Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha

Budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha

 Budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha

„My budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ — MICHEÁŠ 4:5.

1. Aká bola v Noachových dňoch na zemi situácia, pokiaľ ide o morálku, a v čom sa Noach odlišoval od ostatných?

PRVÝ človek, o ktorom sa v Biblii píše, že chodil s Bohom, bol Enoch. Druhý bol Noach. V biblickej správe čítame: „Noach bol spravodlivý muž. Prejavil sa medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný. Noach chodil s pravým Bohom.“ ​(1. Mojžišova 6:9) Do čias Noacha sa ľudia vo všeobecnosti už odchýlili od čistého uctievania. Zlú situáciu ešte zhoršoval vplyv neverných anjelov, ktorí vytvárali neprirodzené zväzky so ženami a plodili potomkov nazývaných Nefilim, čo boli v tých dňoch „mocní“ alebo „preslávení muži“. Nie div, že zem bola plná násilia! (1. Mojžišova 6:2, 4, 11) Ale Noach sa dokázal ako bezchybný a bol ‚zvestovateľom spravodlivosti‘. (2. Petra 2:5) Keď mu Boh prikázal postaviť koráb na záchranu života, Noach poslušne „urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ ​(1. Mojžišova 6:22) Áno, Noach chodil s Bohom.

2, 3. V čom je Noach pre nás znamenitým príkladom?

Pavol zahrnul Noacha do zoznamu verných svedkov, keď napísal: „Vierou Noach, keď dostal božskú výstrahu pred tým, čo ešte nebolo možné vidieť, prejavil zbožnú bázeň a postavil koráb na záchranu svojej domácnosti; a touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je podľa viery.“ ​(Hebrejom 11:7) Aký znamenitý príklad dal Noach! Bol si istý, že Jehovove slová sa splnia, a tak využíval svoj čas, energiu a prostriedky na to, aby plnil Božie príkazy. Podobne dnes mnohí odmietajú lukratívne príležitosti v tomto svete a využívajú svoj čas, energiu a prostriedky na to, aby poslúchali Jehovove príkazy. Títo ľudia prejavujú pozoruhodnú vieru, ktorá povedie k ich vlastnej záchrane, ako aj k záchrane ďalších. — Lukáš 16:9; 1. Timotejovi 4:16.

Prejavovať vieru muselo byť pre Noacha a jeho rodinu rovnako náročné ako pre Enocha, Noachovho prastarého otca, o ktorom sme uvažovali v predchádzajúcom článku. V Noachových dňoch podobne ako za dní Enocha tvorili praví ctitelia Boha len malú menšinu — iba ôsmi ľudia sa dokázali verní a prežili potopu. Noach hlásal spravodlivosť v násilníckom a nemorálnom svete. Okrem toho Noach a jeho rodina stavali obrovský drevený koráb, aby sa pripravili na celosvetovú potopu, hoci dovtedy nikto takú potopu nezažil. Tým, ktorí ich pozorovali, to muselo pripadať veľmi zvláštne.

4. Na akú chybu Noachových súčasníkov poukázal Ježiš?

Je zaujímavé, že keď sa Ježiš zmienil o Noachových dňoch, nehovoril o násilí, falošnom náboženstve ani o nemravnosti — hoci to boli veľmi vážne veci. Chyba, na ktorú Ježiš poukázal, bola v tom, že ľudia ignorovali varovanie, ktoré dostávali. Povedal,  že „jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu“. Čo bolo zlé na jedení, pití, ženbe či vydaji? Tí ľudia iba viedli „normálny“ život. Mala však prísť potopa a Noach hlásal spravodlivosť. Jeho správanie a slová mali ľudí varovať. Ale ako reagovali? „Nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla.“ — Matúš 24:38, 39.

5. Aké vlastnosti potrebovali Noach a jeho rodina?

Keď spätne uvažujeme o tých časoch, vidíme, že Noach konal múdro. No v čase pred potopou si vyžadovalo odvahu odlišovať sa od ostatných. Ak mali Noach a jeho rodina postaviť obrovský koráb a priviesť doň zástupcov všetkých druhov zvierat, vyžadovalo si to od nich silné presvedčenie. Nepriala si občas niektorá z týchto verných duší byť menej nápadná a jednoducho žiť „normálnym“ životom? Ak niekomu z nich taká myšlienka niekedy aj prebleskla hlavou, nedovolil, aby narušila jeho rýdzosť. Po uplynutí značného počtu rokov — dlhšie, než ktokoľvek z nás bude musieť vydržať v tomto systéme vecí — viera zachránila Noacha počas potopy. No nad všetkými, ktorí žili takzvaným „normálnym“ životom a nevšímali si význam čias, v ktorých žili, Jehova vykonal rozsudok.

