Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Aké dobré je slovo v pravý čas!“

„Aké dobré je slovo v pravý čas!“

 „Aké dobré je slovo v pravý čas!“

POČAS jednodňového zjazdu Jehovových svedkov sa Kim všemožne usilovala počúvať a robiť si poznámky a zároveň dohliadať na svoju dvaapolročnú dcérku, aby sedela pokojne. Po skončení programu za ňou prišla jedna kresťanská sestra, ktorá sedela v tom istom rade, a úprimne ju pochválila za to, ako spolu s manželom počas programu dozerali na svoju dcéru. Tá pochvala znamenala pre Kim tak veľa, že ešte aj teraz, po niekoľkých rokoch, hovorí: „Keď sa na zhromaždení cítim mimoriadne unavená, spomeniem si na to, čo povedala tá sestra. Jej láskavé slová ma stále povzbudzujú, aby som ďalej vytrvalo vychovávala svoju dcéru.“ Slová povedané v správnej chvíli môžu skutočne pozdvihnúť ducha. V Biblii sa píše: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ — Príslovia 15:23.

Pre niektorých z nás však môže byť ťažké chváliť iných. Niekedy nám to môže sťažovať uvedomovanie si vlastných nedostatkov. Jeden kresťan hovorí: „Je to pre mňa, akoby som stál na mäkkej pôde. Čím viac vyzdvihujem iných, tým mám silnejší pocit, že ja klesám.“ Aj plachosť, pocit neistoty alebo obavy z nepochopenia môžu prispieť k tomu, že je ťažké chváliť. Navyše, ak sa nám samým v detstve nedostávalo uznania alebo sa nám ho dostávalo len veľmi málo, môže byť pre nás ťažké chváliť iných.

Vedomie, že pochvala môže blahodarne pôsobiť na obe strany, na toho, kto ju dáva, i na toho, kto ju dostáva, nás môže podnietiť, aby sme sa usilovali vyjadrovať slová chvály v pravý čas. (Príslovia 3:27) Aké priaznivé účinky to prinesie? Krátko o niektorých pouvažujme.

Priaznivé účinky

Vhodná pochvala môže človeku dodať viac sebadôvery. „Keď ma ľudia chvália, cítim, že ku mne majú dôveru, že vo mňa veria,“ hovorí Elaine, jedna vydatá kresťanka. Áno, človeku, ktorý má nedostatok sebavedomia, môže pochvala dodať odhodlanie zápasiť s problémami, takže nájde radosť. Úžitok zo zaslúženej pochvaly majú zvlášť mladí. Jedno dospievajúce dievča, ktoré priznáva, že ju negatívne myšlienky skľučujú, hovorí: „Stále sa usilujem robiť, čo môžem, aby mal zo mňa Jehova radosť, no niekedy mám pocit, že nech robím čokoľvek, nikdy to nie je dosť dobré. Keď ma niekto pochváli, cítim sa veľmi príjemne.“ Naozaj je pravdivé biblické príslovie: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ — Príslovia 25:11.

Pochvala môže človeka motivovať a povzbudiť. Jeden priekopník hovorí: „Pochvala ma povzbudzuje viac sa namáhať a zlepšovať kvalitu svojej služby.“ Istá matka dvoch detí si všíma, že keď jej deťom iní členovia zboru vyslovia uznanie za komentáre, ktoré podali na zhromaždeniach, majú ešte väčšiu chuť ich podávať. Mladých to teda môže motivovať, aby robili duchovné pokroky. V skutočnosti každý z nás potrebuje uistenie, že je cenný a hodnotný. Tento svet plný stresu môže spôsobovať, že sa cítime vyčerpaní a skľúčení. Jeden kresťanský starší hovorí: „Keď som skľúčený, pochvala je ako odpoveď  na moje modlitby.“ Podobne sa vyjadruje Elaine: „Niekedy mám pocit, že Jehova mi dáva najavo svoje schválenie prostredníctvom vyjadrení druhých ľudí.“

Pochvala môže v človeku vyvolať pocit spolupatričnosti. Úprimná pochvala je prejavom pozornosti, vytvára vrúcnu atmosféru, dodáva pocit istoty a je vyjadrením uznania. Dokazuje, že našich spolukresťanov skutočne milujeme a vážime si ich. Josie, ktorá je matkou, hovorí: „V minulosti som sa musela zastávať pravdy v nábožensky rozdelenej domácnosti. V tom období ma slová uznania od duchovne zrelých jednotlivcov posilňovali v odhodlaní nevzdať sa.“ Skutočne, „sme údmi, ktoré patria k sebe“. — Efezanom 4:25.

