Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vzkriesenie — náuka, ktorá sa ťa dotýka

Vzkriesenie — náuka, ktorá sa ťa dotýka

 Vzkriesenie — náuka, ktorá sa ťa dotýka

„Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — SKUTKY 24:15.

1. Ako sa stalo, že medzi členmi Sanhedrinu nastal spor v súvislosti so vzkriesením?

PO NÁVRATE z tretej misionárskej cesty v roku 56 n. l. bol apoštol Pavol v Jeruzaleme zatknutý. Rimania, ktorí ho zatkli, mu neskôr dovolili obhajovať sa pred židovským najvyšším súdom, Sanhedrinom. (Skutky 22:29, 30) Keď Pavol uvidel členov súdu, všimol si, že niektorí z nich sú saduceji a iní farizeji. Tieto dve skupiny sa líšili v jednej dôležitej veci. Saduceji odmietali myšlienku vzkriesenia, zatiaľ čo farizeji vo vzkriesenie verili. Pavol s cieľom vyjadriť svoj postoj k tejto otázke vyhlásil: „Muži, bratia, som farizej, syn farizejov. Pre nádej na vzkriesenie z mŕtvych som súdený.“ Jeho slová spôsobili, že v zhromaždení nastal rozruch! — Skutky 23:6–9.

2. Vďaka čomu bol Pavol pripravený obhajovať svoju vieru vo vzkriesenie?

Niekoľko rokov predtým mal Pavol na ceste do Damasku videnie a počul Ježišov hlas. Pavol sa Ježiša opýtal: „Čo mám robiť, Pane?“ Ježiš mu nato odpovedal: „Vstaň, choď do Damašku a tam ti povedia o všetkom, čo je ustanovené, aby si urobil.“ Keď Pavol prišiel do Damasku, vyhľadal ho tam ochotný kresťanský učeník Ananiáš, ktorý mu vysvetlil: „Boh našich predkov si ťa vyvolil, aby si spoznal jeho vôľu, videl Toho spravodlivého [vzkrieseného Ježiša] a počul hlas z jeho úst.“ ​(Skutky 22:6–16) Preto nie div, že Pavol bol pripravený obhajovať svoju vieru vo vzkriesenie. — 1. Petra 3:15.

Verejne oznamovali nádej na vzkriesenie

3, 4. Ako sa Pavol prejavil ako odhodlaný obhajca vzkriesenia a čo sa môžeme z jeho príkladu naučiť?

Neskôr Pavol stál pred miestodržiteľom Félixom. „Verejný rečník“ Tertullus objasnil Félixovi, z čoho Židia obviňujú Pavla. Označil Pavla za vodcu sekty a obvinil ho, že vyvoláva vzbury. Pavol pri svojej obhajobe otvorene vyhlásil: „Priznávam sa... že podľa tej cesty, ktorú nazývajú ‚sektou‘, preukazujem svätú službu Bohu svojich predkov.“ Potom prešiel k tomu hlavnému: „Mám nádej v Bohu, nádej, ktorú aj títo sami prechovávajú, že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — Skutky 23:23, 24; 24:1–8, 14, 15.

Asi o dva roky Félixov nástupca Porcius Festus pozval kráľa Herodesa Agrippu, aby sa zúčastnil vypočúvania uväzneného Pavla. Festus vysvetlil, že žalobcovia Pavla obviňujú z toho, že ‚o akomsi Ježišovi, ktorý je mŕtvy, ustavične tvrdí, že žije‘. Pavol sa pri  svojej obhajobe opýtal: „Prečo to medzi sebou považujete za neuveriteľné, že Boh kriesi mŕtvych?“ Potom vyhlásil: „Pretože som však dostal pomoc, ktorá je od Boha, dodnes stále svedčím malým i veľkým, ale nehovorím nič okrem toho, o čom hlásali Proroci i Mojžiš, že sa stane, že Kristus má trpieť a ako prvý, ktorý má byť vzkriesený z mŕtvych, bude zvestovať svetlo tomuto ľudu a tiež národom.“ ​(Skutky 24:27; 25:13–22; 26:8, 22, 23) Ako odhodlane obhajoval Pavol vzkriesenie! Aj my môžeme tak ako Pavol s presvedčením hlásať, že vzkriesenie nastane. Aké reakcie však môžeme očakávať? Zrejme rovnaké, s akými sa stretával aj Pavol.

