Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Choď vierou, nie videním!

Choď vierou, nie videním!

 Choď vierou, nie videním!

„Chodíme vierou, nie videním.“ — 2. KORINŤANOM 5:7.

1. Z čoho vidno, že apoštol Pavol chodil vierou, nie videním?

JE ROK 55 n. l. Uplynulo asi 20 rokov odvtedy, čo Pavol, predtým známy ako Saul, ktorý prenasledoval kresťanov, prijal kresťanstvo. Tento muž nedovolil, aby jeho viera v Boha časom oslabla. Aj keď doslovnými očami nevidel veci v nebesiach, zostal pevný vo viere. A tak keď písal pomazaným kresťanom, ktorí mali nebeskú nádej, povedal: „Chodíme vierou, nie videním.“ — 2. Korinťanom 5:7.

2, 3. a) Ako dávame najavo, že chodíme vierou? b) Čo znamená chodiť videním?

Ak máme chodiť vierou, vyžaduje si to bezvýhradnú dôveru v Božiu schopnosť riadiť náš život. Musíme byť plne presvedčení, že Boh naozaj vie, čo je pre nás najlepšie. (Žalm 119:66) Keď robíme v živote rozhodnutia a konáme v súlade s nimi, berieme do úvahy ‚skutočnosti, ktoré nevidíme‘. (Hebrejom 11:1) K nim patria sľúbené „nové nebesia a nová zem“. (2. Petra 3:13) Na druhej strane chodiť videním znamená viesť spôsob života, v ktorom sa riadime výlučne podľa toho, čo vnímame svojimi telesnými zmyslami. Také konanie je nebezpečné, lebo môže viesť k úplnému prehliadaniu Božej vôle. — Žalm 81:12; Kazateľ 11:9.

Či už patríme k „malému stádu“ s nebeským povolaním, alebo k „iným ovciam“ s pozemskou nádejou, každý z nás by si mal vziať k srdcu nabádanie, aby chodil vierou, a nie videním. (Lukáš 12:32; Ján 10:16) Pouvažujme, ako nás poslušnosť tomuto inšpirovanému nabádaniu chráni pred tým, aby sme nepodľahli lákadlu ‚dočasného pôžitku z hriechu‘, nepadli do pasce hmotárstva a nestratili zo zreteľa blížiaci sa koniec tohto systému vecí. Budeme tiež uvažovať o tom, prečo je nebezpečné chodiť videním. — Hebrejom 11:25.

Zavrhnime „dočasný pôžitok z hriechu“

4. Čo si zvolil Mojžiš a prečo?

Predstav si, aký život mohol mať Mojžiš, Amramov syn. Bol vychovávaný medzi kráľovskými potomkami v starovekom Egypte, a tak mal možnosť získať moc, bohatstvo a vplyv. Mojžiš si mohol povedať: ‚Dostal som vzdelanie vo vychýrenej múdrosti Egypta a som mocný v slove i v skutkoch. Ak zostanem v spojení s domácnosťou kráľa, môžem svoje postavenie využiť v prospech svojich utláčaných hebrejských bratov!‘ (Skutky 7:22) No Mojžiš si zvolil „zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom“. Prečo? Čo podnietilo Mojžiša, aby zavrhol všetko, čo mu mohol ponúknuť Egypt? Biblia odpovedá: „Vierou [Mojžiš] opustil Egypt a nebál sa kráľovho hnevu, lebo zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ ​(Hebrejom 11:24–27) Mojžiš mal vieru, že Jehova ho istotne odmení za spravodlivosť, a to mu pomohlo odolať hriechu a odmietnuť pôžitkárstvo s jeho prchavým potešením.

5. K čomu nás povzbudzuje Mojžišov príklad?

Aj my často stojíme pred náročnými rozhodnutiami v otázkach, ako sú: ‚Mal by som sa vzdať určitých zvykov, ktoré nie sú celkom v súlade s biblickými zásadami? Mal by som prijať zamestnanie, ktoré je možno z finančnej stránky výhodné, ale môže brzdiť môj duchovný pokrok?‘ Príklad Mojžiša nás povzbudzuje, aby sme nerobili také rozhodnutia,  ktoré odzrkadľujú krátkozrakosť tohto sveta, ale aby sme prejavovali vieru v prezieravú múdrosť „Toho, ktorý je neviditeľný“ — Jehovu Boha. Tak ako Mojžiš si ceňme Jehovovo priateľstvo viac než čokoľvek, čo nám môže ponúknuť tento svet.

6, 7. a) Ako dal Ezau najavo, že sa rozhodol chodiť videním? b) V čom je Ezau pre nás varovným príkladom?

