Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Bázeň pred Jehovom — to je múdrosť“

„Bázeň pred Jehovom — to je múdrosť“

 „Bázeň pred Jehovom — to je múdrosť“

„VŠETKO bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ ​(Kazateľ 12:13) Aký pôsobivý záver vyvodil pod božskou inšpiráciou Šalamún, kráľ starovekého Izraela! Aj patriarcha Jób chápal hodnotu bázne pred Bohom, ako vidno z jeho slov: „Hľa, bázeň pred Jehovom – to je múdrosť, a odvrátiť sa od zlého je porozumenie.“ — Jób 28:28.

Biblia ukazuje, že bázeň pred Jehovom je veľmi dôležitá. Prečo je múdre rozvíjať si posvätnú bázeň pred Bohom? V akých ohľadoch je takýto strach pred Bohom užitočný — pre nás ako jednotlivcov i ako skupinu pravých ctiteľov? Na tieto otázky nájdeme odpoveď v 14. kapitole Prísloví vo veršoch 26 až 35. *

Základ ‚silnej dôvery‘

„V bázni pred Jehovom je silná dôvera a pre jeho synov vznikne útočište,“ hovorí Šalamún. (Príslovia 14:26) Ten, do koho vkladá dôveru bohabojný človek, nie je nikto iný ako verný a všemohúci Boh, Jehova. Nie div, že taký človek sa do budúcnosti pozerá so silnou dôverou! Čaká ho dlhá a požehnaná budúcnosť.

Ale čo možno povedať o budúcnosti tých, ktorí vkladajú dôveru do tohto sveta — do jeho plánov, organizácií, ideológií a hmotných vecí, ktoré ponúka? Bez ohľadu na to, v akú budúcnosť dúfajú, ich budúcnosť bude krátka, lebo Biblia hovorí: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ ​(1. Jána 2:17) Máme teda nejaký dôvod ‚milovať svet alebo veci vo svete‘? — 1. Jána 2:15.

Čo môžu urobiť bohabojní rodičia, aby pre ich deti „vzniklo útočište“? „Poďte, synovia, počúvajte ma; je to bázeň pred Jehovom, ktorú vás budem vyučovať,“ spieval žalmista. (Žalm 34:11) Keď rodičia učia deti bázni pred Bohom slovom i príkladom, je väčšia pravdepodobnosť, že z nich vyrastú muži a ženy so silnou dôverou v Jehovu. — Príslovia 22:6.

„Bázeň pred Jehovom je studňou života,“ pokračuje Šalamún, „aby sa človek odvrátil od osídiel smrti.“ ​(Príslovia 14:27) Bázeň pred Jehovom je „studňou života“, pretože pravý Boh je „prameň živej vody“. (Jeremiáš 2:13) Prijímanie poznania o Jehovovi a o Ježišovi Kristovi môže pre nás znamenať večný život. (Ján 17:3) Zbožná bázeň nám tiež pomáha vyhnúť sa osídlam smrti. Ako? Príslovia 13:14 uvádzajú: „Zákon múdreho je zdrojom života, aby odvrátil človeka od osídiel smrti.“ Keď sa bojíme Jehovu, poslúchame jeho zákon a dovoľujeme, aby jeho Slovo viedlo naše kroky, sme chránení pred škodlivými zvykmi a emóciami, ktoré by mohli viesť k predčasnej smrti.

 „Ozdoba kráľa“

Šalamún bol väčšinu svojej vlády bohabojným kráľom, ktorý poslúchal Jehovu. To prispelo k tomu, že kraľoval úspešne. Z čoho vidno, či kráľ vládne dobre? Príslovia 14:28 odpovedajú: „V množstve ľudu je ozdoba kráľa, ale v nedostatku obyvateľstva je skaza vysokého úradníka.“ Úspech kráľa možno zhodnotiť na základe toho, ako sa darí jeho poddaným. Ak si veľké množstvo ľudí želá zostať pod jeho vládou, odporúča ho to ako dobrého vládcu. Šalamún mal „poddaných od [Červeného] mora k [Stredozemnému] moru a od Rieky [Eufrat] až po končiny zeme“. (Žalm 72:6–8) Jeho kraľovanie sa vyznačovalo nebývalým pokojom a prosperitou. (1. Kráľov 4:24, 25) Šalamúnova vláda bola úspešná. Na druhej strane nespokojnosť obyvateľstva poukazuje na nemilosť, do ktorej upadol vysoký úradník.

Čo možno v tomto ohľade povedať o sláve Väčšieho Šalamúna, mesiášskeho Kráľa, Ježiša Krista? Zamysli sa nad poddanými, ktorých má dnes. Od jedného konca zeme po druhý si už vyše šesť miliónov bohabojných mužov a žien zvolilo žiť pod Kristovou vládou. Prejavujú vieru v Ježiša a sú zjednotení v pravom uctievaní živého Boha. (Ján 14:1) Kým sa skončí vláda Milénia, všetci, ktorí sú v Božej pamäti, budú vzkriesení. Potom bude rajská zem plná šťastných, spravodlivých ľudí, ktorí dali najavo, že si cenia svojho Kráľa. Bude to mocné svedectvo o úspešnosti Kristovej vlády! Pevne sa držme našej nádhernej nádeje na Kráľovstvo.