5, 6. a) Ako ľudia reagovali, keď apoštoli obhajovali vzkriesenie? b) Čo je pre nás nesmierne dôležité, aby sme aj my dokázali hovoriť o svojej nádeji na vzkriesenie?

Pozrime sa, čo sa stalo už skôr, keď Pavol počas druhej misionárskej cesty (približne v rokoch 49–52 n. l.) prišiel do Atén. Rozprával sa s ľuďmi, ktorí uctievali množstvo bohov, a upriamil ich pozornosť na to, že Boh má predsavzatie súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil. Tým poukázal na samotného Ježiša. Vysvetlil, že Boh zaobstaral záruku tak, že Ježiša vzkriesil. Aké reakcie to u poslucháčov vyvolalo? Čítame: „Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, kým iní povedali: ‚Vypočujeme si ťa o tom aj inokedy.‘“ — Skutky 17:29–32.

S podobnými reakciami sa stretol aj Peter a Ján krátko po Letniciach roku 33 n. l. Aj v tomto prípade zohrali veľkú úlohu saduceji. Skutky 4:1–4 uvádzajú, čo sa stalo: „Kým títo dvaja hovorili ľudu, prišli k nim hlavní kňazi a chrámový veliteľ a saduceji, nahnevaní, že vyučujú ľud a otvorene oznamujú vzkriesenie Ježiša z mŕtvych.“ No apoštoli sa stretli aj s priaznivou reakciou. „Mnohí z tých, čo si vypočuli reč, uverili, a počet mužov dosiahol asi päťtisíc.“ Je zjavné, že keď ľuďom hovoríme o nádeji na vzkriesenie, môžeme očakávať rôzne reakcie. Preto je nesmierne dôležité, aby sme si posilňovali vieru v tento sľub.

Vzkriesenie a naša viera

7, 8. a) Kedy by bola naša viera zbytočná, ako ukazuje list korintskému zboru v prvom storočí? b) Ako správne pochopenie nádeje na vzkriesenie pomáha rozpoznať pravých kresťanov?

Nie pre všetkých, ktorí sa v prvom storočí n. l. stali kresťanmi, bolo ľahké prijať náuku o vzkriesení. Mali s tým ťažkosti aj niektorí z korintského zboru. Pavol im napísal: „Lebo som vám odovzdal medzi prvými vecami, čo som aj ja prijal, že Kristus podľa Písma zomrel za naše hriechy; a že bol pochovaný, áno, že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písiem.“ Aby Pavol potvrdil túto pravdu, poukázal na to, že vzkriesený Kristus „sa zjavil viac než päťsto bratom“, z ktorých väčšina, ako napísal, v tom čase ešte žila. (1. Korinťanom 15:3–8) Potom viedol Korinťanov ďalej k uvažovaniu: „Keď sa zvestuje o Kristovi, že bol vzkriesený z mŕtvych, ako to, že niektorí medzi vami hovoria, že niet vzkriesenia mŕtvych? Ak naozaj niet vzkriesenia mŕtvych, ani Kristus nebol vzkriesený. Ale ak Kristus nebol vzkriesený, naše zvestovanie je istotne márne a márna je naša viera.“ — 1. Korinťanom 15:12–14.

