Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Veda a náboženstvo — začiatok konfliktu

Veda a náboženstvo — začiatok konfliktu

 Veda a náboženstvo — začiatok konfliktu

SEDEMDESIATROČNÝ astronóm ležal na smrteľnej posteli a z posledných síl sa snažil čítať. V rukách držal rukopis svojho diela, ktoré bolo pripravené do tlače. Či už si to uvedomoval, alebo nie, jeho dielo malo prevratným spôsobom zmeniť pohľad ľudí na vesmír. Malo tiež spustiť v kresťanskom svete ostrú polemiku, ktorej následky sú citeľné dodnes.

Písal sa rok 1543 a tým umierajúcim mužom bol poľský katolík Mikuláš Kopernik. Jeho dielo O pohyboch nebeských sfér umiestnilo do stredu slnečnej sústavy Slnko, a nie Zem. Vydaním tohto diela Kopernik nahradil veľmi zložitú geocentrickú sústavu (podľa ktorej je stredom vesmíru Zem) inou sústavou, ktorá sa vyznačovala elegantnou jednoduchosťou.

Spočiatku to nevyzeralo tak, že by nová teória mala vyvolať nejaký konflikt. To preto, že Kopernik bol v predkladaní svojich myšlienok opatrný. Okrem toho katolícka cirkev, ktorá prijala názor, že Zem je stredom vesmíru, bola v tom čase podľa všetkého tolerantnejšia k vedeckým dohadom. Sám pápež dokonca naliehal na Kopernika, aby svoje dielo vydal. Keď sa na to Kopernik napokon podujal, bojazlivý vydavateľ doň napísal vlastný predslov a v ňom heliocentrickú sústavu (podľa ktorej je stredom vesmíru Slnko) predstavil ako matematický ideál, ktorý však nemusí byť z astronomického hľadiska pravdivý.

Konflikt sa vyostruje

Ďalším mužom na scéne bol taliansky astronóm, matematik a fyzik Galileo Galilei (1564–1642). Aj on bol katolíkom. Pomocou teleskopov, ktoré si Galileo zostrojil vďaka nedávno vynájdeným šošovkám, videl oblohu tak detailne ako nikto pred ním. Jeho pozorovania ho presvedčili o tom, že Kopernik mal pravdu. Galileo si tiež všimol na Slnku škvrny, a tým spochybnil ďalšiu váženú filozofickú a náboženskú predstavu — že Slnko nepodlieha zmenám ani rozkladu.

 Galileo svoje názory na rozdiel od Kopernika propagoval odvážne a so zanietením. A robil to v nepriateľskejšom náboženskom prostredí, pretože katolícka cirkev v tom čase už otvorene odporovala Kopernikovej teórii. Preto keď Galileo vyhlasoval, že heliocentrická sústava je nielen pravdivá, ale je aj v súlade s Bibliou, cirkvi to zaváňalo kacírstvom. *

Galileo sa prišiel obhajovať do Ríma, ale bolo to zbytočné. V roku 1616 mu cirkev nariadila, aby sa prestal zastávať Kopernikových názorov. Galileo bol na čas umlčaný. Potom v roku 1632 vydal ďalšie dielo na podporu Kopernika. Hneď nasledujúci rok odsúdila inkvizícia Galilea na doživotné väzenie. S prihliadnutím na jeho vek však rýchlo zmiernila svoj rozsudok na domáce väzenie.

Mnohí sa pozerajú na Galileov konflikt s cirkvou ako na veľké víťazstvo vedy nad náboženstvom a v širšom zmysle aj nad Bibliou. Ako však uvidíme v nasledujúcom článku, tento príliš zjednodušujúci záver prehliada mnoho faktov.

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. Galileo si zbytočne postavil proti sebe mocných nepriateľov svojimi unáhlenými uštipačnými poznámkami a štipľavým sarkazmom. Okrem toho tvrdením, že heliocentrická sústava je v súlade s Bibliou, sa staval do úlohy náboženskej autority, čo cirkev ešte viac podráždilo.

[Obrázok na strane 3]

Kopernik

[Prameň ilustrácie]

Prevzaté z knihy Giordano Bruno and Galilei (nemecké vydanie)

[Obrázok na strane 3]

Galileo sa obhajuje pred rímskou inkvizíciou

[Prameň ilustrácie]

Z knihy The Historian’s History of the World, zv. IX, 1904

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Pozadie: Mapa zobrazujúca Kopernikovu predstavu slnečnej sústavy