Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Prejdi krajinu“

„Prejdi krajinu“

 „Prejdi krajinu“

„Prejdi krajinu po jej dĺžke a po jej šírke.“ — 1. MOJŽIŠOVA 13:17.

1. Aký zaujímavý pokyn dal Boh Abrahámovi?

RÁD si vyjdeš cez víkend autom niekam do prírody? Alebo si radšej vezmeš bicykel, aby si mal trochu pohybu a mohol sa lepšie porozhliadať po krajine? Alebo dávaš prednosť pešej turistike, lebo tak môžeš ešte lepšie spoznať krajinu a naplno si vychutnať jej krásy? Takéto výlety bývajú obyčajne pomerne krátke. Ale predstav si, ako sa asi cítil Abrahám, keď mu Boh povedal: „Vstaň, prejdi krajinu po jej dĺžke a po jej šírke, lebo tebe ju dám.“ — 1. Mojžišova 13:17.

2. Kam išiel Abrahám po odchode z Egypta?

Pozrime sa na kontext týchto slov. Abrahám s manželkou a ostatnými členmi svojej domácnosti istý čas bývali v Egypte. V 13. kapitole 1. Mojžišovej čítame, že z Egypta odišli a presunuli svoje stáda „do Negebu“. Potom Abrahám „chodil z tábora do tábora z Negebu k Bételu“. Keď vznikol konflikt medzi jeho pastiermi a pastiermi jeho synovca Lóta a bolo jasné, že si budú musieť nájsť každý svoje pastviny, Abrahám dal veľkoryso Lótovi možnosť, aby si vybral prvý. Lót si vybral „Oblasť Jordánu“, prekvitajúce údolie, ktoré bolo „ako Jehovova záhrada“, a časom sa usadil v Sodome. Boh potom povedal Abrahámovi: „Zodvihni oči, prosím, a pozri z miesta, kde si, na sever a na juh a na východ a na západ.“ Pravdepodobne z nejakého pahorka blízko Bételu mohol Abrahám vidieť okolitú krajinu. No to nebolo všetko. Boh ho vyzval, aby ‚prešiel krajinu‘ a oboznámil sa s jej prírodnými podmienkami a oblasťami.

3. Prečo môže byť ťažké predstaviť si Abrahámovo putovanie?

Nevieme síce, koľko toho zo Zasľúbenej krajiny Abrahám videl, kým prišiel do Hebronu, ale určite ju spoznal lepšie ako väčšina z nás. Len si vezmi všetky tie miesta spomenuté v tejto správe — Negeb, Bétel, Oblasť Jordánu, Sodoma, Hebron. Vieš si predstaviť, kde tieto miesta ležali? Pre mnohých je to ťažké, pretože len málokto z Jehovovho ľudu prešiel túto krajinu po jej dĺžke a po jej šírke a navštívil miesta, o ktorých čítame v Biblii. Napriek  tomu by sa mal každý z nás o biblické krajiny zaujímať. Prečo?

4, 5. a) Ako Príslovia 18:15 súvisia s poznaním biblických krajín a s porozumením biblických správ? b) Čoho príkladom je druhá kapitola Sofoniáša?

Božie Slovo hovorí: „Srdce toho, kto má porozumenie, získava poznanie a ucho múdrych sa snaží nájsť poznanie.“ ​(Príslovia 18:15) Je mnoho vecí, ktoré by človek mohol spoznávať, ale to najdôležitejšie zo všetkého je presné poznanie spojené s Jehovom a jeho spôsobom konania. A to, čo čítame v Biblii, je určite základ takého poznania. (2. Timotejovi 3:16) Všimni si však, že okrem poznania by sme mali získavať aj porozumenie. Porozumenie je schopnosť vidieť do nejakej záležitosti, rozlíšiť jej jednotlivé časti a pochopiť, ako súvisia navzájom i ako súvisia s celou záležitosťou. To platí aj o faktoch spojených s miestami, o ktorých sa píše v Biblii. Napríklad väčšina z nás vie, kde je Egypt. Ale chápeme, čo to znamenalo, keď Abrahám išiel z Egypta „do Negebu“, potom do Bételu a neskôr do Hebronu? Vieš si predstaviť, kde sa nachádzali tieto miesta?