Áno, náuka o vzkriesení je taká podstatná, že viera kresťanov by bola zbytočná, keby vzkriesenie nepovažovali za skutočnosť. Správne pochopenie vzkriesenia pomáha rozlíšiť pravých kresťanov od falošných. (1. Mojžišova 3:4; Ezechiel 18:4) Preto Pavol označuje vzkriesenie za „základnú  náuku“ kresťanského učenia. Buďme rozhodnutí ‚usilovne spieť k zrelosti‘. Podľa Pavlových slov „to budeme robiť, ak to Boh naozaj dovolí“. — Hebrejom 6:1–3.

Nádej na vzkriesenie

9, 10. Čo sa v Biblii myslí slovom vzkriesenie?

Aby sme si ešte viac posilnili vieru vo vzkriesenie, pouvažujme o týchto otázkach: Čo sa v Biblii myslí slovom vzkriesenie? Ako náuka o vzkriesení vyzdvihuje Jehovovu lásku? Odpovede na tieto otázky nás ešte viac priblížia k Bohu a zároveň nám pomôžu pri vyučovaní iných. — 2. Timotejovi 2:2; Jakub 4:8.

10 Slovo „vzkriesenie“ je prekladom gréckeho slova, ktoré doslovne znamená „opätovné vstanie“. Čo tento výraz zahŕňa? Podľa Biblie viera vo vzkriesenie je presvedčenie, že mŕtvy človek môže opäť žiť. Z Biblie sa ďalej dozvedáme, že ľudia môžu byť oživení buď s ľudským telom, alebo s duchovným telom, podľa toho, či majú pozemskú nádej, alebo nebeskú. Keď uvažujeme o tejto obdivuhodnej nádeji na vzkriesenie, žasneme nad Jehovovou nesmiernou láskou, múdrosťou a mocou.

11. Aká nádej je predložená Božím pomazaným služobníkom?

11 Pomazaní dostávajú po vzkriesení podobne ako Ježiš duchovné telo, aby mohli slúžiť Bohu v nebi. (1. Korinťanom 15:35–38, 42–53) Spoločne budú slúžiť ako vládcovia mesiášskeho Kráľovstva, ktoré nastolí na zemi rajské podmienky. Pod vedením Ježiša ako Veľkňaza budú pomazaní slúžiť aj ako kráľovské kňazstvo. V spravodlivom novom svete budú pomáhať ľuďom, aby mali úžitok z Kristovej výkupnej obete. (Hebrejom 7:25, 26; 9:24; 1. Petra 2:9; Zjavenie 22:1, 2) Tí z pomazaných, ktorí ešte žijú na zemi, sa zatiaľ usilujú, aby zostali v Božej priazni. Pri smrti dostanú „odmenu“ prostredníctvom vzkriesenia k nesmrteľnému duchovnému životu v nebi. (2. Korinťanom 5:1–3, 6–8, 10; 1. Korinťanom 15:51, 52; Zjavenie 14:13) „Ak sme boli s ním zjednotení podobnosťou jeho smrti,“ napísal Pavol, „istotne budeme s ním zjednotení aj podobnosťou jeho vzkriesenia.“ ​(Rimanom 6:5) Ale čo ľudia, ktorí majú nádej žiť po vzkriesení tu na zemi? Ako im môže táto nádej pomáhať priblížiť sa k Bohu? Veľa sa môžeme naučiť z príkladu Abraháma.

Vzkriesenie a priateľstvo s Jehovom

12, 13. Na základe čoho mal Abrahám pevnú vieru vo vzkriesenie?

