Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Môžete ovplyvniť svoj osud?

Môžete ovplyvniť svoj osud?

 Môžete ovplyvniť svoj osud?

JE NÁŠ konečný údel vopred stanovený? Naozaj nemôžeme svojimi rozhodnutiami v živote nijako ovplyvniť svoju budúcnosť?

A na druhej strane, ak je človek pánom svojho osudu, mohli by byť potom niektorí ľudia predurčení na uskutočnenie nejakej úlohy alebo na získanie nejakého postavenia? A ako by mohol Boh uskutočniť svoju vôľu so zemou, keby mohli ľudia slobodne rozhodovať o svojom osude? Biblia poskytuje na tieto otázky uspokojivé odpovede.

Predurčenie a slobodná vôľa — sú zlučiteľné?

Pouvažujme, ako nás Jehova Boh vytvoril. Biblia uvádza: „Stvoril [človeka] na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ ​(1. Mojžišova 1:27) To, že sme boli stvorení na Boží obraz, znamená, že máme schopnosť odrážať Božie vlastnosti, ako je láska, spravodlivosť, múdrosť a moc. Boh nám dal tiež dar slobodnej vôle, čiže slobodu rozhodovať sa. Tým sa odlišujeme od ostatných tvorov na zemi. Môžeme sa rozhodnúť, či sa budeme riadiť Božími radami, alebo nie. Preto prorok Mojžiš mohol vyhlásiť: „Ja beriem dnes proti vám za svedkov nebesia a zem, že som ti predložil život a smrť, požehnanie a zlorečenie; a vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo, tým, že budeš milovať Jehovu, svojho Boha, tým, že budeš počúvať jeho hlas, a tým, že sa ho budeš pridržiavať.“ — 5. Mojžišova 30:19, 20.

 Dar slobodne sa rozhodovať však neznamená absolútnu slobodu. Neznamená, že nemusíme rešpektovať fyzikálne a morálne zákony, ktoré Boh stanovil, aby zabezpečil vo vesmíre stabilitu a poriadok. Tieto zákony boli stanovené na naše dobro a ich nerešpektovanie môže mať vážne následky. Predstavte si len, čo by sa stalo, keby sa niekto rozhodol prehliadať zákon gravitácie a skočil by zo strechy vysokej budovy! — Galaťanom 6:7.

A tak sloboda rozhodovať sa prináša so sebou zodpovednosť, ktorú tvorovia bez slobodnej vôle nemajú. Zástanca občianskych slobôd Corliss Lamont kladie otázku: „Ako by sme mohli pripisovať ľuďom etickú zodpovednosť a trestať ich za zlé skutky, keby sme verili... že ich rozhodnutia a konanie sú predurčené?“ Samozrejme, že v takom prípade by to nebolo možné. Zvieratá, ktoré konajú na základe inštinktu, nie sú morálne zodpovedné za to, čo robia, tak ako ani počítače nie sú zodpovedné za funkcie, ktoré do nich niekto naprogramoval. Ľudia však majú slobodu rozhodovať sa, a tak môžu byť braní na zodpovednosť za svoje konanie.

Keby Jehova Boh ešte pred naším narodením určil, akou cestou sa vyberieme, a potom by nás bral za to na zodpovednosť, bolo by to od neho neláskavé a nespravodlivé! No „Boh je láska“ a „všetky jeho cesty sú právom“, a preto je také konanie z jeho strany nemožné. (1. Jána 4:8; 5. Mojžišova 32:4) Keďže nám dal slobodu rozhodovať sa, nemôže byť ‚od večnosti predurčené, koho zachráni a koho zatratí‘, ako to tvrdia tí, ktorí sa zastávajú náuky o predurčení. Táto náuka je nezlučiteľná s darom slobodnej vôle.

