Filón Alexandrijský — miešanie Písma so špekuláciami

V ROKU 332 pred n. l. Alexander Veľký vstúpil na územie Egypta. Skôr než sa na svojej ceste s cieľom dobyť svet vydal na východ, založil tu mesto, ktoré nazval Alexandria. Toto mesto sa stalo centrom gréckej kultúry. Okolo roku 20 pred n. l. sa tu narodil iný dobyvateľ, ktorého zbraňami však neboli meče a oštepy, ale filozofické úvahy. Hovoríme o židovskom filozofovi, ktorý je známy ako Filón Alexandrijský alebo Philo Judaeus.

Po zničení Jeruzalema v roku 607 pred n. l. boli Židia rozptýlení a mnohí sa usadili v Egypte. V Alexandrii ich žilo tisíce. Medzi Židmi a ich gréckymi susedmi však boli problémy. Židia odmietali uctievať gréckych bohov a Gréci si zas robili posmech z Hebrejských Písiem. Filón dostal židovskú výchovu a grécke vzdelanie, a tak mu boli tieto rozpory dobre známe. Veril, že judaizmus je pravým náboženstvom. Ale na rozdiel od mnohých iných hľadal pokojnú cestu, ktorá by priviedla pohanov k Bohu. Chcel pre nich urobiť judaizmus prijateľným.

Nový význam starých spisov

Filónovým rodným jazykom bola gréčtina, tak ako to bolo v prípade väčšiny Židov v Alexandrii. A tak základom jeho skúmania bola Septuaginta, grécky preklad Hebrejských Písiem. Pri svojom skúmaní textu Septuaginty nadobudol presvedčenie, že obsahuje prvky filozofie a že Mojžiš mal „genialitu filozofa“.

Už stáročia predtým bolo pre gréckych intelektuálov ťažké prijať príbehy o bohoch a bohyniach — obroch a démonoch v starovekej gréckej mytológii. Začali preto tieto staré príbehy vykladať novým spôsobom. James Drummond, znalec klasickej kultúry, o ich metóde povedal: „Filozof začne hľadať jemné náznaky významu skrytého pod povrchom mytologických príbehov a vyvodzovať z ich nechutnosti a absurdity, že autori museli mať v úmysle prostredníctvom svojho opisu, ktorý podnecuje zmysly, predložiť nejakú hlbokú alebo povznášajúcu pravdu.“ Táto metóda sa nazýva alegorický výklad a Filón sa pomocou nej pokúsil vysvetliť Písma.

Ako príklad si vezmime 1. Mojžišovu 3:22, kde sa v Bagsterovom preklade Septuaginty uvádza: „Pán Boh urobil Adamovi a jeho žene odevy z kože a obliekol ich.“ Gréci mali pocit, že vyrábať odevy je pod dôstojnosť Najvyššieho Boha. A tak Filón našiel v tomto verši symboliku a napísal: „Odev z kože je obrazným opisom doslovnej kože,  čiže nášho tela; pretože keď Boh najprv vytvoril myseľ, nazval ju Adam; potom vytvoril vonkajší dojem, ktorý nazval Život. Nakoniec z nutnosti vytvoril aj telo a nazval ho obrazným vyjadrením odev z kože.“ Tak sa Filón pokúsil urobiť z toho, ako Boh obliekol Adama a Evu, námet na filozofickú úvahu.

Pouvažujme aj o 1. Mojžišovej 2:10–14, kde sú opísané vodné zdroje záhrady Eden. Je tu zmienka o štyroch riekach, ktoré vytekali z tejto záhrady. Filón sa pokúsil preniknúť hlbšie, za tieto slová, a vnímať oveľa viac ako iba opis krajiny. Po zmienke o samotnej krajine hovorí: „Možno aj táto pasáž má istý alegorický význam; lebo štyri rieky naznačujú štyri cnosti.“ Špekuloval o tom, že rieka Píšon predstavuje rozvážnosť, Gichon je symbolom triezvosti, Tigris zas symbolizuje statočnosť a Eufrat znázorňuje spravodlivosť. Tak alegória nahradila zemepis.

Filón použil alegorický výklad na analýzu správy o stvorení, o tom, ako Kain zabil Ábela, o potope v Noachových dňoch, o zmätení jazykov v Bábeli, ako aj na analýzu mnohých zásad mojžišovského Zákona. Ako vidno z príkladu v predchádzajúcom odseku, často najprv uznal doslovný význam biblického verša a potom svoje symbolické pochopenie uviedol slovami ako:  „Možno by sme sa mali na tieto veci pozerať tak, akoby boli vyjadrené alegoricky.“ Vo Filónových spisoch nápadne vyniká symbolika, zatiaľ čo jasný význam Písiem sa, žiaľ, vytráca.