Porovnajme Mojžiša s Ezauom, synom patriarchu Izáka. Ezau dával prednosť okamžitému uspokojeniu. (1. Mojžišova 25:30–34) Ezau si ‚necenil sväté veci‘, a tak „sa vzdal svojich práv prvorodeného výmenou za jeden pokrm“. (Hebrejom 12:16) Neuvažoval o tom, ako jeho rozhodnutie predať toto právo ovplyvní jeho vzťah k Jehovovi, ani o tom, aký vplyv bude mať jeho konanie na jeho potomstvo. Chýbal mu duchovný pohľad na veci. Ezau zatváral oči pred vzácnymi Božími sľubmi; pozeral sa na ne ako na niečo, čo má iba malú hodnotu. Chodil videním, nie vierou.

Ezau je pre nás varovným príkladom. (1. Korinťanom 10:11) Keď sa rozhodujeme, či už v malých, alebo vo veľkých veciach, musíme si dávať pozor, aby sme sa nedali zviesť propagandou Satanovho sveta, ktorý sa nám snaží nahovoriť, že to, čo chceme, musíme mať hneď. Je dobré klásť si otázky: ‚Prejavujú sa v mojich rozhodnutiach podobné sklony, aké mal Ezau? Musel by som odsunúť duchovné záujmy do úzadia, aby som hneď teraz dosiahol to, čo chcem? Ohrozujú rozhodnutia, ktoré robím, moje priateľstvo s Jehovom a moju budúcu odmenu? Aký príklad dávam iným?‘ Ak z našich rozhodnutí vidno, že si ceníme sväté veci, Jehova nás požehná. — Príslovia 10:22.

Vyhýbajme sa pasci hmotárstva

8. Aké varovanie dostali kresťania v Laodicei a prečo by nás to malo zaujímať?

Koncom prvého storočia odovzdal oslávený Ježiš Kristus v zjavení apoštolovi Jánovi posolstvo zboru v Laodicei v Malej Ázii. Bolo to posolstvo, ktoré varovalo pred hmotárstvom. Hoci laodicejskí kresťania boli z hmotnej stránky bohatí, z duchovného hľadiska schudobneli. Namiesto toho, aby ďalej chodili vierou, dovolili, aby hmotný majetok zakalil ich duchovný zrak. (Zjavenie 3:14–18) Hmotárstvo má podobný účinok aj dnes. Oslabuje vieru a môže spôsobiť, že prestaneme ‚s vytrvalosťou bežať preteky‘ o život. (Hebrejom 12:1) Ak by sme si nedávali pozor, „rozkoše tohto života“ môžu potláčať duchovné činnosti až do tej miery, že budú ‚úplne zadusené‘. — Lukáš 8:14.

9. Ako nás chráni spokojnosť a to, že sme vďační za duchovný pokrm?

Kľúčom k duchovnej ochrane je spokojnosť, nie naplno užívať svet a hmotne sa obohacovať. (1. Korinťanom 7:31; 1. Timotejovi 6:6–8) Keď chodíme vierou, a nie videním, tešíme sa z duchovného raja, ktorý dnes zažívame. A nie sme podnietení „radostne kričať pre dobrý stav srdca“, keď sa sýtime  výživným duchovným pokrmom? (Izaiáš 65:13, 14) Okrem toho sa tešíme zo spoločnosti ľudí, ktorí prejavujú ovocie Božieho ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Je dôležité, aby sme nachádzali uspokojenie a osvieženie v tom, čo nám Jehova v duchovnom ohľade poskytuje.

10. Nad akými otázkami by sme sa mali zamyslieť?

10 Je dobré zamyslieť sa napríklad nad týmito otázkami: ‚Aké miesto majú hmotné veci v mojom živote? Používam svoje hmotné prostriedky na rôzne potešenia, ktoré život ponúka, alebo na podporu pravého uctievania? Čo mi prináša najväčšie uspokojenie? Je to štúdium Biblie a spoločnosť bratov a sestier na kresťanských zhromaždeniach alebo víkendy, počas ktorých som „oslobodený“ od kresťanských povinností? Plánujem si veľa víkendov na rekreáciu namiesto toho, aby som ich využíval na zvestovateľskú službu a iné činnosti spojené s čistým uctievaním?‘ Chodiť vierou znamená byť plne zamestnaný činnosťou pre Kráľovstvo, a to s plnou dôverou v Jehovove sľuby. — 1. Korinťanom 15:58.