Biblia jasne ukazuje, že naša budúcnosť závisí od rozhodnutí, ktoré robíme. Napríklad Boh tých, ktorí konajú zlo, prosí: „Obráťte sa, prosím, každý od svojej zlej cesty a od svojho zlého počínania... aby som vám nespôsobil nešťastie.“ ​(Jeremiáš 25:5, 6) Táto prosba by bola nezmyselná, keby Boh vopred pevne stanovil osud každého jednotlivca. Navyše Božie Slovo uvádza: „Robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy vytreté, aby prišli časy osvieženia od Jehovu.“ ​(Skutky 3:19) Prečo by Jehova žiadal ľudí, aby sa kajali a obrátili, keby vopred vedel, že nemôžu urobiť absolútne nič, čím by zmenili svoj osud?

V Písmach tiež čítame, že Boh niektorých ľudí pozýva, aby vládli ako králi v nebi spolu s Ježišom Kristom. (Matúš 22:14; Lukáš 12:32)  Biblia však hovorí, že ak nevytrvajú až do konca, prídu o túto výsadu. (Zjavenie 2:10) Prečo by ich Boh pozýval, keby už vopred rozhodol, že nebudú vyvolení? Zamyslite sa aj nad slovami apoštola Pavla, ktorý svojim spoluveriacim napísal: „Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy.“ ​(Hebrejom 10:26) Takéto varovanie by bolo zbytočné, keby Boh vopred určil osud každého človeka. Ale nehovorí Biblia, že Boh niektorých predurčil, aby vládli s Ježišom Kristom?

Predurčení — ako jednotlivci alebo ako skupina?

„Boh... nás požehnal každým duchovným požehnaním v nebeských miestach v spojení s Kristom,“ napísal apoštol Pavol, „tak ako nás vyvolil v spojení s ním pred založením sveta... Lebo nás vopred určil, že nás prijme za synov prostredníctvom Ježiša Krista.“ ​(Efezanom 1:3–5) Čo vlastne Boh vopred určil a čo znamená, že niektorých vyvolil „pred založením sveta“?

Podľa tejto pasáže Boh vyvolil niektorých potomkov prvého človeka, Adama, aby vládli s Kristom v nebi. (Rimanom 8:14–17, 28–30; Zjavenie 5:9, 10) No tvrdenie, že Jehova Boh predurčil, ktorí konkrétni jednotlivci dostanú túto výsadu, a že to urobil tisíce rokov pred ich narodením, je v rozpore so skutočnosťou, že obdaril ľudí slobodou rozhodovať sa. To, čo Boh predurčil, neboli jednotlivci, ale skupina, čiže trieda ľudí.

Na znázornenie: Dajme tomu, že vláda sa rozhodne zriadiť nejakú inštitúciu. Určí jej funkciu, jej právomoci i jej veľkosť. Táto inštitúcia napokon začne po nejakom čase fungovať a jej členovia sa vyjadria: „Vláda pred niekoľkými rokmi určila, aká bude naša úloha. Teraz začíname s prácou, ktorá nám bola pridelená.“ Prišli by ste z ich vyjadrenia k záveru, že vláda musela pred rokmi určiť, ktorí jednotlivci budú tvoriť túto inštitúciu? Určite nie. Podobne aj Jehova vopred určil, že zriadi konkrétnu inštitúciu, ktorá bude mať za úlohu odstrániť následky Adamovho hriechu. Vopred určil, že v nej bude slúžiť určitá skupina ľudí. Neurčil však, ktorí jednotlivci to budú. Tí mali byť vybratí neskôr a malo záležať od ich rozhodnutí v živote, či budú napokon schválení, alebo nie.

Aký svet mal apoštol Pavol na mysli, keď napísal: „[Boh] nás vyvolil v spojení s ním pred založením sveta“? Svet, o ktorom sa tu Pavol zmieňuje, nie je svet, ktorý založil Boh, keď stvoril Adama a Evu. Ten svet bol ‚veľmi dobrý‘ — bol úplne bez hriechu a porušenosti. (1. Mojžišova 1:31) Nepotreboval „vyslobodenie“ z hriechu. — Efezanom 1:7.

