Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hlavné myšlienky z knihy Jób

Hlavné myšlienky z knihy Jób

 Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z knihy Jób

PATRIARCHA Jób žije v krajine Úc na území dnešnej Arábie. V tom čase žije mnoho Izraelitov v Egypte. Hoci Jób nie je Izraelita, uctieva Jehovu Boha. V Biblii sa o ňom píše: „Nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý sa bojí Boha a stráni sa zlého.“ ​(Jób 1:8) Musí ísť teda o obdobie medzi životmi dvoch významných služobníkov Jehovu — Jakobovho syna Jozefa a proroka Mojžiša.

Mojžiš, ktorý je považovaný za pisateľa knihy Jób, sa o Jóbovi pravdepodobne dozvedel, keď bol 40 rokov v Madiane, ktorý sa nachádza blízko Úcu. O posledných rokoch Jóbovho života sa Mojžiš mohol dozvedieť, keď sa na konci 40-ročného putovania pustatinou dostali Izraeliti do blízkosti Úcu. * Jóbova skúsenosť je tak nádherne napísaná, že sa považuje za majstrovské literárne dielo. No nemá len veľkú literárnu hodnotu, lebo odpovedá na také otázky ako: Prečo trpia dobrí ľudia? Prečo Jehova pripúšťa, aby existovalo zlo? Môžu nedokonalí ľudia zostať verní Bohu? Kniha Jób je súčasťou inšpirovaného Božieho Slova, a preto je aj dnes jej posolstvo živé a vykonáva moc. — Hebrejom 4:12.

‚NECH ZAHYNIE DEŇ MÔJHO NARODENIA‘

(Jób 1:1–3:26)

Jedného dňa Satan spochybní Jóbovu vernosť Bohu. Jehova prijíma výzvu a dovoľuje Satanovi, aby privádzal na Jóba jedno nešťastie za druhým. No Jób odmieta ‚prekliať Boha‘. — Jób 2:9.

Jóbovi prichádzajú ‚prejaviť účasť‘ jeho traja druhovia. (Jób 2:11) Bez slova pri ňom sedia, až kým on sám nepreruší ticho a nepovie: „Nech zahynie deň, v ktorom som sa narodil.“ ​(Jób 3:3) Želá si, aby bol „ako deti, ktoré neuzreli svetlo“, čiže zomreli pred narodením. — Jób 3:11, 16.

Odpovede na biblické otázky:

1:4 — Oslavovali Jóbove deti narodeniny? Nie, neoslavovali. V pôvodnom jazyku Biblie sú slová s významom „deň“ a „narodeniny“ odlišné. (1. Mojžišova 40:20) V Jóbovi 1:4 je použité slovo „deň“ a označuje časový interval od východu slnka do jeho západu. Siedmi Jóbovi synovia zjavne raz za rok usporadúvali sedemdňové rodinné stretnutie, pričom každý syn usporiadal hostinu vo svojom dome „v svoj deň“.

1:6; 2:1 — Komu bolo dovolené predstúpiť pred Jehovu? Medzi tými, ktorí zaujali svoje postavenie pred Jehovom, bol Boží jednosplodený Syn, čiže Slovo, verní anjeli a neposlušní ‚synovia Boha‘ vrátane Satana Diabla. (Ján 1:1, 18) Satan a jeho démoni boli z nebies vyhnaní až krátko po zriadení Božieho Kráľovstva v roku 1914. (Zjavenie 12:1–12) Tým, že im Jehova dovolil, aby pred neho predstúpili, umožnil všetkým duchovným tvorom oboznámiť sa so Satanovou výzvou a so spornými otázkami, ktoré vznikli.

 1:7; 2:2 — Hovoril Jehova so Satanom priamo? Biblia nám podrobne neopisuje, ako Jehova komunikuje s duchovnými tvormi. Prorok Michajah mal však videnie, v ktorom videl anjela komunikovať priamo s Jehovom. (1. Kráľov 22:14, 19–23) Preto sa zdá, že Jehova hovoril so Satanom bez sprostredkovateľa.

1:21 V ako zmysle sa Jób mohol vrátiť do „brucha svojej matky“? Keďže Jehova Boh vytvoril človeka „z prachu zeme“, výraz „matka“ sa tu v obraznom zmysle vzťahuje na zem. — 1. Mojžišova 2:7.

2:9 V akom rozpoložení mohla byť Jóbova manželka, keď svojmu manželovi povedala, aby preklial Boha a zomrel? Jóbova manželka utrpela rovnakú stratu ako jej manžel. Prišla o svoje milované deti. A muselo byť pre ňu bolestivé vidieť, ako je jej manžel, ktorý bol kedysi plný života, pokorený hroznou chorobou. Možno bola zo všetkého taká rozrušená, že stratila zo zreteľa to, čo bolo najdôležitejšie — ich vzťah k Jehovovi.