Alebo možno si len celkom nedávno čítal druhú kapitolu Sofoniáša. Táto kapitola je plná mien ľudí, miest a krajín — Gaza, Aškelón, Ašdód, Ekron, Sodoma a Ninive, Kanaan, Moáb, Ammón a Asýria. Vedel si si predstaviť všetky tieto miesta, kde žili skutoční ľudia, ktorí boli zapojení do spĺňania Božích proroctiev?

6. Prečo si niektorí kresťania cenia mapy? (Pozri rámček.)

Mnohí ľudia, ktorí skúmajú Božie Slovo, považujú za veľmi užitočné mať pri štúdiu  poruke mapy biblických krajín. A nepozerajú sa do nich len preto, že milujú mapy, ale uvedomujú si, že pomocou nich môžu získať lepšie poznanie Božieho Slova. Vďaka mapám si tiež môžu prehĺbiť porozumenie biblických správ, lebo mapy im umožňujú vidieť, ako fakty, ktoré už poznajú, súvisia s inými informáciami. Teraz si rozoberieme niekoľko príkladov, ktoré ti pomôžu ešte viac si oceniť Jehovovu osobnosť a lepšie pochopiť udalosti, ktoré sú zapísané v jeho Slove. — Pozri rámček na strane 14.

Poznanie vzdialeností prispieva k hlbšiemu pochopeniu

7, 8. a) Aký úžasný Samsonov čin sa spája s Gazou? b) Aké fakty nám pomáhajú lepšie pochopiť, v čom bol Samsonov skutok taký výnimočný? c) V čom nám môže byť užitočné poznanie a porozumenie tejto správy o Samsonovi?

Sudcoch 16:2 sa píše, že sudca Samson bol v Gaze. Toto mesto sa v súčasnosti často spomína v správach, a tak možno máš približnú predstavu, kde to Samson bol. Zrejme vieš, že to bolo na území Filištíncov blízko pobrežia Stredozemného mora. [gl 11] Teraz si všimni, čo sa píše v Sudcoch 16:3: „Samson však ležal až do polnoci, o polnoci potom vstal a chopil vráta mestskej brány a dve bočné podpery a vytiahol ich aj so závorou, dal si ich na plecia a vyniesol ich na vrchol vrchu, ktorý je pred Hebronom.“

Brány a bočné podpery takých pevností, ako bola Gaza, boli nepochybne veľké a ťažké. Predstav si, že by si ich mal niekam odniesť! Samson to dokázal. Ale kam ich niesol a akú cestu musel prejsť? Gaza leží pri pobreží, asi v úrovni mora. [gl 15] Hebron je východne od nej v nadmorskej výške asi 900 metrov. Takže Samson podnikol poriadny výstup! Aj keď nepoznáme presnú polohu „vrchu, ktorý je pred Hebronom“, vieme, že mesto Hebron je od Gazy vzdialené asi 60 kilometrov a celá tá cesta stúpa! Nezískava teraz, keď poznáme vzdialenosť, ktorú musel Samson prekonať, jeho čin nový rozmer? A pripomeň si, vďaka čomu mohol Samson konať také skutky — bolo to preto, že ‚na neho začal pôsobiť Jehovov duch‘. (Sudcovia 14:6, 19; 15:14) Kresťania dnes neočakávajú, že Boží duch im dá výnimočnú telesnú silu. No tento mocný duch nám môže pomôcť lepšie pochopiť hlboké duchovné veci a môže posilniť človeka, ktorým sme vnútri. (1. Korinťanom 2:10–16; 13:8; Efezanom 3:16; Kolosanom 1:9, 10) Áno, ak rozumieme tejto správe o Samsonovi, dodáva nám to istotu, že Boží duch môže pomôcť aj nám.

9, 10. a) Čo všetko musel Gedeon urobiť, aby zvíťazil nad Madiancami? b) Ako nám poznanie zemepisných faktov pomáha lepšie pochopiť túto správu?

