Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Slovné súboje — prečo sú také zraňujúce?

Slovné súboje — prečo sú také zraňujúce?

 Slovné súboje — prečo sú také zraňujúce?

„Odkiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ pochádzajú boje medzi vami?“ — Jakub 4:1.

BIBLICKÝ pisateľ Jakub túto otázku neadresoval vojakom rímskych légií, ktoré v tom čase viedli dobyvačné vojny. Ani sa nepokúšal zistiť, aké dôvody bojovať mali židovskí povstalci sikariovia, čiže muži s dýkami, v prvom storočí n. l. Jakub mal na mysli hádky, aké vznikajú medzi dvoma ľuďmi. Prečo o nich hovoril ako o vojnách? Pretože rovnako ako vojny, aj osobné spory sú ničivé. Všimnime si nasledujúce biblické správy.

Synovia patriarchu Jakoba nenávideli svojho brata Jozefa do takej miery, že ho predali do otroctva. (1. Mojžišova 37:4–28) Neskôr sa izraelský kráľ Saul pokúsil zabiť Dávida. Prečo? Lebo Dávidovi závidel. (1. Samuelova 18:7–11; 23:14, 15) V prvom storočí dve kresťanky, Euodia a Syntyche, svojimi hádkami narušili pokoj celého zboru. — Filipanom 4:2.

V minulosti riešili muži svoje nezhody súbojmi, v ktorých sa proti sebe postavili s mečmi alebo s pištoľami. Súboje sa často končili smrťou alebo zmrzačením jedného z protivníkov. Dnes ľudia v sporoch zvyčajne obmedzujú svoj arzenál na drsné a jedovaté slová. Hoci pri slovných útokoch nemusí tiecť krv, môžu byť zranené city a poškodená povesť. V týchto „vojnách“ často trpia nevinní.

Uvažujme o tom, čo sa stalo pred niekoľkými rokmi, keď jeden anglikánsky kňaz obvinil iného kňaza zo zlého hospodárenia s prostriedkami cirkvi. Ich hádky začali byť verejné a zbor sa kvôli nim rozdelil na dve strany. Niektorí členovia nechodili na bohoslužby, keď ich slúžil kňaz, proti ktorému mali námietky. Obe skupiny farníkov sebou navzájom tak pohŕdali, že keď boli v kostole na bohoslužbách, ignorovali sa. Keď bol kňaz, ktorý vzniesol obvinenie, sám obvinený zo sexuálnej nemravnosti, konflikt sa vyostril.

 Arcibiskup z Canterbury oslovil v tejto veci oboch duchovných a ich spor nazval „rakovinou“ a „škandalóznym hanobením mena nášho Pána“. V roku 1997 odišiel jeden z kňazov predčasne do dôchodku. Druhý odišiel do dôchodku, až keď dosiahol stanovenú vekovú hranicu. Zostal tak dlho, ako sa len dalo, a do dôchodku odišiel 7. augusta 2001, v deň svojich 70. narodenín. Noviny The Church of England Newspaper sa zmienili o tom, že v deň jeho odchodu bol sviatok „svätého“ Viktricia. Kto bol „svätý“ Viktricius? Bol to biskup zo štvrtého storočia, ktorý bol údajne zbičovaný, pretože odmietol bojovať v armáde. Noviny, poukazujúc na rozdiel v postoji týchto mužov, napísali: „Nedá sa povedať, že by [penzionovaný kňaz] odmietal bojovať v cirkevnom spore.“

Títo kňazi nemuseli ublížiť sebe ani iným, keby uplatnili radu z Rimanom 12:17, 18: „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“

A čo vy? Ženie vás hnev do slovného súboja, ak vás niekto urazí? Alebo sa radšej vyhnete drsným slovám a necháte voľnú cestu pre urovnanie sporu? Vyhýbate sa človeku, ktorého urazíte, a dúfate, že čas a krátka pamäť vyriešia tento problém? Alebo sa rýchlo snažíte ospravedlniť? Či už poprosíte o odpustenie, alebo odpustíte iným, snaha o obnovu pokojných vzťahov prispeje k vašej duševnej pohode. Ako ukáže nasledujúci článok, biblické rady nám pomáhajú riešiť aj dlhotrvajúce spory.