Násilie opäť sužuje ľudstvo

6. Aká situácia ďalej existovala po potope?

Keď vody po potope ustúpili, ľudstvo začalo odznova. Ale ľudia boli stále nedokonalí a „sklon ľudského srdca“ bol naďalej „zlý od jeho mladosti“. (1. Mojžišova 8:21) Okrem toho démoni boli naďalej veľmi aktívni, aj keď sa už nemohli zhmotňovať a brať na seba ľudské telá. Rýchlo sa ukázalo, že svet bezbožného ľudstva „leží v moci toho zlého“, a praví ctitelia Boha museli bojovať proti „Diablovým úkladom“ rovnako ako dnes. — 1. Jána 5:19; Efezanom 6:11, 12.

7. Ako sa po potope stupňovalo násilie?

Po potope, najneskôr od čias Nimróda, ľudia opäť začali páchať násilie. S rastúcou populáciou a technickým pokrokom sa toto násilie stupňovalo. V minulosti ľudia používali meče, kopije, luky a šípy a bojové dvojkolesové vozy. Neskôr sa objavili muškety a delá a potom pušky a na prahu 20. storočia vyspelé delostrelectvo. V prvej svetovej vojne sa predstavili ešte hrozivejšie zbrane — lietadlá, tanky, ponorky a jedovatý plyn. Moderné zbrane v tejto vojne usmrtili milióny ľudí. Bolo to niečo nečakané? Nie.

8. Ako sa spĺňa Zjavenie 6:1–4?

V roku 1914 bol Ježiš dosadený na trón ako Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva a začal sa ‚Pánov deň‘. (Zjavenie 1:10) Vo videní, o ktorom sa píše v knihe Zjavenie, vychádza Ježiš ako Kráľ na bielom koni, aby dovŕšil svoje víťazstvo. Nasledujú ho ďalší jazdci a každý z nich symbolizuje pre ľudstvo inú pohromu. Jeden z nich jazdí na ohnivo sfarbenom koni a bolo mu povolené, „aby vzal pokoj zo zeme, aby sa navzájom zabíjali;  a dostal veľký meč“. (Zjavenie 6:1–4) Tento kôň s jazdcom znázorňuje vojny. Veľký meč predstavuje nebývalú ničivosť novodobých vojen, v ktorých sa používajú veľmi účinné zbrane. K nim v súčasnosti patria jadrové bomby, pričom každá môže zabiť desaťtisíce ľudí, nosné rakety, ktorými je možné dopraviť tieto bomby do cieľov vzdialených tisíce kilometrov, a tiež dômyselné chemické a biologické zbrane hromadného ničenia.

Všímame si varovania od Jehovu

9. Aký je dnešný svet v porovnaní so svetom, ktorý existoval pred potopou?

Za Noachových dní Jehova zničil ľudstvo pre extrémne násilie, ktoré páchali zlí ľudia a Nefilim. A čo dnes? Je na zemi menej násilia, ako bolo vtedy? Určite nie! Okrem toho sa dnes ľudia práve tak ako za dní Noacha venujú svojim záležitostiam, snažia sa žiť „normálnym“ životom a ignorujú varovania, ktoré zaznievajú. (Lukáš 17:26, 27) Máme teda nejaký dôvod pochybovať, že Jehova opäť zničí ľudstvo? Nie.

10. a) Aké varovanie opakovane zaznieva prostredníctvom biblických proroctiev? b) Aký je dnes jediný múdry spôsob života?

