Prejsť na článok

Prejsť na obsah

‚Vyvoľ si život, aby si zostal nažive‘

‚Vyvoľ si život, aby si zostal nažive‘

 ‚Vyvoľ si život, aby si zostal nažive‘

„Predložil [som ti] život a smrť, požehnanie a zlorečenie; a vyvolíš si život, aby si zostal nažive.“ — 5. MOJŽIŠOVA 30:19.

1, 2. V akom ohľade bol človek vytvorený na Boží obraz?

„UROBME človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby.“ Tento Boží výrok je zaznamenaný v prvej kapitole Biblie. Nato „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz,“ uvádza 1. Mojžišova 1:26, 27. Prvý človek sa teda líšil od všetkých ostatných tvorov na zemi. Bol podobný svojmu Stvoriteľovi — bol schopný odzrkadľovať Boží spôsob uvažovania i jeho spôsob prejavovania lásky, spravodlivosti, múdrosti a moci. Bol obdarený svedomím, ktoré mu pomáhalo rozhodovať sa tak, aby to bolo na jeho dobro a aby sa to páčilo aj jeho nebeskému Otcovi. (Rimanom 2:15) Jednoducho Adam mal slobodnú vôľu. Keď Jehova po vytvorení svojho pozemského syna zhodnotil dielo svojich rúk, povedal: „Hľa, [je] to veľmi dobré.“ — 1. Mojžišova 1:31; Žalm 95:6.

Aj my ako Adamovi potomkovia sme vytvorení na Boží obraz a podľa Božej podoby. Ale naozaj máme možnosť rozhodnúť sa, ako budeme konať? Hoci Jehova môže vopred poznať, čo sa stane, nepredurčuje, ako budeme ako jednotlivci konať a aký bude náš osud. Nikdy by nedovolil, aby bol život jeho pozemských detí predurčený. Aby sme pochopili, aké dôležité je využívať svoju slobodnú vôľu na robenie správnych rozhodnutí,  pozrime sa najprv, ako sa môžeme poučiť z prípadu izraelského národa. — Rimanom 15:4.

Možnosť slobodnej voľby v Izraeli

3. Ktoré bolo prvé z Desiatich prikázaní a ako verní Izraeliti dali najavo svoje rozhodnutie poslúchať ho?

3 „Ja som Jehova, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otrokov,“ povedal Jehova Izraelu. (5. Mojžišova 5:6) Izraelský národ nemal žiaden dôvod pochybovať o pravdivosti týchto slov, lebo v roku 1513 pred n. l. bol naozaj zázračne oslobodený z egyptského otroctva. V prvom z Desiatich prikázaní Jehova prostredníctvom svojho hovorcu Mojžiša povedal Izraelu: „Nebudeš mať nijakých bohov proti mojej tvári.“ ​(2. Mojžišova 20:1, 3) Izraeliti sa vtedy rozhodli, že budú poslúchať. Ochotne Jehovovi sľúbili, že mu budú výlučne oddaní. — 2. Mojžišova 20:5; 4. Mojžišova 25:11.

4. a) Akú možnosť voľby predložil Mojžiš Izraelu? b) Akú možnosť voľby máme my dnes?

Približne o 40 rokov Mojžiš ďalšej generácii Izraelitov dôrazne pripomenul ich možnosť rozhodnúť sa. „Ja beriem dnes proti vám za svedkov nebesia a zem,“ vyhlásil, „že som ti predložil život a smrť, požehnanie a zlorečenie; a vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo.“ ​(5. Mojžišova 30:19) Podobne aj my dnes máme možnosť voľby. Áno, môžeme sa rozhodnúť, či budeme Jehovovi verne slúžiť s vyhliadkou na večný život, alebo ho nebudeme poslúchať a zožneme následky, ktoré to prináša. Rozoberme si dva príklady ľudí, ktorí sa rozhodli odlišne.

5, 6. Aké rozhodnutie urobil Jozua a čo mu to prinieslo?

V roku 1473 pred n. l. Jozua voviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. Pred smrťou predložil celému Izraelu pôsobivú výzvu: „Ak je to vo vašich očiach zlé slúžiť Jehovovi, vyberte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši predkovia, ktorí boli na druhej strane Rieky, alebo bohom Amorejcov, v ktorých krajine bývate.“ Potom o svojej rodine vyhlásil: „Ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ — Jozua 24:15.

Jehova na začiatku nabádal Jozuu, aby bol odvážny a silný a neodbočil od Božieho Zákona, ale ho stále poslúchal. Mal si čítať knihu Zákona tlmeným hlasom dňom a nocou, aby bola jeho cesta úspešná. (Jozua 1:7, 8) Jozua sa rozhodol tak konať a prinieslo mu to požehnania. „Nezlyhal ani jeden sľub z celého dobrého sľubu, ktorý Jehova dal izraelskému domu,“ povedal. „Všetko sa splnilo.“ — Jozua 21:45.