Svet, ktorý mal Pavol na mysli, začal existovať až po vzbure Adama a Evy. Bol to úplne odlišný svet, než aký bol pôvodne Božím predsavzatím. Začal existovať, až keď sa Adamovi a Eve narodili deti. Pozostával z ľudí odcudzených Bohu, ktorí boli v otroctve hriechu a porušenosti. Bol to svet ľudí, ktorí mohli byť vykúpení — na rozdiel od Adama a Evy, ktorí zhrešili vedome. — Rimanom 5:12; 8:18–21.

Jehova Boh dokázal okamžite riešiť situáciu, ktorá nastala vzburou v Edene. Hneď ako to bolo potrebné, určil, že bude zriadená konkrétna inštitúcia — mesiášske Kráľovstvo v rukách Ježiša Krista —, ktorú použije v súvislosti s vykúpením ľudstva z adamovského hriechu. (Matúš 6:10) Boh o tom rozhodol „pred založením sveta“ vykúpiteľného ľudstva, teda skôr ako sa spurnému Adamovi a Eve narodili deti.

Ľudia obyčajne potrebujú nejaký plán činnosti, aby sa im podarilo uskutočniť to, čo chcú. A náuka o predurčení je spojená s myšlienkou, že Boh musel mať detailný plán pre  celý vesmír a v tomto pláne musel mať všetko vopred presne stanovené. „Mnohí filozofi dospeli k záveru,“ píše Roy Weatherford, „že čokoľvek iné ako úplné vymedzenie každej udalosti je nezlučiteľné s Božím majestátom.“ Naozaj Boh potrebuje vopred presne stanoviť každú udalosť, ktorá sa stane?

Jehova má nekonečnú moc a neporovnateľnú múdrosť, a tak vie riešiť akékoľvek náhle, nepredvídané situácie, ktoré vznikajú v dôsledku toho, že jeho tvorovia využívajú dar slobodnej vôle. (Izaiáš 40:25, 26; Rimanom 11:33) A dokáže ich riešiť okamžite, bez toho, aby musel mať všetko vopred detailne premyslené. Na rozdiel od omylných ľudí, ktorí majú obmedzené schopnosti, Všemohúci Boh nepotrebuje detailný, fixný plán, ktorý by určoval osud každého jednotlivca na zemi. (Príslovia 19:21) Vo viacerých prekladoch Biblie sa preto v Efezanom 3:11 píše, že Boh má ‚večné predsavzatie‘, a nie pevný plán.

Ako môžete ovplyvniť svoju budúcnosť

Boh má so zemou určité predsavzatie, ktoré vopred stanovil. V Zjavení 21:3, 4 čítame: „Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ Áno, táto zem sa stane rajom, tak ako si to Jehova pôvodne predsavzal. (1. Mojžišova 1:27, 28) Otázkou len je: Budete v tom raji aj vy? To závisí od rozhodnutí, ktoré v súčasnosti robíte. Jehova nepredurčil váš osud.

Výkupná obeť Božieho Syna, Ježiša Krista, umožňuje každému, kto prejavuje vieru v neho, získať večný život. (Ján 3:16, 17; Skutky 10:34, 35) „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život,“ uvádza Biblia. „Kto neposlúcha Syna, neuvidí život.“ ​(Ján 3:36) Tento život môžete získať tak, že sa rozhodnete učiť o Bohu, o jeho Synovi a o Božej vôli zo stránok Biblie a že to, čo sa naučíte, budete aj uplatňovať. Tí, ktorí konajú v súlade s pravou múdrosťou obsiahnutou v Božom Slove, dostávajú uistenie, že ‚budú bývať v bezpečí a nebude ich znepokojovať hrôza z nešťastia‘. — Príslovia 1:20, 33.

[Obrázky na strane 5]

Ľudia na rozdiel od zvierat nesú za svoje konanie morálnu zodpovednosť

[Prameň ilustrácie]

Orol: Foto: Cortesía de GREFA