Majme na mysli blížiaci sa koniec

11. Ako nám to, že chodíme vierou, pomáha mať stále na mysli blížiaci sa koniec?

11 Keď chodíme vierou, pomáha nám to vyhnúť sa telesnému zmýšľaniu — že koniec je ešte ďaleko alebo že už nepríde. Na rozdiel od skeptikov, ktorí zľahčujú význam biblických proroctiev, my rozoznávame, že svetové udalosti zodpovedajú tomu, čo na naše dni predpovedalo Božie Slovo. (2. Petra 3:3, 4) Napríklad nie je postoj a správanie ľudí vo všeobecnosti dôkazom, že žijeme v „posledných dňoch“? (2. Timotejovi 3:1–5) Očami viery vidíme, že súčasné svetové udalosti nie sú iba históriou, ktorá sa opakuje. Sú „znamením [Kristovej] prítomnosti a záveru systému vecí“. — Matúš 24:1–14.

12. Ako sa Ježišove slová zaznamenané v Lukášovi 21:20, 21 splnili v prvom storočí?

12 Pouvažuj nad jednou udalosťou, ktorá sa odohrala v prvom storočí n. l. a má obdobu aj v dnešných dňoch. Keď bol Ježiš Kristus na zemi, varoval svojich nasledovníkov: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu.“ ​(Lukáš 21:20, 21) Toto proroctvo sa splnilo, keď rímske vojská pod vedením Cestia Galla obľahli Jeruzalem v roku 66 n. l. Tieto vojská sa však nečakane stiahli, čo bolo pre kresťanov signálom a zároveň aj príležitosťou ‚utekať na vrchy‘. V roku  70 n. l. sa rímske vojská vrátili, zaútočili na Jeruzalem a zničili jeho chrám. Josephus píše, že vyše milióna Židov zahynulo a 97 000 bolo zajatých. Nad vtedajším židovským systémom bol vykonaný Boží rozsudok. Tí, ktorí chodili vierou a dbali na Ježišovo varovanie, tomuto nešťastiu unikli.

13, 14. a) Aké udalosti sú pred nami? b) Prečo by sme mali stále pozorne sledovať spĺňanie biblického proroctva?

13 Niečo podobné sa má odohrať aj v našich dňoch. Pri vykonávaní Božieho rozsudku zohrajú určitú úlohu prvky OSN. Tak ako rímske vojská v prvom storočí mali za úlohu udržiavať Pax Romana (Rímsky mier), aj Organizácia Spojených národov bola vytvorená s tým zámerom, aby slúžila ako nástroj na udržiavanie mieru. Hoci rímske vojská sa snažili zaistiť relatívne bezpečie v celom vtedy známom svete, stali sa ničiteľmi Jeruzalema. Podobne aj biblické proroctvo na dnešné dni naznačuje, že zložky v rámci OSN, ktoré majú k dispozícii vojenské sily, sa na náboženstvo začnú pozerať ako na rušivý element a zakročia, aby zničili novodobý Jeruzalem — čiže kresťanstvo —, ako aj zvyšok Veľkého Babylona. (Zjavenie 17:12–17) Áno, celá svetová ríša falošného náboženstva stojí na pokraji zničenia.

14 Zničenie falošného náboženstva bude znamením začiatku veľkého súženia. V záverečnej časti veľkého súženia budú zničené zostávajúce prvky tohto skazeného systému vecí. (Matúš 24:29, 30; Zjavenie 16:14, 16) Keď chodíme vierou, pomáha nám to pozorne sledovať spĺňanie biblického proroctva. Nedáme si nahovoriť, že nejaká ľudská inštitúcia, akou je OSN, je Božím prostriedkom na nastolenie pravého mieru a bezpečia. Teda nemal by náš spôsob života vyjadrovať naše presvedčenie, že „Jehovov veľký deň je blízko“? — Sofoniáš 1:14.

Prečo je nebezpečné chodiť videním

15. Do akej pasce padli Izraeliti napriek tomu, že zažili Božie požehnanie?

15 Skúsenosti starovekého Izraela ukazujú, že je nebezpečné chodiť videním, pretože to oslabuje vieru. Napriek tomu, že Izraeliti videli desať rán, ktoré boli ponížením falošných egyptských bohov, a potom zažili pozoruhodné oslobodenie, keď ich Jehova previedol cez Červené more, neposlušne si urobili zlaté teľa a začali ho uctievať. Znetrpezliveli a unavili sa čakaním na Mojžiša, ktorý ‚sa dlho zdržiaval a nezostupoval z vrchu‘. (2. Mojžišova 32:1–4) Netrpezlivosť ich doviedla k tomu, že uctievali modlu, ktorú mohli vidieť doslovnými očami. Tým, že chodili videním, urazili Jehovu a viedlo to k usmrteniu „okolo tritisíc mužov“. (2. Mojžišova 32:25–29) Je veľmi smutné, keď dnes Jehovov ctiteľ robí rozhodnutia, ktorými dáva najavo nedôveru v Jehovu a nedostatok viery v to, že Boh je schopný spĺňať svoje sľuby.