10 Stáročia pred potopou Enoch predpovedal zničenie, ktoré musí nastať v našich dňoch. (Júda 14, 15) Ježiš hovoril tiež o prichádzajúcom „veľkom súžení“. (Matúš 24:21) Na tento čas upozorňovali aj ďalší proroci. (Ezechiel 38:18–23; Daniel 12:1; Joel 2:31, 32) A kniha Zjavenie živo opisuje toto konečné zničenie. (Zjavenie 19:11–21) Ako jednotlivci napodobňujeme Noacha a sme aktívnymi zvestovateľmi spravodlivosti. Všímame si Jehovove varovania a s láskou pomáhame svojim blížnym, aby im venovali pozornosť aj oni. Teda rovnako ako Noach, aj my chodíme s Bohom. Áno, je nevyhnutné, aby každý, kto túži po živote, stále chodil s Bohom. Ako to môžeme robiť vzhľadom na rôzne problémy, ktorým denne čelíme? Je potrebné, aby sme si vybudovali silnú vieru v uskutočnenie Božieho predsavzatia. — Hebrejom 11:6.

Ďalej choďme s Bohom v búrlivých časoch

11. V čom napodobňujeme kresťanov z prvého storočia?

11 V prvom storočí sa o pomazaných kresťanoch hovorilo, že patria „k tej Ceste“. (Skutky 9:2) Celý ich spôsob života sa sústreďoval na vieru v Jehovu a v Ježiša Krista. Chodili po ceste, ktorú im vyšliapal ich Pán. Dnes verní kresťania robia to isté.

12. Čo sa stalo po tom, čo Ježiš zázračne nasýtil zástup ľudí?

 12 To, aká dôležitá je viera, vidno z jednej udalosti, ktorá sa odohrala počas Ježišovej služby. Ježiš vtedy zázračne nasýtil zástup pozostávajúci z asi 5000 mužov. Ľudia boli udivení a nadšení. Všimni si však, čo sa stalo potom. Čítame: „Keď videli ľudia znamenia, ktoré konal, hovorili: ‚To je určite ten prorok, ktorý mal prísť do sveta.‘ Preto Ježiš vediac, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, utiahol sa opäť sám na vrch.“ ​(Ján 6:10–15) V tú noc Ježiš odišiel na iné miesto. Keď odmietol stať sa kráľom, pravdepodobne to mnohých sklamalo. Ukázal predsa, že je dostatočne múdry, aby sa stal kráľom, a že má moc uspokojiť telesné potreby ľudí. Ale vtedy ešte nebol Jehovov čas, aby Ježiš vládol ako Kráľ. Okrem toho, Ježišovo Kráľovstvo malo byť nebeské, nie pozemské.

13, 14. Aké zmýšľanie vyšlo najavo u mnohých ľudí a ako bola vyskúšaná ich viera?

13 Zástupy nasledovali Ježiša a našli ho, ako hovorí Ján, „na druhom brehu mora“. Prečo ho nasledovali, keď nechcel, aby ho urobili kráľom? U mnohých vyšlo najavo, že majú telesné zmýšľanie, a zanietene hovorili o hmotných opatreniach, ktoré Jehova kedysi urobil na pustatine za dní Mojžiša. V podstate naznačovali, že Ježiš by sa mal o nich ďalej v hmotnom ohľade starať. Ježiš rozpoznal ich nesprávne pohnútky, a tak ich začal vyučovať biblickým pravdám, ktoré mohli pomôcť napraviť ich zmýšľanie. (Ján 6:17, 24, 25, 30, 31, 35–40) To viedlo k tomu, že niektorí proti nemu reptali, zvlášť keď im povedal toto znázornenie: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ — Ján 6:53, 54.

14 Ježišove znázornenia často podnietili ľudí, aby dali najavo, či naozaj túžia chodiť s Bohom. Toto znázornenie v tom nebolo výnimkou. Vyvolalo veľmi emotívnu reakciu. Čítame: „Mnohí z jeho učeníkov, keď to počuli, povedali: ‚Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?‘“ Ježiš ďalej vysvetľoval, že by v jeho slovách mali hľadať duchovný význam. Povedal: „Je to duch, ktorý dáva život; telo nie je súce na nič. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ Napriek tomu mnohí nepočúvali a správa pokračuje: „Preto mnohí z jeho učeníkov odišli za svojimi predošlými vecami a už s ním nechodili.“ — Ján 6:60, 63, 66.

15. Aký správny postoj mali niektorí Ježišovi nasledovníci?

15 No nie všetci Ježišovi učeníci tak reagovali. Pravdaže, ani verní učeníci úplne nerozumeli tomu, čo Ježiš povedal. No ich dôvera v Ježiša zostala pevná. Peter, jeden z týchto verných učeníkov, vyjadril pocity všetkých, ktorí s Ježišom zostali, keď povedal: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.“ ​(Ján 6:68) Je to  nádherný postoj a vynikajúci príklad pre nás.