12 Abrahám, ktorý je nazvaný „Jehovov priateľ“, bol mužom výnimočnej viery. (Jakub 2:23) Pavol sa pri vymenúvaní verných mužov a žien v 11. kapitole listu Hebrejom zmieňuje o Abrahámovej viere až trikrát. (Hebrejom 11:8, 9, 17) Pri tretej zmienke zameriava pozornosť na to, ako Abrahám prejavil vieru, keď bol ochotný poslušne obetovať svojho syna Izáka. Abrahám bol  presvedčený, že Jehova zaručí splnenie sľubu o semene prostredníctvom Izáka, aj keby Izák zomrel. „Počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych.“

13 Keď Jehova videl, akú silnú vieru má Abrahám, zabezpečil ako náhradnú obeť zviera. No to, čo Izák zažil, sa stalo znázornením vzkriesenia, ako uviedol Pavol: „Odtiaľ [Abrahám] aj dostal [Izáka] obrazným spôsobom.“ ​(Hebrejom 11:19) Abrahám mal už skôr pevný základ na vieru vo vzkriesenie. Či Jehova neoživil Abrahámovu rozmnožovaciu schopnosť, aby napriek starobe mohol so svojou manželkou Sárou splodiť Izáka? — 1. Mojžišova 18:10–14; 21:1–3; Rimanom 4:19–21.

14. a) Čo Abrahám očakával podľa Hebrejom 11:9, 10? b) Čo sa musí stať, aby mohol Abrahám získať požehnania v novom svete pod vládou Kráľovstva? c) Ako môžeme my získať tieto požehnania?

14 Pavol opísal Abraháma ako cudzinca, ktorý býval v stanoch, „lebo očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. (Hebrejom 11:9, 10) To, čo očakával, nebolo doslovné mesto, akým bol neskôr Jeruzalem, v ktorom sa nachádzal Boží chrám. Bolo to symbolické mesto, Božie nebeské Kráľovstvo, ktoré tvorí Kristus Ježiš a jeho 144 000 spoluvládcov. Títo spoluvládcovia sú po získaní nebeskej slávy označení ako „sväté mesto, Nový Jeruzalem“ a Kristova „nevesta“. (Zjavenie 21:2) Jehova dosadil Ježiša na trón ako mesiášskeho Kráľa v nebeskom Kráľovstve v roku 1914, keď mu prikázal, aby vládol uprostred svojich nepriateľov. (Žalm 110:1, 2; Zjavenie 11:15) Ak má „Jehovov priateľ“ Abrahám získať požehnania, ktoré prinesie vláda tohto Kráľovstva, musí byť oživený. Podobne aj my získame tieto požehnania len vtedy, ak budeme žiť v novom svete — teda ak budeme patriť k veľkému zástupu tých, ktorí prežijú Armagedon, alebo budeme vzkriesení z mŕtvych. (Zjavenie 7:9, 14) Na základe čoho môžeme veriť vo vzkriesenie?

Božia láska — základ nádeje na vzkriesenie

15, 16. a) Ako nám prvé proroctvo v Biblii dáva podklad na nádej na vzkriesenie? b) Ako nás môže viera vo vzkriesenie približovať k Jehovovi?

15 Keď máme blízky vzťah k nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, prejavujeme silnú vieru ako Abrahám a poslúchame Božie prikázania, môžeme byť vyhlásení za spravodlivých a Jehova nás môže považovať za svojich priateľov. Tak aj my budeme môcť mať úžitok z vlády jeho Kráľovstva. Už prvé proroctvo zaznamenané v Božom Slove v 1. Mojžišovej 3:15 nám dáva podklad na nádej na vzkriesenie a priateľstvo s Bohom. Toto proroctvo predpovedá nielen to, že Satanovi bude rozdrvená hlava, ale aj že Semenu Božej ženy bude rozmliaždená päta. Obrazným rozmliaždením päty bola Ježišova smrť na kole. Táto rana sa zacelila, keď bol Ježiš na tretí deň vzkriesený, vďaka čomu môžu byť teraz podniknuté rozhodné kroky proti ‚tomu, ktorý má prostriedky na spôsobenie smrti, totiž Diablovi‘. — Hebrejom 2:14.

 16 Pavol nám pripomína, že „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi“. (Rimanom 5:8) Keď si ceníme túto nezaslúženú láskavosť, naozaj nás to približuje k Ježišovi i k nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi. — 2. Korinťanom 5:14, 15.

