Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Koho poslúchaš — Boha alebo ľudí?

Koho poslúchaš — Boha alebo ľudí?

 Koho poslúchaš — Boha alebo ľudí?

„Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — SKUTKY 5:29.

1. a) Na akom texte je založený tento článok? b) Prečo boli apoštoli zatknutí?

SUDCOVIA najvyššieho židovského súdu museli určite zúriť. Väzni boli preč. O akých väzňoch hovoríme? O apoštoloch Ježiša Krista, muža, ktorého tento súd odsúdil na smrť len niekoľko týždňov predtým. Teraz bol súd pripravený zaoberať sa jeho najbližšími nasledovníkmi. Ale keď sa ich strážcovia chystali opäť predviesť pred súd, zistili, že ich cely sú prázdne, hoci dvere boli zamknuté. Zakrátko sa dozvedeli, že apoštoli sú v jeruzalemskom chráme a nebojácne učia ľudí o Ježišovi Kristovi — čo bola práve tá činnosť, za ktorú ich predtým zatkli! Strážcovia okamžite išli do chrámu, opäť apoštolov zatkli a priviedli ich pred súd. — Skutky 5:17–27.

2. Aký pokyn dal anjel apoštolom?

Apoštolov vyslobodil z väzenia anjel. Stalo sa to preto, aby boli uchránení pred ďalším prenasledovaním? Nie. Bolo to preto, aby obyvatelia Jeruzalema počuli dobré posolstvo o Ježišovi Kristovi. Anjel apoštolom povedal, aby ‚ďalej hovorili ľudu všetky slová o tom živote‘. (Skutky 5:19, 20) Teda keď strážcovia našli apoštolov v chráme, apoštoli poslušne plnili tento pokyn.

3, 4. a) Ako reagovali Peter a Ján, keď im bolo nariadené, aby prestali zvestovať? b) Ako reagovali ostatní apoštoli?

Dvaja z týchto horlivých zvestovateľov, apoštoli Peter a Ján, stáli pred súdom už  predtým, ako im to najvyšší sudca Jozef Kaifáš stroho pripomenul slovami: „Výslovne sme vám nariadili, aby ste ďalej nevyučovali na základe [Ježišovho] mena, a hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením.“ ​(Skutky 5:28) Kaifáša nemalo prekvapovať, že vidí Petra a Jána opäť pred súdom. Keď im prvý raz nariadil, aby prestali zvestovať, títo dvaja apoštoli odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac počúvať vás ako Boha. My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Podobne ako v staroveku prorok Jeremiáš, ani Peter a Ján nedokázali mlčať a neplniť si poverenie zvestovať. — Skutky 4:18–20; Jeremiáš 20:9.

Teraz mali nielen Peter a Ján, ale všetci apoštoli — vrátane nového apoštola Mateja — príležitosť pred súdom verejne vyjadriť svoj postoj. (Skutky 1:21–26) Keď im nariadili, aby prestali zvestovať, aj oni smelo odpovedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

Boh ako Vládca a človek ako vládca

5, 6. Prečo apoštoli neposlúchli nariadenie súdu?

Apoštoli boli ľuďmi, ktorí dodržiavali zákon, a bežne by neboli prejavili neposlušnosť voči nariadeniu súdu. No žiaden človek, bez ohľadu na to, aký je mocný, nemá autoritu nariadiť niekomu neposlúchať niektoré z Božích prikázaní. Jehova je „Najvyšší nad celou zemou“. (Žalm 83:18) A Jehova je nielen ‚Sudcom celej zeme‘, ale aj Najvyšším Zákonodarcom a Kráľom večnosti. Žiadne nariadenie súdu, ktorého cieľom je obísť niektorý z Božích príkazov, nie je z Božieho stanoviska platné. — 1. Mojžišova 18:25; Izaiáš 33:22.

Túto skutočnosť uznali aj niektorí z najlepších znalcov práva. Napríklad uznávaný anglický právnik z 18. storočia William Blackstone napísal, že by nemalo byť dovolené, aby nejaký ľudský zákon protirečil „zákonu zjavenia“, ktorý sa nachádza v Biblii. Preto je jasné, že Sanhedrin prekročil túto hranicu, keď nariadil apoštolom, aby prestali zvestovať. Apoštoli jednoducho nemohli poslúchnuť toto nariadenie.