7. Ako sa Izraeliti za dní Izaiáša rozhodli konať a aké následky to malo?

Teraz sa zamyslime, aká bola situácia v Izraeli asi o 700 rokov neskôr. V tom čase mnohí Izraeliti konali podľa pohanských zvykov. Napríklad v posledný deň roka sa zhromaždili okolo prestretého stola, na ktorom boli rôzne chutné jedlá a sladké víno. Nebolo to len rodinné stretnutie. Bol to náboženský obrad na počesť dvoch pohanských božstiev. Prorok Izaiáš zapísal Boží názor na takúto nevernosť: „Vy ste tí, čo opúšťate Jehovu, zabúdate na môj svätý vrch, prestierate stôl pre boha Šťastia a nalievate miešané víno pre boha Osudu.“ Izraeliti boli presvedčení, že úroda závisí nie od Jehovovho požehnania, ale od toho, či si udobria „boha Šťastia“ a „boha Osudu“. No práve tým, že sa vedome rozhodli konať spurne, si spečatili svoj „osud“. „Ja vás prisúdim meču,“ oznámil im Jehova, „a všetci sa skloníte, aby ste boli zabití, lebo som volal, ale neodpovedali ste, hovoril som, ale nepočúvali ste, a stále ste robili, čo je v mojich očiach zlé a vyvolili ste si to, v čom nemám potešenie.“ ​(Izaiáš 65:11, 12) Svojou nemúdrou voľbou si privodili zničenie a ani boh Osudu, ani boh Šťastia tomu nemohli zabrániť.

 Správna voľba

8. Čo je podľa 5. Mojžišovej 30:20 potrebné na to, aby sme mohli urobiť správne rozhodnutie?

Keď Mojžiš nabádal Izraelitov, aby si vyvolili život, poukázal na tri kroky, ktoré pre to mali urobiť: „Milovať Jehovu, svojho Boha... počúvať jeho hlas, a... pridržiavať [sa ho].“ ​(5. Mojžišova 30:20) Preskúmajme tieto kroky, aby sme mohli urobiť správne rozhodnutie.

9. Ako môžeme dať najavo, že Jehovu milujeme?

Milovať Jehovu, svojho Boha: Sme rozhodnutí slúžiť Jehovovi, pretože ho milujeme. Keďže dbáme na varovné príklady z čias starovekého Izraela, odolávame akémukoľvek pokušeniu dopustiť sa nemravnosti a vyhýbame sa životným štýlom, ktoré by nás mohli priviesť do pasce materializmu. (1. Korinťanom 10:11; 1. Timotejovi 6:6–10) Lipneme k Jehovovi a dodržiavame jeho predpisy. (Jozua 23:8; Žalm 119:5, 8) Keď sa Izraeliti chystali vstúpiť do Zasľúbenej krajiny, Mojžiš ich nabádal: „Vidíte, naučil som vás predpisy a sudcovské rozhodnutia, tak ako mi prikázal Jehova, môj Boh, aby ste tak konali uprostred krajiny, do ktorej idete, aby ste ju vzali do vlastníctva. A budete ich dodržiavať a uplatňovať, lebo to je múdrosť z vašej strany a porozumenie z vašej strany pred očami národov, ktoré počujú o všetkých týchto predpisoch.“ ​(5. Mojžišova 4:5, 6) Teraz je čas dať najavo lásku k Jehovovi tým, že budeme dávať jeho vôľu na prvé miesto vo svojom živote. Ak sme rozhodnutí tak konať, určite nám to prinesie požehnania. — Matúš 6:33.

10 – 12. Čo sa učíme z toho, čo sa stalo za dní Noacha?

10 Počúvať Boží hlas: Noach bol „zvestovateľom spravodlivosti“. (2. Petra 2:5) Takmer všetci ľudia pred potopou boli natoľko pohrúžení do rôznych činností, že si „nevšimli“ Noachovo varovanie. Aké to malo následky? ,Prišla potopa a všetkých ich zmietla.‘ Ježiš varoval, že podobne to bude aj v našich dňoch, počas ‚prítomnosti Syna človeka‘. To, čo sa stalo za dní Noacha, je jasným varovaním pre dnešných ľudí, ktorí sa rozhodli nevšímať si Božie posolstvo. — Matúš 24:39.