Úžitok v duchovnom a telesnom ohľade

Posvätná bázeň pred Bohom nám môže priniesť pokoj srdca i mysle. Je to tak preto, lebo medzi mnohé stránky múdrosti patrí dobrý úsudok a rozlišovacia schopnosť. Príslovia 14:29 uvádzajú: „Kto je pomalý do hnevu, má hojnosť rozlišovacej schopnosti, ale kto je netrpezlivý, vyvyšuje pochabosť.“ Rozlišovacia schopnosť nám pomáha uvedomiť si, že nekontrolovaný hnev má škodlivý účinok na našu duchovnosť. „Nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry“ patria ku skutkom, ktoré by nám mohli zabrániť ‚zdediť Božie kráľovstvo‘. (Galaťanom 5:19–21) Dostávame radu, aby sme sa vyhýbali prechovávaniu dokonca aj oprávneného hnevu. (Efezanom 4:26, 27) A netrpezlivosť zas môže viesť k pochabej reči a ku konaniu, ktoré by sme neskôr ľutovali.

Teraz tento izraelský kráľ poukazuje na nepriaznivé účinky, ktoré má hnev na telo, a hovorí: „Pokojné srdce je životom celému telu, ale žiarlivosť je hnilobou kostiam.“ ​(Príslovia 14:30) Hnev a závisť môžu viesť k ťažkostiam s dýchaním, k zvýšenému krvnému tlaku, k poškodeniam pečene a pankreasu. Okrem toho, lekári zaraďujú hnev a zúrivosť medzi emócie, ktoré zvyšujú riziko vzniku takých chorôb, ako sú vredy, žihľavka, astma, kožné choroby a problémy so zažívaním, alebo tieto choroby dokonca spôsobujú. Na druhej strane „pokojné srdce je životom celému telu“. Preto je múdre, ak sa „usilujme o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie“. — Rimanom 14:19.

Bázeň pred Bohom nám pomáha byť nestrannými

„Kto podvádza poníženého, pohanil svojho Tvorcu,“ hovorí Šalamún, „ale oslavuje Ho ten, kto preukazuje priazeň biednemu.“ ​(Príslovia 14:31) Bohabojný človek si uvedomuje, že všetci ľudia majú jedného Tvorcu, Jehovu Boha. Preto ponížený človek je blížnym a to, ako s ním zaobchádzame, odzrkadľuje náš postoj k Tvorcovi ľudstva. Ak chceme oslavovať Boha, musíme byť k iným spravodliví a nestranní. Kresťanovi, ktorý má málo prostriedkov, by mala byť v duchovnom ohľade  venovaná pozornosť bez zaujatosti. S dobrým posolstvom o Božom Kráľovstve sa musíme dostať tak k bohatým, ako aj k chudobným.

O ďalšom úžitku, ktorý vyplýva zo zbožnej bázne, múdry kráľ hovorí: „Skazený bude zrazený pre svoje zlo, ale spravodlivý bude nachádzať útočište vo svojej rýdzosti.“ ​(Príslovia 14:32) V akom zmysle je zlý zrážaný? Ako sa domnievajú niektorí učenci, môže to znamenať, že keď zlý zažije nešťastie, nie je schopný vstať a ísť ďalej. Naproti tomu pre bohabojného človeka je v ťažkostiach útočišťom jeho rýdzosť a vernosť Bohu. Keďže bezvýhradne dôveruje Jehovovi, aj keď je v ohrození života, dáva najavo rovnaké odhodlanie ako kedysi Jób, ktorý povedal: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ — Jób 27:5.

Ak si máme zachovať rýdzosť, vyžaduje si to zbožnú bázeň a múdrosť. A kde možno nájsť múdrosť? „V srdci toho, kto má porozumenie, spočíva múdrosť,“ odpovedajú Príslovia 14:33, „a vyjde najavo uprostred hlupákov.“ Áno, múdrosť možno nájsť v srdci človeka, ktorý má porozumenie. Ale ako vychádza múdrosť najavo uprostred hlupákov? Podľa jedného diela „hlupák v snahe ukázať sa múdrym vyhŕkne, čo považuje za múdrosť, ale nakoniec sa to ukáže ako pochabosť“.

‚Vyvyšuje národ‘

Kráľ Izraela doteraz upriamoval našu pozornosť na to, aký vplyv má bázeň pred Bohom na jednotlivca, ale teraz obracia pozornosť na to, aký vplyv má na celý národ, keď hovorí: „Spravodlivosť, tá národ vyvyšuje, ale hriech je pre národnostné skupiny niečo potupné.“ ​(Príslovia 14:34) Ako jasne sa táto zásada prejavila v prípade izraelského národa! Keď sa Izrael držal vysokých Božích noriem, výsledkom bolo, že bol vyvýšený nad okolité národy. Ale opakované prejavy neposlušnosti viedli k potupe a k tomu, že Jehova nakoniec Izrael zavrhol. Táto zásada sa vzťahuje aj na Boží ľud dnes. Kresťanský zbor sa odlišuje od sveta, pretože sa drží Božích spravodlivých zásad. Ale na to, aby sme si toto vyvýšené postavenie zachovali, musíme ako jednotlivci žiť čistým životom. Ak by sme sa dopúšťali hriechu, viedlo by to k našej osobnej potupe a okrem toho by to prinieslo pohanu na celý zbor i na Boha.

Šalamún hovorí, v čom nachádza kráľ potešenie: „Kráľovým potešením je sluha, ktorý koná s pochopením, ale jeho zúrivosť príde na toho, kto koná hanebne.“ ​(Príslovia 14:35) A v Prísloviach 16:13 sa píše: „Vznešený kráľ má potešenie v spravodlivých perách a miluje toho, kto hovorí priamo.“ Áno, náš Vodca a Kráľ, Ježiš Kristus, sa veľmi teší, keď konáme spravodlivo a s pochopením a keď používame svoje pery pri zvestovaní o Kráľovstve a v diele robenia učeníkov. Preto buďme naďalej plne zamestnaní touto činnosťou a tešme sa z požehnaní, ktoré vyplývajú z bázne pred pravým Bohom.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Zbožnej bázni sa možno naučiť