Gedeonovo víťazstvo nad Madiancami je ďalšou správou, v ktorej je zaujímavé všimnúť si vzdialenosti. Väčšina čitateľov Biblie vie, že  sudca Gedeon so svojimi 300 mužmi porazili spojené vojská Madiancov, Amalekitov a ďalších — spolu 135 000 útočníkov —, ktorí sa utáborili v nížine Jezreel neďaleko pahorka Móre. [gl 18] Pri útoku Gedeonovi muži zatrúbili na rohoch, rozbili džbány, v ktorých mali horiace pochodne, a začali volať: „Meč Jehovov a Gedeonov!“ Medzi nepriateľmi vypukla panika a začali sa navzájom zabíjať. (Sudcovia 6:33; 7:1–22) Znamená to, že sa tým celá záležitosť skončila? Že to bola len nejaká blesková akcia pod rúškom noci? Keď si prečítaš túto správu v 7. a 8. kapitole Sudcov, uvidíš, že Gedeon pokračoval v útoku. Niektoré z miest spomenutých v týchto kapitolách nenájdeš na biblických mapách, lebo dnes nie je známe, kde presne ležali. No tie, ktorých poloha je známa, stačia na to, aby sme mohli na mape sledovať Gedeonov postup.

10 Gedeon naháňal zvyšky nepriateľských vojsk až k Bet-šitte a potom smerom na juh k Ábel-mecholahu pri Jordáne. (Sudcovia 7:22–25) V správe sa uvádza: „Gedeon prišiel k Jordánu a prekročil ho, on a tých tristo mužov, ktorí boli s ním, unavení, ale ďalej prenasledujúc.“ Po prekročení Jordánu prenasledovali nepriateľov smerom na juh k Sukkótu a Penuelu neďaleko Jabboka a potom cez vrchy k Jogbohachu (blízko novodobého mesta Ammán v Jordánsku). Gedeon a jeho muži pri tomto vojenskom ťažení prešli okolo 80 kilometrov. Keď Gedeon zajal a zabil dvoch madianskych kráľov, vrátil sa do svojho domovského mesta Ofry, blízko miesta, kde sa boj začal. (Sudcovia 8:4–12, 21–27) Je teda jasné, že Gedeonov hrdinský čin, to nebolo len niekoľko minút trúbenia na rohoch, mávania pochodňami a bojového pokriku. Zamysli sa, akú silu majú vo svetle týchto faktov slová, ktoré o mužoch viery napísal apoštol Pavol: „Veď nebudem mať dosť času, ak budem ďalej rozprávať o Gedeonovi [a iných, ktorí sa] zo stavu slabosti... stali silnými, stali sa udatnými vo vojne.“ ​(Hebrejom 11:32–34) Aj my dnes môžeme pociťovať únavu, no je dôležité, aby sme napriek tomu vytrvalo konali Božiu vôľu. — 2. Korinťanom 4:1, 16; Galaťanom 6:9.

Ľudské uvažovanie a konanie

11. Opíš putovanie Izraelitov predtým, ako prišli do Kádeša. Aké putovanie ich čakalo potom?

11 Do biblických máp sa obyčajne pozeráme vtedy, keď chceme nájsť nejaké miesto. Ale čo myslíš, môžu nám mapy pomôcť lepšie pochopiť aj uvažovanie ľudí  z biblických správ? Vezmime si ako príklad Izraelitov, ktorí sa spred vrchu Sinaj vydali do Zasľúbenej krajiny. Cestou sa niekoľkokrát zastavili a nakoniec prišli do Kádeša (alebo Kádeš-barney). [gl 9] Podľa 5. Mojžišovej 1:2 im táto cesta, dlhá asi 270 kilometrov, trvala jedenásť dní. Z Kádeša poslal Mojžiš do Zasľúbenej krajiny dvanásť vyzvedačov. (4. Mojžišova 10:12, 33; 11:34, 35; 12:16; 13:1–3, 25, 26) Vyzvedači sa vydali na sever, prešli cez Negeb, potom pravdepodobne obišli Bér-šebu a Hebron a dostali sa až k severným hraniciam Zasľúbenej krajiny. (4. Mojžišova 13:21–24) Keďže Izraeliti sa nechali ovplyvniť zlou správou desiatich vyzvedačov, museli 40 rokov putovať pustatinou. (4. Mojžišova 14:1–34) Čo táto správa odhaľuje o ich viere a ochote dôverovať Jehovovi? — 5. Mojžišova 1:19–33; Žalm 78:22, 32–43; Júda 5.

12. Čo by si povedal, akú vieru mali Izraeliti, a prečo by sme o tom mali uvažovať?

