Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

 Otázky čitateľov

Ako sa kresťanský zbor pozerá na prejedanie sa?

Božie Slovo odsudzuje prejedanie sa i opilstvo ako správanie, ktoré je nezlučiteľné so službou Bohu. Preto sa kresťanský zbor pozerá na zvyk prejedať sa rovnako ako na opilstvo. Žiaden človek, ktorý sa opíja, ani žiaden, ktorý sa zo zvyku prejedá, nemôže byť členom kresťanského zboru.

Prísloviach 23:20, 21 sa píše: „Nebuď medzi silnými pijanmi vína, medzi tými, ktorí nenásytne jedia mäso. Lebo opilec a nenásytník schudobnejú a ospalosť oblečie človeka do handier.“ A v 5. Mojžišovej 21:20 čítame o ‚zatvrdilom a spurnom‘ človeku, ktorý si podľa mojžišovského Zákona zasluhoval rozsudok smrti. Tento verš ukazuje, že pre tohto spurného, nekajúcneho človeka boli charakteristické dve veci — bol „žráč a pijan“. Je teda jasné, že v starovekom Izraeli bolo prejedanie sa považované za niečo neprijateľné u ľudí, ktorí túžili slúžiť Bohu.

Kedy sa človek stáva takýmto nenásytníkom a čo sa o tejto veci píše v Kresťanských gréckych Písmach? Odsúdeniahodný nenásytník má zvyk chamtivo, nemierne a hltavo jesť a piť. Prejedanie sa je teda okrem iného prejavom chamtivosti a Božie Slovo nám hovorí, že „chamtivci“ nezdedia Božie Kráľovstvo. (1. Korinťanom 6:9, 10; Filipanom  3:18, 19; 1. Petra 4:3) Okrem toho, keď apoštol Pavol varoval kresťanov pred konaním ‚skutkov tela‘, zmienil sa aj o ‚pijatikách, hýrení a podobných veciach‘. (Galaťanom 5:19–21) S pijatikami a hýrením je často spojené prejedanie sa. A tento zvyk určite patrí k veciam, ktoré Pavol zahrnul pod výraz „podobné veci“. Preto ak by bol nejaký kresťan známy tým, že má zvyk prejedať sa, a zatvrdilo by odmietal zmeniť svoje chamtivé správanie, musel by byť vylúčený zo zboru, podobne ako je to aj pri iných ‚skutkoch tela‘. — 1. Korinťanom 5:11, 13. *

Božie Slovo radí nenásytníkov do tej istej kategórie ako opilcov, no rozoznať nenásytníka je oveľa ťažšie než odhaliť opilca. Príznaky opilstva sú obyčajne jasne viditeľné. No rozoznať, kedy sa už človek stáva nenásytníkom, je oveľa ťažšie, pretože to nemožno zistiť iba z toho, ako človek vyzerá. Preto si správne posúdenie tejto otázky vyžaduje, aby zboroví starší venovali každému prípadu náležitú pozornosť a prejavili rozlišovaciu schopnosť.

Napríklad hoci obezita by mohla byť určitým náznakom toho, že sa človek prejedá, nie je to vždy tak. U niekoho môže byť nadváha príznakom choroby. Úlohu zohrávajú aj dedičné faktory. Mali by sme tiež pamätať na to, že obezita je fyzický stav, zatiaľ čo zvyk prejedať sa je postoj mysle. Obezita je definovaná ako „stav charakteristický nadmerným množstvom tuku v tele“, zatiaľ čo prejedanie sa je „chamtivé alebo extrémne pôžitkárstvo“. Preto nie je rozhodujúce to, ako človek vyzerá, ale skôr to, aký má postoj k jedlu. Nenásytníkom môže byť aj človek, ktorý má normálnu postavu alebo je dokonca chudý. Navyše názor na to, čo je ideálna hmotnosť či postava, je v každej časti sveta iný.

Teda podľa čoho sa dá zistiť, či sa niekto zo zvyku prejedá? Nenásytník často prejavuje nedostatok sebakontroly, možno dokonca jedáva až toľko, že mu z toho býva zle alebo že z toho niekedy aj ochorie. Jeho nedostatok sebaovládania naznačuje, že mu v skutočnosti nezáleží na tom, či privedie pohanu na Jehovu a pokazí dobrú povesť jeho ľudu. (1. Korinťanom 10:31) Na druhej strane človek, ktorý toho pri niekoľkých príležitostiach zje viac, by nemal byť hneď považovaný za ‚chamtivca‘. (Efezanom 5:5) No v duchu rady z Galaťanom 6:1 aj taký kresťan možno potrebuje pomoc. Pavol hovorí: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti.“

Prečo je biblická rada vyhýbať sa prejedaniu mimoriadne dôležitá dnes? Lebo Ježiš dal zvlášť na naše dni túto radu: „Dávajte si... pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo.“ ​(Lukáš 21:34, 35) Vyhýbať sa prejedaniu je veľmi dôležité, aby sme neprepadli spôsobu života, ktorý by bol duchovne zničujúci.

Umiernenosť je kresťanská cnosť. (1. Timotejovi 3:2, 11) Preto si môžeme byť istí, že Jehova pomôže všetkým, ktorí sa usilujú uplatňovať biblické rady týkajúce sa umiernenosti v jedení a pití. — Hebrejom 4:16.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Pozri článok „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži číslo 20 z roku 1986.