Poučenie pre nás:

1:8–11; 2:3–5 Ako ukazuje Jóbov prípad, byť rýdzi neznamená len konať a hovoriť správne, ale potrebná je aj správna pohnútka na službu Jehovovi.

1:21, 22 Keď zostaneme Jehovovi verní za priaznivých i nepriaznivých okolností, dokážeme, že Satan je luhár. — Príslovia 27:11.

2:9, 10 Tak ako Jób, i my musíme zostať pevní vo viere, aj keď si členovia rodiny nevážia našu duchovnú činnosť alebo na nás vyvíjajú nátlak, aby sme urobili kompromis alebo sa vzdali svojej viery.

2:13 Jóbovi druhovia nevedeli povedať o Bohu a jeho sľuboch nič utešujúce, pretože neboli duchovnými ľuďmi.

„NEDÁM SA PRIPRAVIŤ O SVOJU RÝDZOSŤ!“

(Jób 4:1–31:40)

Hlavnou myšlienkou, ktorú vyslovujú Jóbovi druhovia, je, že Jób musel urobiť niečo veľmi zlé, keď ho Boh tak tvrdo trestá. Ako prvý sa ujíma slova Elifaz. Po ňom nasleduje Bildad, ktorého slová sú uštipačnejšie. A Cófar je ešte ostrejší.

Jób neprijíma falošné úvahy svojich návštevníkov. Nedokáže pochopiť, prečo Boh pripúšťa, aby trpel, a tak sa príliš zameriava na vlastné ospravedlnenie. No napriek tomu Jób miluje Boha a vyhlasuje: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ — Jób 27:5.

Odpovede na biblické otázky:

7:1; 14:14 — Čo znamená „nútená práca“ alebo ‚nútená služba‘? Jób tak veľmi trpel, že svoj život považoval za ťažkú, namáhavú nútenú prácu. V Jóbovi 10:17 môže byť spojenie „útrapy za útrapami“ preložené aj ako ‚jedna zmena nútenej práce za druhou‘. Keďže čas, ktorý človek strávi v šeole — od smrti do vzkriesenia —, je nedobrovoľný, Jób ho pripodobnil k nútenej službe.

7:9, 10; 10:21; 16:22 — Naznačujú tieto vyjadrenia, že Jób neveril vo vzkriesenie? Tieto výroky sa vzťahujú na Jóbovu bezprostrednú budúcnosť. Čo nimi teda myslel? Jedným z možných vysvetlení je, že ak zomrie, nikto z jeho súčasníkov ho už neuvidí. Mohol mať na mysli aj to, že nikto sa nemôže vrátiť zo šeolu vlastným pričinením. Jób veril v budúce vzkriesenie, ako to jasne vidieť z Jóba 14:13–15.

10:10 — Ako Jehova ‚vylial Jóba ako mlieko a zrazil ho ako syr‘? Jób básnicky opísal, ako bol vytvorený v matkinom lone.

19:20 — Čo mal Jób na mysli, keď povedal: „Unikám len o kožu svojich zubov“? Doslovnejší preklad tohto vyjadrenia je „unikám  s kožou svojich zubov“. Keď Jób povedal, že uniká s kožou niečoho, čo zjavne nemá kožu, zrejme tým myslel, že mu nezostalo prakticky nič — unikol iba s holým životom.

Poučenie pre nás:

4:7, 8; 8:5, 6; 11:13–15 Nemali by sme prísť k unáhlenému záveru, že človek, ktorý je v tiesni, žne, čo zasial, a nemá Božie schválenie.

4:18, 19; 22:2, 3 Naša rada by mala byť založená na Božom Slove, nie na osobnom názore. — 2. Timotejovi 3:16.

10:1 Zatrpknutosť zaslepila Jóba, a tak neuvažoval o iných možných dôvodoch svojho utrpenia. Keď zažívame trápenie, nesmieme zatrpknúť, pretože jasne chápeme, aké sporné otázky s tým súvisia.

14:7, 13–15; 19:25; 33:24 V každej skúške, ktorú nám môže Satan spôsobiť, nám pomôže vydržať nádej na vzkriesenie.

16:5; 19:2 Naše slová by mali druhých posilňovať, nie dráždiť. — Príslovia 18:21.

22:5–7 Rada založená na obvineniach, ktoré nie sú podložené spoľahlivými dôkazmi, je bezcenná a spôsobuje škodu.

27:2; 30:20, 21 Na zachovanie rýdzosti nie je potrebná dokonalosť. Jób urobil chybu, keď kritizoval Boha.

27:5 Iba Jób sa mohol pripraviť o svoju rýdzosť, keďže rýdzosť človeka je závislá od jeho lásky k Bohu. Preto by sme si mali k Jehovovi pestovať silnú lásku.

28:1–28 Človek vie, kde sú ukryté poklady zeme. Pri ich hľadaní sa vďaka svojej vynachádzavosti dostal na podzemné chodníky, ktoré nemôže vidieť žiaden bystrozraký dravý vták. No múdrosť od Boha je výsledkom bázne pred Jehovom.