12 Pozrime sa na to zo zemepisného hľadiska. Ale najprv si predstavme, že by Izraeliti boli prejavili vieru a poslúchli radu Jozuu a Káleba. Čakala by ich ešte dlhá cesta do Zasľúbenej krajiny? Kádeš bol asi 16 kilometrov od Beer-lachai-roi, kde kedysi býval Izák s Rebekou. [gl 7] Do Bér-šeby, ktorá sa v Biblii spomína ako južný okraj Zasľúbenej krajiny, to nebolo ani 95 kilometrov. (1. Mojžišova 24:62; 25:11; 2. Samuelova 3:10) Keďže Izraeliti už prešli celú tú cestu z Egypta k vrchu Sinaj a potom ďalších 270 kilometrov do Kádeša, dá sa povedať, že v tejto chvíli boli na prahu Zasľúbenej krajiny. Aj my dnes stojíme na prahu sľúbeného pozemského raja. Aké poučenie teda môžeme načerpať z tejto správy? Apoštol Pavol dal na základe týchto udalostí radu: „Vynasnažme sa preto zo všetkých síl, aby sme vošli do toho odpočinku tak, aby niekto neklesol podľa toho istého vzoru neposlušnosti.“ — Hebrejom 3:16–4:11.

13, 14. a) Za akých okolností Gibeončania podnikli kroky na svoju záchranu? b) O čom svedčí postoj Gibeončanov a čo sa z toho učíme?

 13 Z biblickej správy o Gibeončanoch je zjavný úplne iný postoj — postoj dôvery, že Boh uskutoční svoju vôľu. Keď Jozua previedol Izraelitov cez Jordán do krajiny, ktorú Boh sľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu, nastal čas vyhladiť Kanaančanov z krajiny. (5. Mojžišova 7:1–3) To sa týkalo aj Gibeončanov. Izraeliti už dobyli Jericho a Ai a táborili neďaleko odtiaľ v Gilgale. Gibeončania nechceli zomrieť ako prekliati Kanaančania, a tak poslali za Jozuom do Gilgala poslov. Tí predstierali, že prichádzajú spoza hraníc Kanaanu, aby mohli uzavrieť s Hebrejmi mierovú zmluvu.

14 Títo gibeonskí poslovia povedali: „Z veľmi vzdialenej krajiny prišli tvoji sluhovia kvôli menu Jehovu, tvojho Boha.“ ​(Jozua 9:3–9) Ich odev i zásoby potravín zdanlivo potvrdzovali ich tvrdenie, že sú zďaleka, ale Gibeon bol v skutočnosti iba asi 30 kilometrov od Gilgala. [gl 19] Jozua a náčelníci ľudu im uverili a uzavreli s Gibeonom i s okolitými mestami mierovú zmluvu. Použili Gibeončania lesť iba preto, aby sa vyhli zničeniu? Nie, dali tým najavo túžbu získať priazeň Boha Izraela. Jehova schválil, aby sa Gibeončania stali „zberačmi dreva a čerpačmi vody pre zhromaždenie a pre Jehovov oltár“, teda aby zaobstarávali drevo na obetný oltár. (Jozua 9:11–27) Gibeončania naďalej prejavovali ochotu vykonávať zdanlivo podradnú prácu v službe pre Jehovu. Pravdepodobne niektorí z nich boli medzi Netinejcami, ktorí sa vrátili z Babylona a slúžili v obnovenom chráme. (Ezdráš 2:1, 2, 43–54; 8:20) Môžeme napodobniť ich postoj tým, že sa budeme usilovať zachovať si pokojný vzťah s Bohom a ochotne prijmeme aj zdanlivo podradné úlohy v službe preňho.

Nešetrime sa

15. Prečo je dobré mať poruke mapy aj pri čítaní Kresťanských gréckych Písiem?

15 Aj v Kresťanských gréckych Písmach nachádzame niektoré správy, v ktorých sú uvedené zaujímavé zemepisné údaje. Je to tak napríklad v správach, ktoré hovoria o cestách a službe Ježiša Krista a apoštola Pavla. (Marek 1:38; 7:24, 31; 10:1; Lukáš 8:1; 13:22; 2. Korinťanom 11:25, 26) Pri úvahe o nasledujúcich správach sa pokús predstaviť si opísané cesty.