7. Prečo zvestovateľská činnosť hlavných kňazov rozhnevala?

To, že apoštoli boli rozhodnutí ďalej zvestovať, hlavných kňazov rozhnevalo. Niektorí členovia kňazskej triedy vrátane samotného Kaifáša boli saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie. (Skutky 4:1, 2; 5:17) Apoštoli však stále tvrdili, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Okrem toho niektorí hlavní kňazi robili všetko možné, aby si získali priazeň Rimanov. V súdnom procese s Ježišom, keď im bola ponúknutá možnosť prijať ho ako svojho kráľa, hlavní kňazi išli až tak ďaleko, že kričali: „Nemáme kráľa, ale cézara.“ ​(Ján 19:15) * A apoštoli nielenže svedčili o tom, že Ježiš bol vzkriesený, ale aj učili, že okrem Ježišovho mena „niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení“. (Skutky 2:36; 4:12) Kňazi sa obávali, že ak sa ľudia začnú pozerať na vzkrieseného Ježiša ako na svojho Vodcu, prídu Rimania a židovskí vodcovia môžu prísť ‚tak o svoje miesto, ako aj o svoj národ‘. — Ján 11:48.

8. Akú múdru radu dal Gamaliel sudcom Sanhedrinu?

Vyzeralo to, že apoštolov Ježiša Krista nečaká nič dobré. Sudcovia Sanhedrinu boli rozhodnutí dať ich popraviť. (Skutky 5:33) Udalosti však nečakane nabrali iný smer. Gamaliel, znalec Zákona, sa postavil  a upozornil svojich kolegov, aby nekonali unáhlene. Múdro poznamenal: „Ak je tento plán alebo toto dielo od ľudí, bude rozvrátené, ale ak je od Boha, nebudete ho môcť rozvrátiť.“ Potom Gamaliel dodal dôležitú myšlienku: „Inak by vás mohli považovať za bojovníkov proti Bohu.“ — Skutky 5:34, 38, 39.

9. Čo dokazuje, že dielo apoštolov bolo od Boha?

Je zaujímavé, že súd Gamalielovu radu prijal. Sudcovia Sanhedrinu „predvolali apoštolov, zbičovali ich a nariadili im, aby prestali hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich“. Apoštolov to však vôbec nezastrašilo, naopak, boli odhodlaní poslúchať anjelský pokyn zvestovať. Preto po svojom prepustení „každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi“. (Skutky 5:40, 42) Jehova žehnal ich úsilie. Do akej miery? „Božie slovo tak ďalej rástlo a v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov.“ Dokonca „aj veľký zástup kňazov poslúchal vieru“. (Skutky 6:7) Aké zdrvujúce to muselo byť pre hlavných kňazov! Hromadili sa dôkazy, že dielo apoštolov bolo naozaj od Boha!

Bojovníci proti Bohu nemôžu zvíťaziť

10. Prečo mohol mať Kaifáš z ľudského pohľadu oprávnene pocit, že má zaručené postavenie, ale prečo tento pocit istoty nebol namieste?

10 V prvom storočí židovských veľkňazov dosadzovali do úradu Rimania. Bohatého Jozefa Kaifáša do jeho úradu dosadil Valerius Gratus a Kaifáš si svoju pozíciu udržal dlhšie ako mnohí jeho predchodcovia. Kaifáš pravdepodobne pripisoval svoj úspech skôr vlastným diplomatickým schopnostiam a blízkemu priateľstvu s Pilátom než božskej prozreteľnosti. V každom prípade sa ukázalo, že dôverovať v ľudí nebolo správne. Iba tri roky po tom, čo apoštoli stáli pred Sanhedrinom, Kaifáš prišiel o priazeň Rimanov a bol z úradu veľkňaza odvolaný.

11. Ako sa to napokon skončilo s Pontským Pilátom a s celým židovským systémom a čo z toho vyplýva?

 11 Nariadenie odňať Kaifášovi postavenie veľkňaza prišlo od Pilátovho priameho nadriadeného, Lucia Vitellia, miestodržiteľa Sýrie, a Kaifášov blízky priateľ Pilát tomu nemohol zabrániť. V skutočnosti len rok po Kaifášovom zosadení bol aj sám Pilát odvolaný z úradu a bol predvolaný do Ríma, aby sa tam zodpovedal z vážnych obvinení. Pokiaľ išlo o židovských vodcov, ktorí vkladali svoju dôveru v cézara, Rimania odstránili ‚ako ich miesto, tak aj ich národ‘. To sa stalo v roku 70 n. l., keď rímske vojská úplne zničili mesto Jeruzalem aj s jeho chrámom i súdnou sieňou Sanhedrinu. Aké výstižné boli v tomto prípade žalmistove slová: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana“! — Ján 11:48; Žalm 146:3.

