšom význame, tak jej obývateľné, ako aj neobývateľné časti; keď je s ním spojené nejaké slovo vyjadrujúce obmedzenie, používa sa na časť zemského povrchu, na územie alebo pozemok“. Teda prvý a základný význam tohto hebrejského slova je naša planéta, čiže zemeguľa, zem. — Pozri aj Strážnu vežu č. 11 z roku 1986, strany 31, 32.

[Obrázok na strane 4]

Biblia jasne hovorí o tom, že v budúcnosti bude na zemi zriadený raj

[Obrázok na strane 7]

Mala by Ježišova vzorová modlitba zmysel, keby mala zem zaniknúť?