16. Ako kresťania z Beroy dali najavo úctu a lásku k Pavlovi?

16 Druhá misionárska cesta (na mape vyznačená fialovou čiarou) priviedla Pavla do Filipi,  ktoré dnes územne patrí do Grécka. [gl 33] V tomto meste zvestoval, bol uväznený a neskôr prepustený. Potom sa vydal do Tesaloniky. (Skutky 16:6–17:1) Keď Židia zhromaždili dav a pobúrili mesto, bratia v Tesalonike nabádali Pavla, aby odišiel do Beroy, ktorá bola asi 65 kilometrov odtiaľ. Tu sa Pavol stretol s priaznivou reakciou obyvateľov, ale opäť prišli Židia a pobúrili dav. „Bratia hneď potom poslali Pavla, aby išiel až k moru“, a ‚tí, ktorí ho viedli, doviedli ho až do Atén‘. (Skutky 17:5–15) Teda niektorí z novoobrátených veriacich boli ochotní ísť pešo 40 kilometrov k Egejskému moru, zaplatiť si cestu loďou a cestovať s Pavlom asi 500 kilometrov do Atén. Takáto cesta mohla byť dosť riskantná, ale bratia boli ochotní podstúpiť také riziko, len aby mohli byť čo najdlhšie v spoločnosti tohto cestujúceho Božieho zástupcu.

17. Čo môžeme lepšie pochopiť, keď zistíme, aká vzdialenosť je medzi Milétom a Efezom?

17 Keď bol Pavol na tretej misionárskej ceste (na mape je vyznačená zelenou čiarou), prišiel do prístavného mesta Milétos. Odtiaľ poslal po starších z efezského zboru vzdialeného asi 50 kilometrov. Predstav si, že títo starší nechali všetko tak a hneď išli za Pavlom. Cestou sa zrejme vzrušene rozprávali o tom, ako sa s ním stretnú. Keď po tomto stretnutí Pavol vyslovil modlitbu, „medzi všetkými prepukol veľký plač a padli Pavlovi okolo krku a nežne ho bozkávali“. Potom „ho odprevadili na loď“, ktorou odišiel do Jeruzalema. (Skutky 20:14–38) Určite bolo toho veľa, o čom mohli cestou späť do Efezu uvažovať a o čom sa mohli rozprávať. Zamysli sa nad tým, aké ocenenie prejavili, keď boli ochotní prejsť pešo takú dlhú cestu, aby mohli byť s cestujúcim služobníkom, ktorý im mohol odovzdať cenné informácie a povzbudiť ich. Ako to na teba pôsobí? Vidíš v tom niečo, čo by si mohol napodobniť vo svojom živote a zmýšľaní?

Spoznajme Zasľúbenú krajinu — tú dávnu i tú budúcu

18. Na čo by sme nemali zabudnúť, keď skúmame Bibliu zo zemepisného hľadiska?

18 Z predchádzajúcich príkladov vidno, aké užitočné je oboznámiť sa s krajinou, ktorú Boh dal Izraelitom a ktorá je opísaná v mnohých biblických správach. (A svoj obzor si môžeme rozšíriť aj o poznanie okolitých krajín, ktoré sa tiež spomínajú v Biblii.) Keď si prehlbujeme poznanie o Zasľúbenej krajine a snažíme sa pochopiť udalosti, ktoré sa tam odohrali, nemali by sme zabudnúť na základnú požiadavku, ktorú Izraeliti museli splniť, ak chceli vstúpiť do krajiny „tečúcej mliekom a medom“ a bývať v nej. Bolo nevyhnutné, aby mali bázeň pred Jehovom a dodržiavali jeho prikázania. — 5. Mojžišova 6:1, 2; 27:3.

19. O akých dvoch rajoch by sme mali stále uvažovať?

19 Aj my sa dnes musíme báť Jehovu a pridržiavať sa jeho ciest. Tým prispievame k zveľaďovaniu a skrášľovaniu duchovného raja, ktorý dnes existuje v zboroch pravých kresťanov po celom svete. Naše poznanie o tomto raji a o jeho požehnaniach sa stále prehlbuje. Ale vieme, že nás čaká ešte niečo viac. Jozua previedol Izraelitov cez Jordán do úrodnej, žiaducej krajiny. A my dnes môžeme s plnou dôverou očakávať príchod doslovného raja, tej dobrej krajiny, ktorá je už takmer na dosah.

Spomínaš si?

• Prečo by sme sa mali chcieť dozvedieť viac o biblických krajinách?