16. Ako boli Izraeliti ovplyvnení tým, čo vidno navonok?

16 To, čo vidno navonok, Izraelitov negatívne ovplyvnilo aj v iných ohľadoch. Keď chodili videním, spôsobilo to, že sa triasli od strachu pred svojimi nepriateľmi. (4. Mojžišova 13:28, 32; 5. Mojžišova 1:28) Spôsobilo to  tiež, že spochybňovali Mojžišovu autoritu od Boha a sťažovali sa na svoj životný údel. Tento nedostatok viery viedol k tomu, že dali Egyptu ovládanému démonmi prednosť pred Zasľúbenou krajinou. (4. Mojžišova 14:1–4; Žalm 106:24) Ako veľmi to muselo Jehovu bolieť, keď videl, akú hrubú neúctu jeho ľud prejavuje svojmu neviditeľnému Kráľovi!

17. Prečo Izraeliti v Samuelových dňoch zavrhli Jehovovo vedenie?

17 Tento vyvolený národ sa v dňoch proroka Samuela znova chytil do tej istej pasce — znova začal chodiť videním. Ľud začal túžiť po kráľovi, ktorého by mohli vidieť. Napriek tomu, že Jehova sa prejavoval ako ich Kráľ, nestačilo im to na to, aby chodili vierou. (1. Samuelova 8:4–9) Na vlastnú škodu pochabo zavrhli bezchybné vedenie od Jehovu a radšej chceli byť ako okolité národy. — 1. Samuelova 8:19, 20.

18. Prečo je nebezpečné chodiť videním?

18 Ako Jehovovi novodobí služobníci si veľmi ceníme dobrý vzťah k Bohu. Túžime sa dozvedieť o udalostiach, ktoré sa stali v minulosti, a uplatňovať v živote neoceniteľné poučenia z nich. (Rimanom 15:4) Keď Izraeliti chodili videním, zabúdali, že prostredníctvom Mojžiša ich vedie Boh. Ak by sme si nedávali pozor, aj my by sme mohli zabudnúť, že kresťanský zbor dnes vedú Jehova Boh a Väčší Mojžiš, Ježiš Kristus. (Zjavenie 1:12–16) Musíme sa mať na pozore, aby sme sa na pozemskú časť Jehovovej organizácie nepozerali z ľudského pohľadu. Taký pohľad by mohol viesť k duchu sťažovania sa a k tomu, že by sme si prestali ceniť Jehovových zástupcov a duchovný pokrm, ktorý dostávame prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. — Matúš 24:45.

Buď odhodlaný chodiť vierou

19, 20. Čo by mal byť každý z nás odhodlaný robiť a prečo?

19 „Nezápasíme s krvou a telom, ale s vrchnosťami, s mocami, so svetovládcami tejto tmy, so zlými duchovnými silami v nebeských miestach,“ hovorí Biblia. (Efezanom 6:12) Naším hlavným nepriateľom je Satan Diabol. Jeho cieľom je zničiť našu vieru v Jehovu. Určite vyskúša každý spôsob presviedčania, ktorý by nás mohol odviesť od nášho rozhodnutia slúžiť Bohu. (1. Petra 5:8) Čo nás ochráni, aby sme sa nenechali oklamať vonkajším vzhľadom Satanovho systému? To, keď budeme chodiť vierou, a nie videním! Dôvera v Jehovove sľuby nás ochráni, aby sme nezažili „stroskotanie svojej viery“. (1. Timotejovi 1:19) Buďme preto odhodlaní ďalej chodiť vierou a môžeme mať istotu, že Jehova nás požehná. A naďalej sa modlime, aby sme mohli uniknúť všetkému, čo sa má stať v blízkej budúcnosti. — Lukáš 21:36.

20 V tom, ako chodiť vierou, nie videním, máme ten najlepší Vzor. Biblia uvádza: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ ​(1. Petra 2:21) Nasledujúci článok ukáže, ako môžeme ďalej chodiť tak, ako chodil on.

Spomínaš si?

• Čo si sa naučil z príkladu Mojžiša a Ezaua, pokiaľ ide o to, prečo chodiť vierou, a nie videním?

• Čo je kľúčom k ochrane pred hmotárstvom?

• Ako nás to, že chodíme vierou, ochráni pred názorom, že koniec je ešte ďaleko?

• Prečo je nebezpečné chodiť videním?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 17]

Mojžiš chodil vierou

[Obrázok na strane 18]

Často sa ti stáva, že pre rekreáciu odsunieš teokratické činnosti?

[Obrázok na strane 20]

Ako ťa to chráni, keď venuješ pozornosť Božiemu Slovu?