Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Pim“ dosvedčuje historickú presnosť Biblie

„Pim“ dosvedčuje historickú presnosť Biblie

 „Pim“ dosvedčuje historickú presnosť Biblie

SLOVO „pim“ sa v Biblii vyskytuje iba raz. V dňoch kráľa Saula si museli Izraeliti dávať brúsiť svoje kovové nástroje u filištínskych kováčov. „Cena nabrúsenia bola jeden pim za radlice a za motyky a za trojzubé nástroje a za sekery a za upevnenie volského bodca,“ píše sa v Biblii. — 1. Samuelova 13:21.

Čo bol pim? Odpoveď na túto otázku bola zahalená tajomstvom až do roku 1907 n. l., keď v starovekom meste Gezer pri vykopávkach objavili prvé kamenné závažie hmotnosti jeden pim. Skorší prekladatelia Biblie mali ťažkosti s prekladom slova „pim“. Napríklad Roháčkov preklad 1. Samuelovu 13:21 prekladá takto: „Takým činom malo všetko štrbiny: čeriesla, motyky, trojrohé vidly, sekery; i pohonný osteň museli ta ísť napraviť.“ A Katolícky preklad na tomto mieste uvádza: „Pilník slúžil na brúsenie ostria motýk, trojzubých vidiel, sekier a sochorov.“

Učenci dnes už vedia, že pim bol mierou na určovanie hmotnosti a v priemere zodpovedal 7,82 gramu alebo približne dvom tretinám šekla, čo bola hebrejská základná jednotka hmotnosti. Filištínci vyžadovali od Izraelitov za brúsenie nástrojov jeden pim zlomkového striebra. Šekel sa ako jednotka hmotnosti prestal používať s pádom judského kráľovstva a jeho hlavného mesta Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Teda ako pim dosvedčuje historickú presnosť hebrejského textu?

Niektorí učenci tvrdia, že Hebrejské Písma vrátane Prvej Samuelovej sa datujú do helenisticko-rímskeho obdobia, dokonca do prvého až druhého storočia pred n. l. Preto tvrdia, že „sú... ‚nehistorické‘, majú malý, ak vôbec nejaký význam pre rekonštrukciu ‚biblického‘ alebo ‚starovekého Izraela‘, ktorý je jednoducho literárnym výmyslom súčasnej židovskej a kresťanskej kultúry“.

No v súvislosti s mierou pim spomínanou v 1. Samuelovej 13:21 William G. Dever, profesor antropológie a archeológie Blízkeho východu, hovorí: „Je nemožné, aby si tento údaj ‚vymysleli‘ pisatelia z helenisticko-rímskeho obdobia niekoľko storočí po tom, ako sa tieto miery vytratili a zabudlo sa na ne. Tomuto úryvku biblického textu... nikto nerozumel až do začiatku 20. storočia n. l., keď sa objavili prvé skutočné archeologické nálezy, na ktorých bolo slovo pîm v hebrejčine.“ Profesor pokračuje: „Ak sú všetky biblické príbehy ‚literárnymi výmyslami‘ helenisticko-rímskeho obdobia, ako to, že sa tento konkrétny údaj objavil v hebrejskej Biblii? Samozrejme, niekto by mohol namietať, že objasnenie slova pîm je ‚iba detailom‘. To určite áno, ale ako je známe, ‚dejiny sa skladajú z detailov‘.“

[Obrázok na strane 29]

Hmotnostná miera pim bola približne dve tretiny šekela