12. Ako sa v prípade Ježiša ukázalo, že poslušnosť Bohu je cestou múdrosti?

12 V prípade Ježiša Krista to bolo iné. Jeho po vzkriesení ustanovil za Veľkňaza veľkého duchovného chrámu Boh. Nikto z ľudí ho nemôže odvolať z úradu. Áno, Ježiš „má svoje kňazstvo bez akýchkoľvek nástupcov“. (Hebrejom 2:9; 7:17, 24; 9:11) Boh tiež ustanovil Ježiša za Sudcu živých i mŕtvych. (1. Petra 4:5) V tomto postavení Ježiš rozhodne, či Jozef Kaifáš a Pontský Pilát budú mať možnosť v budúcnosti žiť. — Matúš 23:33; Skutky 24:15.

Nebojácni zvestovatelia Kráľovstva v novodobých dejinách

13. Aké dielo sa v novodobých dejinách ukázalo, že je od ľudí, a aké od Boha? Podľa čoho to vieš?

13 Tak ako v prvom storočí, ani v našich dňoch nie je núdza o „bojovníkov proti Bohu“. (Skutky 5:39) Napríklad keď Jehovovi svedkovia v Nemecku odmietli zdraviť Adolfa Hitlera ako svojho führera, Hitler prisahal, že ich vyhladí. (Matúš 23:10) Zdalo sa, že svojou smrtonosnou mašinériou ľahko dosiahne tento cieľ. Nacistom sa podarilo pozatýkať tisíce svedkov a poslať ich do koncentračných táborov. Niektorých dokonca zabili. Ale nedokázali zlomiť ich odhodlanie uctievať iba Boha a nepodarilo sa im ani vyhladiť Božích služobníkov ako skupinu. Dielo týchto kresťanov bolo od Boha, nie od ľudí, a dielo, ktoré je od Boha, nemôže byť zmarené. Aj po šesťdesiatich rokoch verní služobníci, ktorí prežili Hitlerove koncentračné tábory, stále slúžia Jehovovi „celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou“, zatiaľ čo Hitler a jeho nacistická strana sú už iba neslávne známou históriou. — Matúš 22:37.

14. a) Aké snahy vyvinuli odporcovia, aby ohovorili Božích služobníkov, a k akým následkom to viedlo? b) Spôsobia tieto snahy trvalú škodu Božiemu ľudu? (Hebrejom 13:5, 6)

14 Od čias nacistov sa v priebehu rokov aj ďalší pripojili do vopred strateného boja proti Jehovovi a jeho ľudu. Vo viacerých európskych krajinách sa úskoční ľudia z náboženských i politických organizácií snažia označovať Jehovových svedkov za ‚nebezpečnú sektu‘, čo je rovnaké obvinenie, aké bolo vznesené aj proti kresťanom v prvom storočí. (Skutky 28:22) Skutočnosť je však taká, že Európsky súd pre ľudské práva uznal Jehovových  svedkov ako náboženstvo, nie ako nejakú sektu. Odporcovia sú si bezpochyby vedomí tejto skutočnosti. Napriek tomu svedkov stále ohovárajú. V dôsledku tohto očierňovania boli niektorí z týchto kresťanov prepustení zo zamestnania. Deti svedkov zažívali zlé zaobchádzanie v škole. Zastrašení majitelia zrušili zmluvy o prenájme budov, ktoré svedkovia dlhý čas používali ako miesta zhromaždení. V ojedinelých prípadoch sa dokonca stalo, že vládne orgány odmietli udeliť človeku občianstvo iba z toho dôvodu, že je Jehovovým svedkom! No svedkovia sa tým nedajú odradiť.

15, 16. Ako reagovali Jehovovi svedkovia vo Francúzsku na odpor vyvíjaný proti ich kresťanskej činnosti a prečo ďalej zvestujú?

15 Napríklad vo Francúzsku sú ľudia vo všeobecnosti rozumní a objektívni. No niekoľko odporcov podporilo zákony, ktorých cieľom bolo ochromiť dielo Kráľovstva. Ako na to zareagovali Jehovovi svedkovia? Zintenzívnili svoju zvestovateľskú činnosť ako nikdy predtým a prinieslo to skvelé výsledky. (Jakub 4:7) Len za šesť mesiacov sa počet domácich biblických štúdií v tejto krajine zvýšil o ohromujúcich 33 percent! Diabla musí privádzať do zúrivosti, keď vidí, koľko ľudí čestného srdca vo Francúzsku reaguje na dobré posolstvo. (Zjavenie 12:17) Naši spolukresťania vo Francúzsku sú si istí, že aj v ich prípade sa ukážu ako pravdivé slová proroka Izaiáša: „Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech, a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe na súde, odsúdiš.“ — Izaiáš 54:17.