11 Tí, ktorí sa smejú z božských varovaní, ktoré ohlasujú Boží novodobí služobníci, by si mali uvedomiť, čo bude prehliadanie týchto varovaní pre nich znamenať. Apoštol Peter o takýchto posmievačoch napísal: „Podľa ich priania uniká totiž ich pozornosti skutočnosť, že nebesia boli oddávna a zem, ktorá Božím slovom celistvo vystupovala z vody a uprostred vody; a týmito prostriedkami vtedajší svet utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou. Tým istým slovom sú však terajšie nebesia a zem zachované pre oheň a sú zachované na deň súdu a zničenia bezbožných.“ — 2. Petra 3:3–7.

12 Ako odlišne sa rozhodol Noach a jeho domácnosť! „Vierou Noach, keď dostal božskú výstrahu pred tým, čo ešte nebolo možné vidieť, prejavil zbožnú bázeň a postavil koráb.“ Tým, že dbal na výstrahu, zachránil svoju domácnosť. (Hebrejom 11:7) Kiež aj my dokážeme, že sme rýchli v počúvaní Božieho posolstva, a kiež podľa neho aj poslušne konáme. — Jakub 1:19, 22–25.

13, 14. a) Prečo je dôležité ‚pridržiavať sa Jehovu‘? b) Čo by sme mali robiť, aby sme Jehovovi, ‚nášmu Hrnčiarovi‘, umožnili, aby nás formoval?

13 Pridržiavať sa Jehovu: Ak si chceme ‚vyvoliť život a zostať nažive‘, musíme nielen milovať Jehovu a počúvať ho, ale musíme sa ho aj „pridržiavať“, teda vytrvávať v konaní jeho vôle. „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše,“ povedal Ježiš. (Lukáš 21:19) Naše rozhodnutie v tomto smere v skutočnosti odhaľuje, čo je v našom srdci. „Šťastný je človek, ktorý stále pociťuje bázeň, ale ten, kto zatvrdzuje svoje srdce, upadne do nešťastia,“ čítame v Prísloviach 28:14. Dokazuje to aj prípad faraóna v starovekom Egypte. Po každej z desiatich pohrôm, ktoré postihli Egypt, faraón  namiesto toho, aby prejavil zbožnú bázeň, zatvrdil svoje srdce. Jehova nenútil faraóna konať neposlušne, ale nechal, aby sa tento pyšný vládca sám rozhodol, čo urobí. Jehovova vôľa sa napriek tomu uskutočnila, ako na to poukázal apoštol Pavol, keď opisoval Jehovov postoj k faraónovi: „Práve preto som ťa ponechal, aby som ukázal v súvislosti s tebou svoju moc a aby moje meno bolo oznamované po celej zemi.“ — Rimanom 9:17.

14 Stáročia po oslobodení Izraelitov z faraónovej ruky prorok Izaiáš vyhlásil: „Ó, Jehova, ty si naším Otcom. Sme hlina a ty si náš Hrnčiar; a všetci sme dielom tvojej ruky.“ ​(Izaiáš 64:8) Keď sa venujeme osobnému štúdiu Božieho Slova a uplatňujeme to, čo sa učíme, dovoľujeme Jehovovi, aby nás formoval, a tak si postupne obliekame novú osobnosť. Stávame sa poddajnejšími a tvárnejšími a je pre nás ľahšie verne sa Jehovu pridržiavať, lebo úprimne túžime páčiť sa mu. — Efezanom 4:23, 24; Kolosanom 3:8–10.

„Budeš s nimi oboznamovať svojich synov“

15. Akú dvojitú zodpovednosť pripomenul Mojžiš Izraelu podľa 5. Mojžišovej 4:9?

15 Zhromaždenému izraelskému národu, ktorý sa chystal vstúpiť do Zasľúbenej krajiny, Mojžiš povedal: „Len sa maj na pozore a dobre sa staraj o svoju dušu, aby si nezabudol na veci, ktoré videli tvoje oči, a aby sa nevzdialili z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; a budeš s nimi oboznamovať svojich synov a svojich vnukov.“ ​(5. Mojžišova 4:9) Ak Izraeliti chceli mať Jehovovo požehnanie a ak chceli, aby sa im darilo v krajine, ktorú mali zdediť, mali si pred Jehovom, svojím Bohom, spĺňať určitú zodpovednosť. Akú? Po prvé, nemali zabudnúť na úžasné veci, ktoré Jehova vykonal pred ich očami, a po druhé, mali o nich učiť budúce generácie. My dnes ako členovia Božieho ľudu musíme robiť to isté, ak si chceme ‚vyvoliť život a zostať nažive‘. Aké veci, ktoré Jehova urobil pre nás, videli naše oči?

16, 17. a) Ako misionári vyškolení v Gileáde pomohli v diele zvestovania o Kráľovstve? b) Aké príklady neslabnúcej horlivosti poznáš?