17. a) Akú nádej vyjadril Jób? b) Čo Jób 14:15 odhaľuje o Jehovovi a ako to na teba pôsobí?

17 Aj Jób, verný muž z predkresťanských čias, očakával vzkriesenie. Satan mu spôsobil veľké utrpenie. Na rozdiel od jeho falošných spoločníkov, ktorí sa ani raz nezmienili o vzkriesení, Jób čerpal z tejto nádeje útechu. Opýtal sa: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ V odpovedi sám vyhlásil: „Po všetky dni svojej nútenej služby budem čakať, kým príde moja úľava.“ Svojmu Bohu, Jehovovi, adresoval slová: „Zavoláš, a ja ti odpoviem.“ A o pocitoch nášho milujúceho Stvoriteľa poznamenal: „Zatúžiš po diele svojich rúk.“ ​(Jób 14:14, 15) Áno, Jehova vrúcne túži po čase, keď budú jeho verní služobníci privedení späť k životu. Keď rozjímame o jeho láske a nezaslúženej láskavosti, ktorú nám prejavuje napriek tomu, že sme nedokonalí, určite nás to k nemu približuje! — Rimanom 5:21; Jakub 4:8.

18, 19. a) Akú vyhliadku má Daniel? b) Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

18 Prorok Daniel, ktorého Boží anjel nazval ‚veľmi žiaducim mužom‘, prežil dlhý život vo vernej službe Bohu. (Daniel 10:11, 19) Odkedy bol v roku 617 pred n. l. odvedený do vyhnanstva, zostal rýdzi v Jehovových očiach, a to až do svojej smrti. Zomrel niekedy po roku 536 pred n. l., čo bol tretí rok vlády perzského kráľa Cýra, v ktorom ešte dostal od Jehovu videnie. (Daniel 1:1; 10:1) Toto videnie sa týkalo postupu svetových mocností až po prichádzajúce veľké súženie. (Daniel 11:1–12:13) Keďže mu Daniel plne nerozumel, anjelského posla, ktorý mu toto proroctvo odovzdával, sa opýtal: „Ó, môj pane, aká bude konečná časť týchto vecí?“ Anjel v odpovedi upriamil pozornosť na „čas konca“, v ktorom „tí, čo majú pochopenie, porozumejú“. A akú vyhliadku mal pred sebou samotný Daniel? Anjel mu oznámil: „Budeš odpočívať, ale vstaneš k svojmu údelu na  konci dní.“ ​(Daniel 12:8–10, 13) Teda Daniel sa vráti „pri vzkriesení spravodlivých“ počas Kristovej tisícročnej vlády. — Lukáš 14:14.

19 My žijeme v závere času konca a začiatok Kristovej tisícročnej vlády je bližšie, než keď sme sa stali veriacimi. Preto si musíme položiť otázku: ‚Budem v novom svete spolu s Abrahámom, Jóbom, Danielom a ostatnými vernými mužmi a ženami?‘ Ak zostaneme blízko pri Jehovovi a budeme poslúchať jeho prikázania, určite v novom svete budeme. V nasledujúcom článku si rozoberieme ďalšie detaily súvisiace s nádejou na vzkriesenie, aby sme zistili, kto bude vzkriesený.

Spomínaš si?

• S akými reakciami sa stretával Pavol, keď hovoril o svojej nádeji na vzkriesenie?

• Prečo nádej na vzkriesenie pomáha rozlíšiť pravých kresťanov od falošných?

• Ako vieme, že Abrahám, Jób a Daniel verili vo vzkriesenie?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 8]

Pavol pred miestodržiteľom Félixom s presvedčením obhajoval nádej na vzkriesenie

[Obrázok na strane 10]

Prečo Abrahám veril vo vzkriesenie?

[Obrázok na strane 12]

Jób čerpal útechu z nádeje na vzkriesenie

[Obrázok na strane 12]

Daniel sa vráti pri vzkriesení spravodlivých