Kto je Boh?

Filón sa snažil dokázať existenciu Boha jedným pôsobivým prirovnaním. Po opise krajiny, riek, planét a hviezd povedal: „Svet je tým najumeleckejším a najzručnejšie urobeným dielom zo všetkých diel, akoby ho skonštruoval niekto, kto bol vo všetkom vynikajúci a najdokonalejší v poznaní. Takým spôsobom nám bola odovzdaná myšlienka, že existuje Boh.“ To bola rozumná argumentácia. — Rimanom 1:20.

Ale keď Filón vysvetľoval podstatu Všemohúceho Boha, zablúdil ďaleko od pravdy. Tvrdil, že Boh „nemá žiadne jasne rozpoznateľné vlastnosti“ a že „je nepochopiteľný“. Odrádzal od úsilia spoznať Boha a hovoril, že „snaha ísť ďalej, teda skúmať podstatu, čiže jasne rozpoznateľné vlastnosti Boha, je prejavom absolútnej pochabosti“. Toto uvažovanie však nemá základ v Biblii, ale pochádza od pohanského filozofa Platóna.

Filón tvrdil, že Boh je taký nepochopiteľný, že je nemožné nazvať ho osobným menom. Filón povedal: „Bolo preto celkom v súlade s rozumom, že žiadne vhodné meno nemohlo byť náležite pripísané tomu, kto je vpravde živý Boh.“ Ako ďaleko je to od pravdy!

Biblia jasne ukazuje, že Boh má osobné meno. Žalm 83:18 uvádza: „Ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ A Izaiáš 42:8 cituje Boha, ktorý povedal: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ Prečo Filón, Žid, ktorý poznal tieto biblické texty, učil, že Boh nemá meno? Bolo to tak preto, že neopisoval osobného Boha Biblie, ale akéhosi bezmenného, neprístupného boha gréckej filozofie.

Čo je duša?

Filón učil, že duša je oddelená od tela. Hovoril, že človek je „spojením tela a duše“. Môže duša zomrieť? Všimnite si Filónovo vysvetlenie: „Keď žijeme, sme živí, hoci naša duša je mŕtva a pochovaná v našom tele akoby v hrobke. Ale ak by [telo] zomrelo, potom by naša duša žila tak, ako má, lebo by bola uvoľnená zo zlého a mŕtveho tela, ku ktorému je pripútaná.“ Podľa Filóna bola smrť duše symbolická a duša nikdy naozaj nezomiera; je nesmrteľná.

Ale čo učí o duši Biblia? V 1. Mojžišovej 2:7 sa píše: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Podľa Biblie ľudia nemajú dušu; ľudia sú duše.

Biblia učí tiež to, že duša je smrteľná. V Ezechielovi 18:4 sa píše: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ Tieto biblické texty nás logicky vedú k záveru: Človek je duša. Preto keď zomiera človek, zomiera duša. — 1. Mojžišova 19:19. *

Keď Filón zomrel, Židia mu nevenovali priveľkú pozornosť. No kresťanstvo ho prijalo. Eusébius a ďalší cirkevní vodcovia verili, že Filón konvertoval na kresťanstvo. Hieroným ho zaradil medzi cirkevných otcov. Filónove spisy uchovávali ani nie tak Židia, ako odpadlícki kresťania.

Tieto spisy viedli k náboženskej revolúcii. Formálni kresťania pod vplyvom Filóna prijali nebiblickú náuku o nesmrteľnosti duše.  A jeho učenie o Logovi (čiže Slove) prispelo k rozvinutiu náuky o Trojici, jednej z nebiblických dogiem odpadlíckeho kresťanstva.

Nedajte sa zviesť

Keď Filón skúmal Hebrejské Písma, urobil všetko pre to, aby „nevynechal žiadny alegorický význam, ktorý by azda mohol byť skrytý pod povrchom jednoduchého jazyka“. No ako sa uvádza v 5. Mojžišovej 4:2, Mojžiš o Božom Zákone povedal: „Nepridáte k slovu, ktoré vám prikazujem, ani z neho neuberiete, aby ste tak dodržiavali prikázania Jehovu, svojho Boha, ktoré vám prikazujem.“ Hoci sa zdá, že Filón mal dobré úmysly, pridal k Písmam množstvo špekulácií, ktoré ako hustá hmla zahalili jasné poučenie Božieho inšpirovaného Slova.