29:12–15 Tým, ktorí sú v núdzi, by sme mali ochotne prejavovať milujúcu láskavosť.

31:1, 9–28 Jób nám dal príklad v tom, že sa vyhýbal flirtovaniu, cudzoložstvu, nespravodlivému a nemilosrdnému zaobchádzaniu s inými ľuďmi, hmotárstvu a modlárstvu.

„KAJÁM SA V PRACHU A POPOLE“

(Jób 32:1–42:17)

Rozhovor si trpezlivo vypočul mladý Elíhu, ktorý počúval zobďaleč. Teraz sa ujíma slova. Napráva Jóba a jeho troch trýzniteľov.

Keď Elíhu končí svoju reč, Jehova odpovedá z víchrice. Nevysvetľuje, prečo Jób trpí. Všemohúci Boh však kladie sled otázok, ktorými upozorňuje Jóba na svoju nesmiernu moc a veľkú múdrosť. Jób uznáva, že hovoril bez porozumenia, a hovorí: „Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ ​(Jób 42:6) Jóbova skúška sa končí a Jób je za svoju rýdzosť odmenený.

Odpovede na biblické otázky:

32:1–3 — Kedy prišiel Elíhu? Keďže Elíhu všetko počul, musel si sadnúť tak, aby mohol počúvať, nejaký čas predtým, ako Jób prehovoril a prerušil tak sedem dní mlčania svojich troch spoločníkov. — Jób 3:1, 2.

34:7 V akom zmysle bol Jób ako muž, „ktorý pije posmech ako vodu“? Jób mal vo svojom utrpení sklon brať osobne posmech svojich troch návštevníkov, hoci v skutočnosti hovorili proti Bohu. (Jób 42:7) A tak prijímal posmech ako človek, ktorý s potešením pije vodu.

 Poučenie pre nás:

32:8, 9 Múdrosť neprichádza len s vekom. Ak ju chceme získať, musíme rozumieť Božiemu Slovu a mať vedenie Božieho ducha.

34:36 Naša rýdzosť sa dokáže, keď sme nejakým spôsobom ‚skúšaní až do krajnosti‘.

35:2 Elíhu pozorne počúval, zistil pravú podstatu problému a až potom prehovoril. (Jób 10:7; 16:7; 34:5) Skôr ako dajú kresťanskí starší radu, musia pozorne počúvať, oboznámiť sa s faktami a jasne pochopiť súvislosti. — Príslovia 18:13.

37:14; 38:1–39:30 Úvaha o Jehovových úžasných dielach — prejavoch jeho moci a múdrosti — nás vedie k pokore a pomáha nám uvedomiť si, že obhájenie jeho zvrchovanosti je dôležitejšie ako naše osobné záujmy. — Matúš 6:9, 10.

40:1–4 Keď u seba niekedy vidíme sklon sťažovať sa na Jehovu, mali by sme si ‚položiť ruku na ústa‘.

40:15–41:34 Behemot (hroch) a Leviatan (krokodíl) majú veľkú silu. Aby sme vydržali v službe Bohu, aj my potrebujeme silu od Tvorcu týchto mocných zvierat, ktorý nám ju dáva. — Filipanom 4:13.

42:1–6 Keď Jób počul Jehovovo slovo a boli mu pripomenuté prejavy Jehovovej moci, pomohlo mu to ‚uzrieť Boha‘, čiže vidieť, aká je pravda o ňom. (Jób 19:26) To napravilo jeho zmýšľanie. Keď nás niekto napráva na základe Písma, mali by sme ochotne uznať svoju chybu a urobiť úpravy.

Rozvíjaj si takú vytrvalosť, akú mal Jób

Kniha Jób jasne ukazuje, že za ľudské utrpenie nenesie zodpovednosť Boh, ale Satan. To, že Boh pripúšťa na zemi zlo, dáva každému z nás príležitosť ukázať, kde stojíme v sporných otázkach Jehovovej zvrchovanosti a našej rýdzosti.

Všetci, ktorí milujú Jehovu, budú podobne ako Jób vyskúšaní. Správa o Jóbovi nám dáva dôveru, že môžeme vytrvať. Pripomína nám, že naše ťažkosti nebudú trvať večne. „Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova,“ píše sa v Jakubovi 5:11. Jehova odmenil Jóba za to, že si zachoval rýdzosť. (Jób 42:10–17) Pred nami je veľkolepá nádej — večný život v raji na zemi! Preto buďme tak ako Jób rozhodnutí zostať rýdzi. — Hebrejom 11:6.

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Kniha Jób zachytáva obdobie vyše 140 rokov, medzi rokmi 1657 až 1473 pred n. l.

[Obrázky na strane 16]

Čo sa môžeme naučiť z „Jóbovej vytrvalosti“?