Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Môžete robiť Bohu radosť

Môžete robiť Bohu radosť

 Môžete robiť Bohu radosť

MÔŽEME naozaj ovplyvniť to, čo Boh cíti? Môže vôbec Boh cítiť radosť? Podľa jedného slovníka slovo „Boh“ znamená „najvyššia a najzákladnejšia podstata“. No čo keby tá úžasná podstata bola iba silou? Mohli by sme čakať, že neosobná sila sa bude radovať? Asi ťažko. Ale pouvažujme, čo o Bohu hovorí Biblia.

Ježiš Kristus povedal, že „Boh je Duch“. (Ján 4:24) Duchovná forma života sa líši od ľudskej. I keď duch je pre ľudské oči neviditeľný, má telo — „duchovné telo“. (1. Korinťanom 15:44; Ján 1:18) Biblia používa pri opise Boha obraznú reč a dokonca hovorí, že Boh má oči, uši, ruky a tak ďalej. * Boh má aj meno. Jeho meno je Jehova. (Žalm 83:18) Teda Boh Biblie je duchovná osoba. (Hebrejom 9:24) „Je živý Boh a Kráľ na neurčitý čas.“ — Jeremiáš 10:10.

Keďže Jehova je skutočná živá osoba, je schopný myslieť i konať. Odhaľuje svoje vlastnosti a pocity, dáva najavo, čo má rád a k čomu pociťuje odpor. Môžeme povedať, že Biblia je plná vyjadrení, ktoré prezrádzajú, čo sa mu páči a čo nie. Kým bohovia a modly, ktoré vymysleli ľudia, len odrážajú črty a vlastnosti svojich ľudských tvorcov, všemohúci Boh, Jehova, je sám Pôvodcom citov, ktoré dal ľuďom. — 1. Mojžišova 1:27; Izaiáš 44:7–11.

Jehova je nepochybne ‚šťastný Boh‘. (1. Timotejovi 1:11) Raduje sa zo svojich stvoriteľských diel a s rovnakým potešením uskutočňuje aj svoje predsavzatie. Prostredníctvom proroka Izaiáša vyhlasuje: „Urobím všetko, čo je mojím potešením... Hovoril som o tom, aj to privediem. Utvoril som to, aj to vykonám.“ ​(Izaiáš 46:9–11) A žalmista spieval: „Jehova bude plesať vo svojich dielach.“ ​(Žalm 104:31) Boh však môže mať radosť ešte z niečoho iného. Hovorí: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce.“ ​(Príslovia 27:11) Všimnite si, čo tieto slová znamenajú — my môžeme robiť Bohu radosť!

Ako môžeme rozradostňovať Božie srdce

Pouvažujme o tom, ako rozradostňoval Jehovovo srdce Noach, hlava jednej rodiny. Noach „našiel priazeň v Jehovových očiach“, pretože sa „prejavil... medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný“. V ostrom kontraste so skazenými ľuďmi tých čias Noach prejavoval vieru a bol poslušný, čo sa  Bohu veľmi páčilo, a preto boli pravdivé slová, že „Noach chodil s pravým Bohom“. (1. Mojžišova 6:6, 8, 9, 22) „Vierou Noach... prejavil zbožnú bázeň a postavil koráb na záchranu svojej domácnosti.“ ​(Hebrejom 11:7) Jehova mal z Noacha radosť a požehnal jeho aj jeho rodinu tým, že prežili toto pohnuté obdobie ľudskej histórie.

Aj patriarcha Abrahám veľmi dobre poznal Jehovove pocity a jeho zmýšľanie. Svoje hlboké porozumenie Božieho myslenia dal najavo aj v situácii, keď mu Jehova oznámil, že zničí Sodomu a Gomoru pre ich mravnú zvrátenosť. Abrahám poznal Jehovu dostatočne dobre na to, aby usúdil, že pre Boha je nemysliteľné usmrtiť spravodlivého spolu so zlým. (1. Mojžišova 18:17–33) Po rokoch Abrahám poslúchol Boží pokyn a „akoby obetoval Izáka“, pretože „počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych“. (Hebrejom 11:17–19; 1. Mojžišova 22:1–18) Teda Abrahámove pocity a názory boli natoľko v súlade s Jehovovými a prejavoval takú silnú vieru a poslušnosť, že „bol nazvaný ‚Jehovov priateľ‘“. — Jakub 2:23.

Ďalším mužom, ktorý sa usiloval robiť radosť Božiemu srdcu, bol Dávid, kráľ starovekého Izraela. Jehova o ňom povedal: „Našiel som Dávida, syna Izaiho, muža príjemného môjmu srdcu, ktorý urobí všetko, čo žiadam.“ ​(Skutky 13:22) Dávid vložil úplnú dôveru v Boha, a tak predtým než sa postavil pred obra Goliáta, izraelskému kráľovi Saulovi povedal: „Jehova, ktorý ma oslobodil z laby leva a z laby medveďa, ten ma oslobodí z ruky toho Filištínca.“ Jehova požehnal Dávida za to, že mu dôveroval, a umožnil Dávidovi, aby Goliáta zabil. (1. Samuelova 17:37, 45–54) Dávid chcel, aby nielen jeho skutky, ale aj ‚výroky jeho úst a rozjímanie jeho srdca boli pred Jehovom príjemnými‘. — Žalm 19:14.