16 Sme nadšení, keď vidíme, ako Jehova požehnal naše dielo zvestovania a robenia učeníkov. Od otvorenia biblickej školy Gileád v roku 1943 sa misionári v mnohých krajinách ujali vedenia v diele robenia učeníkov. Absolventi prvých tried tejto školy si dodnes zachovávajú horlivosť v zvestovaní o Kráľovstve, hoci sú už v pokročilom veku a niektorí majú rôzne fyzické obmedzenia. K znamenitým príkladom patrí Mary Olsonová, ktorá absolvovala školu Gileád v roku 1944. Slúžila ako misionárka najprv v Uruguaji, potom v Kolumbii a teraz v Portoriku. Hoci ju trochu obmedzujú fyzické ťažkosti, ktoré súvisia s jej pokročilým vekom, ďalej s nadšením zvestuje. Keďže sa naučila po španielsky,  každý týždeň si plánuje účasť na zvestovateľskej činnosti s miestnymi zvestovateľmi.

17 Ďalším príkladom misionárky, ktorá sa stále horlivo zapája do zvestovateľského diela, je teraz už ovdovená Nancy Porterová. Školu Gileád absolvovala v roku 1947 a dodnes slúži na Bahamách. „Učiť druhých biblickú pravdu je osobitným zdrojom radosti,“ napísala vo svojom životnom príbehu. * „Vďaka tomu mám systematický duchovný program, ktorý do môjho života vnáša usporiadanosť a stabilitu.“ Sestra Porterová a ďalší verní Boží služobníci nezabúdajú na to, čo pre nich Jehova vykonal. A čo my? Ceníme si, ako Jehova požehnal dielo zvestovania o Kráľovstve v našom okolí? — Žalm 68:11.

18. Čo sa môžeme naučiť zo životných príbehov misionárov?

18 Tešíme sa z toho, čo títo dlhoroční Jehovovi služobníci vykonali a ďalej konajú. Ich životné príbehy sú pre nás zdrojom povzbudenia, lebo keď vidíme, čo Jehova urobil pre týchto svojich verných služobníkov, posilňuje to naše odhodlanie slúžiť mu. Čítaš si pravidelne tieto vzrušujúce životné príbehy v Strážnej veži a rozjímaš o nich?

19. Ako môžu kresťanskí rodičia dobre využívať životné príbehy publikované v Strážnej veži?

19 Mojžiš pripomenul Izraelitom, že nemajú zabudnúť na to, čo všetko Jehova pre nich urobil, a že tieto veci sa nemajú vzdialiť z ich srdca po všetky dni ich života. Potom dodal, čo ešte majú robiť: „Budeš s nimi oboznamovať svojich synov a svojich vnukov.“ ​(5. Mojžišova 4:9) Pravdivé príbehy majú mimoriadnu silu. Ako mladí rastú, potrebujú dobré vzory. Slobodné sestry sa môžu poučiť z verného príkladu starších sestier, ktorých životné príbehy boli uverejnené v Strážnej veži. Služba v cudzojazyčnom obvode v domovskej krajine poskytuje bratom i sestrám nové možnosti, ako byť plne zamestnaní zvestovaním dobrého posolstva. Kresťanskí rodičia, prečo nevyužiť skúsenosti verných absolventov Gileádu a iných kresťanov, aby ste podnietili svoje deti vyvoliť si život v službe celým časom?

20. Čo musíme robiť, ak si chceme ‚vyvoliť život‘?

20 Teda ako si môžeme ‚vyvoliť život‘? Tak, že využijeme úžasný dar slobodnej vôle na to, aby sme ukázali Jehovovi, že ho milujeme, a tak, že stále budeme robiť v službe všetko, čo môžeme, kým nám to Jehova umožňuje. Veď ako vyhlásil Mojžiš, Jehova „je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní“. — 5. Mojžišova 30:19, 20.

[Poznámka pod čiarou]

^ 17. ods. Pozri článok „Radostná a vďačná napriek srdcervúcej strate“, ktorý vyšiel v Strážnej veži z 1. júna 2001, strany 23 – 27.

Spomínaš si?

• Čo si sa naučil z uvedených príkladov opačných rozhodnutí?

• Aké kroky musíme urobiť, ak si chceme ‚vyvoliť život‘?

• Akú dvojitú zodpovednosť si máme plniť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

‚Predložil som ti život a smrť‘

[Obrázok na strane 29]

Noach a jeho rodina počúvali Boží hlas a boli zachránení

[Obrázok na strane 30]

Mary Olsonová

[Obrázok na strane 30]

Nancy Porterová