„Neoboznámili sme vás s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista tak, že sme nasledovali prefíkane vymyslené falošné historky,“ povedal apoštol Peter. (2. Petra 1:16) Na rozdiel od Filónových spisov Petrove rady určené raným kresťanským zborom boli založené na faktoch a na vedení Božieho ducha, ‚ducha pravdy‘, ktorý ich voviedol do celej pravdy. — Ján 16:13.

Ak chcete uctievať Boha Biblie, potrebujete spoľahlivé vedenie, nie výklady založené na ľudských úvahách. Potrebujete získať presné poznanie o Jehovovi a o jeho vôli a potrebujete tiež pokoru študenta, ktorý je pri skúmaní poctivý. Ak budete študovať Bibliu s týmto postojom, spoznáte „sväté spisy, ktoré [vás] môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša“. Uvidíte, že vďaka Božiemu Slovu budete „celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“. — 2. Timotejovi 3:15–17.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 10]

FILÓNOVO MESTO

Filón žil a pracoval v egyptskej Alexandrii. Toto mesto bolo po stáročia svetovým centrom kníh a diskusií učencov.

V tomto meste boli školy, v ktorých sa študenti učili od slávnych učencov. Alexandrijská knižnica sa stala svetoznámou. Počet exemplárov jej zbierky sa zvyšoval a dosahoval státisíce, lebo knihovníci sa snažili získať kópie každého písaného dokumentu.

Neskôr Alexandria a jej veľká zbierka poznatkov postupne strácala svoj celosvetový význam. Rímski cisári uprednostňovali svoje mestá, a tak sa kultúrne centrum presunulo do Európy. Úpadok Alexandrie dosiahol najväčšie rozmery v siedmom storočí n. l., keď mesto padlo do rúk dobyvateľov. Historici sa dodnes s poľutovaním vyjadrujú o strate tejto slávnej knižnice; niektorí dokonca tvrdia, že civilizácia sa vrátila o 1000 rokov späť.

[Prameň ilustrácie]

L. Chapons/​Illustrirte Familien-Bibel nach der deutschen Uebersetzung Dr. Martin Luthers

[Rámček na strane 12]

ALEGORICKÝ VÝKLAD DNES

Pod pojmom alegória sa obyčajne chápe „jeden zo spôsobov zobrazovania abstraktných myšlienok, pojmov alebo predstáv pomocou konkrétneho javu“. Opisy s alegorickými prvkami sú údajne symbolickým vyjadrením oveľa dôležitejších vecí, ktoré sú skryté. Podobne ako Filón Alexandrijský, aj niektorí novodobí náboženskí učitelia používajú pri vysvetľovaní Biblie alegorický výklad.

Zamyslime sa nad kapitolami 1–11 z 1. Mojžišovej. V týchto kapitolách je opísaná ľudská história od stvorenia až po rozptýlenie ľudí pri babylonskej veži. Jeden katolícky preklad o tejto časti Biblie uvádza: „Aby boli pravdy obsiahnuté v týchto kapitolách zrozumiteľné pre izraelský ľud, ktorý ich mal zachovať, bolo potrebné vyjadriť ich pomocou prvkov bežných medzi ľuďmi v tom čase. Preto musia byť samotné pravdy jasne odlíšené od svojho odevu, ktorý pozostáva zo slov.“ ​(The New American Bible) Podľa tohto názoru sa kapitoly 1 až 11 z 1. Mojžišovej nemajú chápať doslovne, ale treba sa na ne pozerať tak, že slová týchto kapitol zahaľujú hlbší význam, podobne ako odev zahaľuje telo.

Ježiš však učil, že tieto prvé kapitoly 1. Mojžišovej treba brať doslovne. (Matúš 19:4–6; 24:37–39) A rovnako o tom hovorili aj apoštoli Pavol a Peter. (Skutky 17:24–26; 2. Petra 2:5; 3:6, 7) Tí, ktorí poctivo skúmajú Bibliu, zavrhujú vysvetlenia, ktoré nie sú v súlade s celým Božím Slovom.

[Obrázok na strane 9]

Alexandrijský maják

[Prameň ilustrácie]

Archives Charmet/​Bridgeman Art Library