Túžba pochváliť niekoho nám pomáha vidieť v ňom to dobré. Zameriavame sa u druhých na ich silné stránky, nie na ich slabosti. Kresťanský starší menom David hovorí: „Keď si budeme ceniť to, čo robia iní, pomôže nám to častejšie ich chváliť.“ Ak budeme stále pamätať na to, akú veľkorysosť prejavuje Jehova a jeho Syn, keď hovoria o nedokonalých ľuďoch v dobrom, bude nás to podnecovať, aby sme v tomto ohľade boli veľkorysí aj my. — Matúš 25:21–23; 1. Korinťanom 4:5.

Kto je hoden chvály

Keďže Jehova Boh je Stvoriteľom, predovšetkým on je hoden chvály. (Zjavenie 4:11) Hoci nepotrebuje, aby sme mu dvíhali sebadôveru alebo ho k niečomu motivovali, keď ho chválime za jeho vznešenosť a milujúcu láskavosť, približuje sa k nám a my si k nemu rozvíjame vzťah. Keď chválime  Boha, rozvíjame si tiež zdravý a skromný postoj k tomu, čo sme dosiahli, a vedie nás to k tomu, aby sme svoje úspechy pripisovali Jehovovi. (Jeremiáš 9:23, 24) Jehova predkladá všetkým ľuďom, ktorí si to zaslúžia, vyhliadku na večný život, a to je ďalší dôvod, ktorý nás podnecuje chváliť ho. (Zjavenie 21:3, 4) Kráľ Dávid, ktorý žil v staroveku, veľmi túžil „chváliť Božie meno“ a ‚velebiť ho vďakyvzdaním‘. (Žalm 69:30) Kiež by to bolo aj našou túžbou.

Aj spoluctitelia si zaslúžia pochvalu. Keď ich chválime, konáme v súlade s Božím príkazom, aby sme ‚dbali jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom‘. (Hebrejom 10:24) V tomto ohľade je nám príkladom apoštol Pavol. Zboru v Ríme napísal: „Predovšetkým vzdávam vďaku svojmu Bohu prostredníctvom Ježiša Krista za vás všetkých, lebo sa o vašej viere hovorí po celom svete.“ ​(Rimanom 1:8) Podobne apoštol Ján vyjadril spolukresťanovi Gájovi uznanie za vynikajúci príklad, ktorý dal v tom, ako ‚chodil v pravde‘. — 3. Jána 1–4.

Keď dnes spolukresťan príkladným spôsobom odzrkadľuje Kristove vlastnosti, prednesie dobre pripravenú časť programu alebo podá na zhromaždení úprimný komentár, máme vynikajúcu príležitosť vyjadriť mu svoje ocenenie. Alebo keď sa dieťa usiluje vyhľadávať počas zhromaždenia biblické texty, môžeme ho pochváliť. Elaine, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Každý z nás má nejaký dar. Keď si všímame, čo robí niekto druhý, prejavujeme vďačnosť za to množstvo darov, ktoré majú členovia Božieho ľudu.“

V rodine

A ako je to s prejavmi ocenenia členom vlastnej rodiny? Od manžela a manželky si vyžaduje veľa času, úsilia a láskyplného záujmu,  aby zabezpečili svoju rodinu z duchovnej, citovej a hmotnej stránky. Istotne si jeden od druhého a od svojich detí zaslúžia počuť slová uznania. (Efezanom 5:33) Napríklad v súvislosti so schopnou manželkou sa v Božom Slove píše: „Jej synovia vstali a vyhlásili ju za šťastnú; jej majiteľ vstáva a chváli ju.“ — Príslovia 31:10, 28.