A čo my? Ako sa my môžeme páčiť Jehovovi? Čím vnímavejší budeme na Božie pocity, tým viac si budeme uvedomovať, v čom môžeme robiť Božiemu srdcu radosť. Preto je dôležité, aby sme sa pri čítaní Biblie usilovali dozvedieť, aké sú Božie pocity, a aby sme tak „boli naplnení presným poznaním jeho vôle v celej múdrosti a duchovnej rozlišovacej schopnosti, aby [sme] chodili hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili“. (Kolosanom 1:9, 10) Poznanie nám zase pomôže budovať si vieru. To je dôležité, pretože „bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu]“. (Hebrejom 11:6) Teda Božiemu srdcu môžeme robiť radosť tým, že sa budeme snažiť budovať si silnú vieru a budeme dávať náš život do súladu s Jehovovou vôľou. Ale zároveň si musíme dávať pozor, aby sme nespôsobovali Jehovovmu srdcu bolesť.

Nespôsobujme Bohu bolesť

Príklad toho, ako je možné zraniť Jehovove city, nachádzame v správe o Noachových dňoch. V tom čase „zem bola naplnená násilím. Tak Boh videl zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo skazilo svoju cestu na zemi.“ Čo Boh cítil, keď videl skazenosť a násilie? „Jehova pocítil ľútosť, že urobil na zemi ľudí,“ píše sa v biblickej správe, „a v srdci ho zabolelo.“ ​(1. Mojžišova 6:5, 6, 11, 12) Boh pociťoval ľútosť, keď videl zlé správanie ľudí, a preto sa rozhodol zmeniť svoj postoj k tejto generácii pred potopou. Keďže skazenosť ľudí v ňom vyvolávala odpor, už k nim nepristupoval ako Stvoriteľ, ale ako ničiteľ.

 Jehova cítil smútok aj vtedy, keď jeho národ, staroveký Izrael, sústavne nedbal na jeho pocity a láskyplné vedenie. Žalmista vyjadril ľútosť nad správaním Izraelitov týmito slovami: „Ako často sa proti nemu búrili v pustatine, ubližovali mu na púšti! A znovu a znovu skúšali Boha a pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela.“ Boh však bol „milosrdný; vždy prikrýval previnenie a nespôsobil skazu. A mnoho ráz odvrátil svoj hnev, a nevzbudil celý svoj zúrivý hnev.“ ​(Žalm 78:38–41) Biblia nám hovorí, že aj keď museli spurní Izraeliti oprávnene niesť následky svojho hriešneho konania, „počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre [Boha]“. — Izaiáš 63:9.

Izraeliti nebrali ohľad na jasné prejavy Božích vrúcnych citov a „stále si robili žarty z poslov pravého Boha a opovrhovali jeho slovami a posmievali sa jeho prorokom, kým nevystúpil Jehovov zúrivý hnev proti jeho ľudu, až nebolo uzdravenia“. (2. Paralipomenon 36:16) Nakoniec svojou tvrdošijnou spurnosťou „ublížili jeho svätému duchu“ do takej miery, že stratili Jehovovu priazeň. (Izaiáš 63:10) K čomu to viedlo? Boh ich právom prestal chrániť a postihla ich pohroma, keď Babylončania dobyli Judsko a zničili Jeruzalem. (2. Paralipomenon 36:17–21) Je naozaj smutné, ak si ľudia vyberajú hriešny spôsob života, ktorý uráža ich Stvoriteľa a spôsobuje mu bolesť!

Biblia nám jasne ukazuje, že hlbokú bolesť spôsobuje Bohu aj nespravodlivé konanie. (Žalm 78:41) Boha urážajú, a dokonca sú mu odporné také veci ako pýcha, klamstvo, vraždy, pestovanie mágie, veštenie, uctievanie predkov, voľná morálka, homosexualita, manželská nevera, krvismilstvo a utláčanie chudobných. — 3. Mojžišova 18:9–29; 19:29; 5. Mojžišova 18:9–12; Príslovia 6:16–19; Jeremiáš 7:5–7; Malachiáš 2:14–16.

Aký názor má Jehova na modlárstvo? Odpoveď nachádzame v 2. Mojžišovej 20:4, 5, kde sa píše: „Neurobíš si vyrezávaný obraz ani podobu niečoho, čo je hore v nebesiach alebo čo je dolu na zemi alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani sa nedáš zviesť, aby si im slúžil.“ Prečo? Pretože modla je „pre Jehovu... niečo odporné“. (5. Mojžišova 7:25, 26) Apoštol Ján varoval: „Dieťatká, chráňte sa pred modlami.“ ​(1. Jána 5:21) A apoštol Pavol napísal: „Moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.“ — 1. Korinťanom 10:14.