• Ktoré zemepisné detaily uvedené v tomto článku boli pre teba zvlášť osvetľujúce?

• Aké poučenie si si odniesol, keď si sa dozvedel viac o zemepisných údajoch v niektorých biblických správach?

[Študijné otázky]

[Rámček/obrázok na strane 14]

Navštívme „tú dobrú krajinu“

Na zjazdoch, ktoré prebiehali v roku 2003 a 2004, Jehovovi svedkovia dostali brožúru Navštívme „tú dobrú krajinu“. Táto nová publikácia, ktorá je dostupná asi v 80 jazykoch, obsahuje farebné mapy a nákresy, ktoré približujú rôzne biblické miesta a sú zamerané na Zasľúbenú krajinu v rôznych obdobiach.

V článku na stranách 13–19 nájdeš odkazy na jednotlivé mapy — tučným písmom je tu uvedené číslo strany, na ktorej danú mapu v brožúre nájdeš, napríklad [gl 15]. Ak máš túto novú brožúru, snaž sa s ňou čo najlepšie oboznámiť, lebo ti môže pomôcť prehĺbiť si poznanie a pochopenie Božieho Slova.

(1) Pri viacerých mapách je legenda alebo rámček, ktorý obsahuje vysvetlivky k jednotlivým symbolom a značkám na mapách [gl 18]. (2) Väčšina máp má mierku v míľach aj kilometroch, ktorá ti pomôže vytvoriť si jasnejšiu predstavu o veľkostiach a vzdialenostiach [gl 26]. (3) Šípka obyčajne označuje sever, čo je pomôcka na orientáciu [gl 19]. (4) Na väčšine máp je nadmorská výška vyznačená farebne [gl 12]. (5) Na okrajoch máp sú písmená a číslice, ktoré určujú súradnice hľadaného mesta alebo iného geografického objektu [gl 26]. (6) V dvojstranovom indexe k mapám [gl 34–35] sú tučným písmom označené čísla strán a za nimi sú často uvedené súradnice, napríklad E2. Keď niekoľkokrát vyskúšaš pohľadať nejaké miesto podľa tohto návodu, budeš príjemne prekvapený, ako veľmi to môže rozšíriť tvoje poznanie a prehĺbiť tvoje porozumenie Biblie.

[Tabuľka/mapa na stranách 16, 17]

TABUĽKA PRÍRODNÝCH OBLASTÍ

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

A. Pobrežie Veľkého mora

B. Roviny západne od Jordánu

1. rovina Ašer

2. dorský pobrežný pás

3. šarónske pastviny

4. filištínska rovina

5. stredné východo-západné údolie

a) rovina Megiddo

b) nížina Jezreel

C. Hornaté oblasti západne od Jordánu

1. Galilejská vrchovina

2. Karmelská vrchovina

3. Samárska vrchovina

4. Šefela (nízke pahorky)

5. Judská pahorkatina

6. Judská pustatina

7. Negeb

8. pustatina Páran

D. Araba (priekopová prepadlina)

1. panva Hula

2. oblasť Galilejského mora

3. údolie Jordánu

4. Soľné more (Mŕtve more)

5. Araba (južne od Soľného mora)

E. Pahorky a náhorné plošiny východne od Jordánu

1. Bázan

2. Gileád

3. Ammón a Moáb

4. edomská náhorná plošina

F. Libanonské vrchy

[Mapa]

Hermon

Mória

Ábel-mecholah

Sukkót

Jogbohach

Bétel

Gilgal

Gibeon

Jeruzalem

Hebron

Gaza

Bér-šeba

Sodoma?

Kádeš

[Mapa/obrázok na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KANAAN

Megiddo

GILEÁD

Dotán

Sichem

Bétel (Luz)

Ai

Jeruzalem (Sálem)

Betlehem (Efrat)

Mamre

Hebron (Machpela)

Gerár

Bér-šeba

Sodoma?

NEGEB

Rechobót?

[Vrchy]

Mória

[Vodné plochy]

Soľné more

[Rieky]

Jordán

[Obrázok]

Abrahám prešiel celú Zasľúbenú krajinu

[Mapa na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Troada

SAMOTRÁKE

Neapolis

Filipi

Amfipolis

Tesalonika

Beroa

Atény

Korint

Efez

Milétos

RODOS