Aj deti si zaslúžia pochvalu. Žiaľ, niektorí rodičia nemajú problém povedať svojim deťom, čo od nich očakávajú, no zriedka ich pochvália za úsilie, ktoré vynakladajú, keď sa snažia byť úctivé a poslušné. (Lukáš 3:22) Keď je dieťa chválené už od útleho veku, často to vedie k tomu, že sa cíti žiaduce a pociťuje väčšiu istotu.

Je pravda, že chváliť druhých si vyžaduje úsilie, ale ak to robíme, prináša nám to veľký úžitok. V skutočnosti čím viac sa budeme usilovať chváliť tých, ktorí si to zaslúžia, tým viac šťastia budeme pociťovať. — Skutky 20:35.

Prijímaj pochvalu a chváľ v správnom duchu

Pre niektorých však môže byť skúškou, keď ich druhí chvália. (Príslovia 27:21) Napríklad u jednotlivcov, ktorí majú sklon k pýche, by to mohlo vyvolať pocit nadradenosti. (Príslovia 16:18) Preto je namieste opatrnosť. Apoštol Pavol dal toto praktické napomenutie: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba, ale aby myslel tak, ako to zodpovedá zdravej mysli, každý tak, ako mu Boh udelil mieru viery.“ ​(Rimanom 12:3) Ak máme pomôcť iným, aby neupadli do pasce toho, že by si o sebe mysleli príliš veľa, bolo by múdre nezameriavať sa na také veci, ako sú vysoká inteligencia či pekný vzhľad. Namiesto toho by sme mali vyjadrovať druhým uznanie za ich vynikajúce skutky.

Keď slová pochvaly vyjadrujeme a prijímame v správnom duchu, môžu mať na nás priaznivý vplyv. Môžu nás podnietiť, aby sme uznali, že za všetko dobré, čo sme urobili, vďačíme Jehovovi. Pochvala nás môže tiež povzbudiť, aby sme sa aj naďalej správali znamenitým spôsobom.

Úprimná a zaslúžená pochvala je dar, ktorý môže dať každý z nás. Keď niekoho premyslene pochválime, môže to pre neho znamenať viac, než si vôbec dokážeme predstaviť.

[Rámček/obrázok na strane 18]

List, ktorý zapôsobil na jej srdce

Istý cestujúci dozorca si spomína na situáciu, keď sa na konci jedného veľmi chladného zimného dňa stráveného v službe s manželkou vrátili na miesto, kde boli ubytovaní. Rozpráva: „Manželke bolo zima, bola skľúčená a povedala mi, že už ďalej nevládze. Povedala: ‚O čo lepšie by bolo slúžiť celým časom v nejakom zbore, zostať na jednom mieste a viesť vlastné biblické štúdiá.‘ Nechcel som hneď v tej chvíli urobiť nejaké rozhodnutie, a tak som povedal, že budeme pokračovať do konca týždňa a uvidíme, ako sa bude cítiť potom. Ak bude mať stále silný pocit, že chce skončiť, budem jej pocity rešpektovať. Ešte v ten deň sme sa zastavili na pošte a našli sme tam list z odbočky, ktorý bol adresovaný jej osobne. V liste bola vyjadrená vrúcna pochvala za jej úsilie vo zvestovateľskej službe a za jej vytrvalosť, ako aj slová pochopenia, že môže byť veľmi náročné spať každý týždeň v inej posteli. Tá pochvala na ňu tak zapôsobila, že už nikdy viac nehovorila o ukončení krajskej služby. V skutočnosti viackrát ona mňa povzbudila pokračovať v tejto službe, keď som uvažoval o jej ukončení.“ Títo manželia vytrvali v krajskej službe takmer 40 rokov.

[Obrázok na strane 17]

Kto si v tvojom zbore zaslúži pochvalu?

[Obrázok na strane 19]

Deťom sa dobre darí, keď je o nich prejavovaný láskyplný záujem a keď sú chválené