16. Ako môžeme byť skúšaní a aký správny postoj by sme si mali rozvíjať?

16 My dnes môžeme byť skúšaní podobným spôsobom ako títo Ježišovi raní učeníci. Mohli by sme byť sklamaní z toho, že Jehovove sľuby sa neplnia tak rýchlo, ako by sa to nám osobne páčilo. Možno máme pocit, že vysvetlenia Písiem v našich biblických publikáciách sú ťažko zrozumiteľné. Sklamať nás môže aj správanie niektorého spolukresťana. Bolo by správne z týchto alebo z podobných dôvodov prestať chodiť s Bohom? Samozrejme, že nie! Učeníci, ktorí opustili Ježiša, mali telesné zmýšľanie. My sa mu musíme vyhýbať.

„Nie sme takí, čo sa odťahujú“

17. Čo nám pomáha stále chodiť s Bohom?

17 Apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom.“ ​(2. Timotejovi 3:16) Jehova nám na stránkach Biblie jasne ukazuje: „Toto je tá cesta. Choďte po nej.“ ​(Izaiáš 30:21) Poslúchanie Božieho Slova nám pomáha ‚dávať prísne pozor na to, ako chodíme‘. (Efezanom 5:15) Štúdium Biblie a rozjímanie o tom, čo sa dozvedáme, nám umožňuje ‚ďalej chodiť v pravde‘. (3. Jána 3) Áno, ako povedal Ježiš, ‚duch dáva život; telo nie je súce na nič‘. Jediné spoľahlivé vedenie v našom živote je duchovné vedenie, ktoré dostávame od Jehovu prostredníctvom jeho Slova, jeho ducha a jeho organizácie.

18. a) Ako nemúdro niektorí konajú? b) O akú vieru sa usilujeme?

18 Tí, ktorí dnes nie sú spokojní, pretože sa na veci pozerajú telesne alebo preto, že sa nenaplnili ich očakávania, sa často vracajú späť do sveta a snažia sa z neho čo najviac vyťažiť. Keďže stratili pocit naliehavosti, nevidia potrebu ‚zostať bdelými‘ a namiesto toho, aby kládli na prvé miesto záujmy Kráľovstva, idú za sebeckými cieľmi. (Matúš 24:42) Kráčať takou cestou je nanajvýš nemúdre. Všimni si Pavlove slová: „My však nie sme takí, čo sa odťahujú na zničenie, ale takí, ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive.“ ​(Hebrejom 10:39) Tak ako Enoch a Noach žijeme v nepokojných časoch, no tak ako oni máme výsadu chodiť s Bohom. Ak to robíme, budeme s istotou očakávať, že Jehovovo predsavzatie sa splní, že zlo bude odstránené a že príde spravodlivý nový svet. A to je nádherná vyhliadka!

19. Ako Micheáš opisuje postoj pravých ctiteľov Boha?

19 Prorok Micheáš pod inšpiráciou povedal, že národy sveta budú „chodiť každý v mene svojho Boha“. Ďalej prorok hovoril o sebe a o ďalších verných Božích ctiteľoch: „My, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ ​(Micheáš 4:5) Ak si rozhodnutý tak ako Micheáš chodiť s Bohom, zostaň blízko pri Jehovovi bez ohľadu na to, aké nepokojné časy nás ešte čakajú. (Jakub 4:8) Nech je vrúcnou túžbou každého z nás chodiť s Jehovom, naším Bohom, teraz a na neurčitý čas, áno, navždy!

Ako by si odpovedal?

• V čom sa naše dni podobajú Noachovým?

• Akým spôsobom života žil Noach a jeho rodina a ako môžeme napodobňovať ich vieru?

• Aké nesprávne zmýšľanie vyšlo najavo v prípade niektorých Ježišových nasledovníkov?

• Čo sú odhodlaní robiť praví kresťania?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 20]

Tak ako v Noachových dňoch, aj dnes sú ľudia pohltení svojimi každodennými záležitosťami

[Obrázok na strane 21]

Ako zvestovatelia Kráľovstva „nie sme takí, čo sa odťahujú“