16 Jehovovi svedkovia sa netešia z toho, keď sú prenasledovaní. Ale keďže poslúchajú Boží príkaz určený všetkým kresťanom, nemôžu prestať a ani neprestanú hovoriť o veciach, ktoré počuli. Usilujú sa byť dobrými občanmi. Ale keď je medzi ľudským zákonom a Božím zákonom rozpor, musia ako svojho vládcu viac poslúchať Boha.

Nebojme sa ich

17. a) Prečo by sme sa nemali báť našich nepriateľov? b) Aký postoj by sme mali mať k tým, ktorí nás prenasledujú?

17 Naši nepriatelia sú vo veľmi nebezpečnej situácii. Bojujú proti Bohu. Preto sa v súlade s Ježišovým príkazom nebojíme tých, ktorí nás prenasledujú, ale modlíme sa za nich. (Matúš 5:44) Modlíme sa, aby každému, kto odporuje Bohu pre nevedomosť, tak ako to bolo v prípade Saula z Tarzu, Jehova milosrdne otvoril oči pre pravdu. (2. Korinťanom 4:4) Saul sa stal kresťanským apoštolom Pavlom a veľa si vytrpel z rúk predstaviteľov moci v tých dňoch. Napriek tomu stále spoluveriacim pripomínal, „aby sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov a boli pripravení pre každé dobré dielo, aby o nikom [dokonca ani o svojich najzanietenejších prenasledovateľoch] nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. (Títovi 3:1, 2) Jehovovi svedkovia vo Francúzsku, ako aj všade inde na svete sa snažia konať podľa tejto rady.

18. a) Akými spôsobmi môže Jehova oslobodzovať svoj ľud? b) Aký bude konečný výsledok?

18 Boh prorokovi Jeremiášovi povedal: „Som s tebou, aby som ťa oslobodil.“ ​(Jeremiáš 1:8)  Ako nás môže Jehova dnes oslobodiť od prenasledovania? Môže sa postarať o to, aby sa prípadu ujal nejaký nezaujatý sudca, ako bol Gamaliel. Alebo môže zariadiť, aby skorumpovaného alebo nepriateľského sudcu nečakane nahradil niekto rozumnejší. Niekedy však Jehova môže pripustiť, aby prenasledovanie jeho ľudu pokračovalo. (2. Timotejovi 3:12) Ak Boh dovolí, aby sme boli prenasledovaní, vždy nám dá aj silu, aby sme to mohli vydržať. (1. Korinťanom 10:13) A bez ohľadu na to, čo Boh pripustí, máme úplnú istotu v tom, aký bude konečný výsledok: Tí, ktorí bojujú proti Božiemu ľudu, bojujú proti Bohu a tí, ktorí bojujú proti Bohu, nezvíťazia.

19. Aký je ročný text na rok 2006 a prečo je vhodný?

19 Ježiš svojim učeníkom povedal, aby očakávali súženie. (Ján 16:33) Vzhľadom na to slová zaznamenané v Skutkoch 5:29 nikdy neboli aktuálnejšie: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ Preto boli tieto podnetné slová vybraté ako ročný text Jehovových svedkov na rok 2006. Buďme rozhodnutí počas nasledujúceho roka i po celú večnosť poslúchať Boha ako Vládcu, nech by si to od nás vyžadovalo čokoľvek!

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. ‚Cézarom‘, ktorého hlavní kňazi pri tejto príležitosti verejne prijali, bol opovrhovaný rímsky vládca Tibérius, pokrytec a vrah. Tibérius bol tiež známy úchylnými sexuálnymi praktikami. — Daniel 11:15, 21.

Vieš odpovedať?

• Aký povzbudzujúci príklad nám dali apoštoli svojou reakciou na odpor?

• Prečo by sme mali ako vládcu vždy poslúchať viac Boha než ľudí?

• Proti komu v skutočnosti bojujú naši odporcovia?

• Čo môžu očakávať tí, ktorí vytrvajú v prenasledovaní?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 23]

Ročný text na rok 2006 bude: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29

[Obrázok na strane 19]

„Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“

[Obrázok na strane 21]

Kaifáš radšej vložil svoju dôveru v ľudí než v Boha