Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako dlho môžu ľudia žiť?

Ako dlho môžu ľudia žiť?

 Ako dlho môžu ľudia žiť?

DŇA 3. marca 1513 sa španielsky cestovateľ Juan Ponce de León vydal na pozoruhodnú výpravu. Vyplával z Portorika v nádeji, že nájde ostrov Bimini. Podľa legendy tam šiel hľadať zázračný prameň mladosti. Vylodil sa však na pobreží krajiny, ktorá je dnes známa ako Florida. Samozrejme, de León nikdy nenašiel tento neexistujúci prameň.

Dnes sa ľudia väčšinou nedožívajú viac ako 70 až 80 rokov, hoci Biblia sa zmieňuje o ľuďoch, ktorí žili oveľa dlhšie. (1. Mojžišova 5:3–32) Podľa Guinnessovej knihy svetových rekordov 2002 najstarší človek, aký kedy žil, dosiahol vek 122 rokov a 164 dní. No bioetik John Harris povedal: „Nové výskumy nám teraz umožňujú nahliadnuť do sveta, v ktorom starnutie — a dokonca ani smrť — už nemusí byť nevyhnutným údelom človeka.“ Viacerí výskumníci v 21. storočí hovoria o tom, že ľudia budú v budúcnosti „prakticky nesmrteľní“, že „do roku 2099 sa podarí dosiahnuť, aby bola dĺžka ľudského života neobmedzená“, že je možné získať „schopnosť nekonečnej obnovy buniek“ a podobne.

Mark Benecke v knihe The Dream of Eternal Life (Sen o večnom živote) píše: „Takmer celé naše telo sa počas života niekoľko ráz obnoví... Približne každých sedem rokov sme v pravom zmysle slova novými ľuďmi.“ No tento proces nefunguje donekonečna, lebo po určitom, akoby vopred určenom počte delení sa bunky prestanú rozmnožovať. No ak by k tomu nedochádzalo, Benecke hovorí, že „ľudské telo by sa mohlo samo regenerovať veľmi dlhý čas — aj večne“.

Zamyslite sa tiež nad úžasnou kapacitou ľudského mozgu, ktorá je oveľa väčšia, než môžeme za svoj pomerne krátky život využiť. Podľa diela Encyclopædia Britannica je ľudský mozog „obdarený značne vyšším  potenciálom, než aký sa dá využiť v priebehu jedného ľudského života“. (vydanie z roku 1976, zväzok 12, strana 998) V knihe How the Brain Learns (Ako sa mozog učí), ktorú napísal David A. Sousa, sa uvádza: „Schopnosť mozgu uchovávať informácie je prakticky neobmedzená.“ — Strana 78, druhé vydanie, copyright 2001.

Prečo vedci nemôžu nájsť žiadnu fyziologickú príčinu, prečo zomierame? A prečo má ľudský mozog takú obrovskú kapacitu? Je možné, že sme boli vytvorení tak, aby sme sa mohli učiť navždy? A ako vysvetliť, že sme schopní uvažovať o večnom živote?

V Biblii sa píše: „Dokonca aj neurčitý čas vložil [Boh] do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“ ​(Kazateľ 3:11) Tieto slová naznačujú, že Boh nám vštepil túžbu žiť navždy. Preto si môžeme byť istí, že sa budeme mať vždy čo učiť o Bohu a jeho dielach. Keby sme žili aj nespočetné milióny rokov — áno, večne —, vždy budeme mať schopnosť učiť sa stále viac o zázrakoch Božích stvoriteľských diel.

Aj slová Ježiša Krista ukazujú, že je možné, aby ľudia žili večne. Povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) Ako sa na to pozeráte vy? Chceli by ste žiť večne?

[Obrázky na strane 3]

Juan Ponce de León hľadal prameň mladosti

[Prameň ilustrácie]

Ponce de León: Harper’s Encyclopædia of United States History