Usilujme sa o Božie schválenie

Boh „sa dôverne stýka s priamymi“. A „tí, ktorí sú bezúhonní na svojej ceste, sú mu potešením“. (Príslovia 3:32; 11:20) Naproti tomu ľudia, ktorí Boha stále urážajú tým, že tvrdohlavo nedbajú na jeho spravodlivé pocity alebo sa stavajú proti nim, sa o krátky čas stanú terčom jeho nespokojnosti. (2. Tesaloničanom 1:6–10) S istotou môžeme povedať, že Boh už čoskoro ukončí všetku skazenosť, ktorá je dnes taká rozšírená. — Žalm 37:9–11; Sofoniáš 2:2, 3.

Ale v Biblii sa jasne píše, že Jehova „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Oveľa radšej prejaví svoju náklonnosť spravodlivým ľuďom, ktorí ho milujú, ako vyjadrí svoju nespokojnosť s tými, ktorí sa rozhodli, že sa nezmenia. Jehova nemá potešenie „v smrti zlého, ale v tom, že sa zlý odvracia od svojej cesty a skutočne zostáva nažive“. — Ezechiel 33:11.

 Teda nikto sa nemusí stať terčom Jehovovho hnevu. „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ ​(Jakub 5:11) Preto môžete Bohu a jeho citom plne dôverovať a ‚uvrhnúť naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará‘. (1. Petra 5:7) Buďte si istí, že ľudia, ktorí robia Božiemu srdcu radosť, majú úžasnú možnosť získať Božie schválenie a tešiť sa z priateľstva s ním. A preto je teraz viac než kedykoľvek predtým dôležité ‚stále sa presviedčať o tom, čo je prijateľné Pánovi‘. — Efezanom 5:10.

Môžeme byť Bohu nesmierne vďační, že nám v nezaslúženej láskavosti odhalil svoje vynikajúce vlastnosti a pocity! Teda je v našich silách rozradostňovať jeho srdce. Ak to túžite robiť, skontaktujte sa s Jehovovými svedkami vo vašom okolí. Veľmi radi sa s vami podelia o to, čo sami zistili, že je praktické a dosiahnuteľné v úsilí páčiť sa Bohu.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Pozri rámček s názvom „Prečo Biblia opisuje Boha v ľudských pojmoch?“

[Rámček na strane 7]

Prečo Biblia opisuje Boha v ľudských pojmoch?

„Boh je Duch“, a preto ho nemôžeme vidieť našimi očami. (Ján 4:24) Z tohto dôvodu Biblia používa obraznú reč, napríklad prirovnania, metafory a antropomorfizmy, ktoré nám pomáhajú pochopiť Božiu moc, vznešenosť a činnosť. Antropomorfizmus (z gréckeho slova s významom „podoba človeka“) je prisudzovanie ľudských vlastností niekomu alebo niečomu inému ako ľuďom. Teda i keď nevieme, ako vyzerá Božie duchovné telo, Biblia hovorí, že Boh má oči, uši, ruky, ramená, prsty, nohy a srdce. — 1. Mojžišova 8:21; 2. Mojžišova 3:20; 31:18; Jób 40:9; Žalm 18:9; 34:15.

Tento opisný jazyk však neznamená, že Božie duchovné telo má tie isté časti ako ľudské telo. Antropomorfizmy sa nemôžu chápať doslovne. Ich úlohou je len pomôcť ľuďom lepšie si predstaviť Boha. Bez takejto obraznej reči by bolo ťažké, ba až nemožné opísať Boha tak, aby to bolo pre ľudí pochopiteľné. Ale to neznamená, že osobnosť Jehovu Boha vytvorili ľudia. Biblia nám jasne vysvetľuje, že človek bol stvorený na Boží obraz — nie Boh na obraz človeka. (1. Mojžišova 1:27) Keďže biblickí pisatelia boli ‚inšpirovaní Bohom‘, ich opis Božej osobnosti je v skutočnosti Božím opisom jeho osobných vlastností — tých vlastností, ktoré v rozličnej miere vložil aj do svojho ľudského stvorenia. (2. Timotejovi 3:16, 17) Teda Boh nemá ľudské vlastnosti, ale v skutočnosti ľudia majú Božie vlastnosti.

[Obrázok na strane 4]

Noach našiel priazeň v Božích očiach

[Obrázok na strane 5]

Abrahám veľmi dobre poznal Jehovove pocity a jeho zmýšľanie

[Obrázok na strane 6]

Dávid vložil svoju úplnú dôveru v Jehovu

[Obrázok na strane 7]

Čítaním Biblie sa môžete dozvedieť, ako robiť Bohu radosť

[Prameň ilustrácie na strane 4]

S láskavým dovolením Anglo-Australian Observatory, fotografia od Davida Malina