Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ehúd láme jarmo utláčateľa

Ehúd láme jarmo utláčateľa

 Ehúd láme jarmo utláčateľa

JE TO skutočný príbeh odvahy a taktiky. Odohral sa približne pred 3000 rokmi. Biblická správa sa začína slovami: „Synovia Izraela znovu robili to, čo bolo zlé v Jehovových očiach. Nato Jehova nechal Eglona, moábskeho kráľa, zosilnieť proti Izraelu, pretože robili to, čo bolo zlé v Jehovových očiach. Ďalej zhromaždil proti nim synov Ammóna a Amaleka. Tí potom išli a udreli na Izrael a vzali do vlastníctva mesto paliem. A synovia Izraela slúžili Eglonovi, moábskemu kráľovi, osemnásť rokov.“ — Sudcovia 3:12–14.

Územie Moábčanov sa rozprestieralo na východ od rieky Jordán a Mŕtveho mora. Moábčania však prebrodili túto rieku, obsadili oblasť okolo Jericha, „mesta paliem“, a Izraelitov si zotročili. (5. Mojžišova 34:3) Moábsky kráľ Eglon, „veľmi tučný muž“, si takmer dve desaťročia vynucoval od Izraelitov vysoký a pokorujúci poplatok. (Sudcovia 3:17) No práve požadovanie poplatku nakoniec poskytlo príležitosť odstrániť tohto tyrana.

V správe sa uvádza: „Synovia Izraela začali volať k Jehovovi o pomoc. Tak im Jehova vzbudil záchrancu, Ehúda, Gerovho syna, Benjaminca, ľaváka. Časom synovia Izraela poslali jeho rukou poplatok Eglonovi, moábskemu kráľovi.“ ​(Sudcovia 3:15) Sám Jehova sa postaral o to, aby tento poplatok predložil práve Ehúd. Nevieme, či tým už bol poverený niekedy predtým. No z toho, ako dôkladne sa na toto stretnutie pripravil a akú taktiku použil, možno predpokladať, že do určitej miery poznal Eglonov palác a vedel, čo ho tam môže čakať. Významnou skutočnosťou bolo aj to, že Ehúd bol ľavák.

Mrzák, alebo bojovník?

V doslovnom význame sa hebrejský výraz, ktorý je tu preložený ako ‚ľavák‘, vzťahuje na niekoho, kto nemôže používať pravú ruku, akoby ju mal spútanú alebo ochrnutú. Znamená to, že Ehúd bol mrzák, azda s deformovanou pravou rukou? Zamyslime sa nad tým, čo hovorí Biblia o ‚sedemsto vyberaných mužoch, ľavákoch‘ z kmeňa Benjamin. „Každý z nich strieľal kameňmi z praku navlas presne a nemíňal sa,“ píše sa v Sudcoch 20:16. Je veľmi pravdepodobné, že títo muži boli vybratí pre svoju zručnosť v boji. Podľa niektorých biblických učencov výraz ‚ľavák‘ označuje človeka, „ktorý používa ľavú ruku rovnako dobre ako pravú“. — Sudcovia 3:15.

Kmeň Benjamin bol v skutočnosti povestný svojimi ľavákmi. Prvá kniha Paralipomenon 12:1, 2 o Benjamincoch hovorí, že boli „mocnými mužmi, pomocníkmi vo vedení  vojny, ozbrojení lukom, používajúci pravicu a používajúci ľavicu s kameňmi alebo šípmi na luku“. Podľa jedného diela mohla byť táto schopnosť nadobudnutá tým, že malým deťom bola pravá ruka zviazaná, a tak si rozvíjali zručnosť v používaní ľavej. Nepriatelia Izraela boli zvyčajne cvičení na boj proti pravákom. Preto sa ich výcvik ukázal ako zbytočný, keď nečakane narazili na vojakov, ktorí boli ľavákmi.

„Tajné slovo“ pre kráľa

Prvým krokom bolo, že „si Ehúd urobil dvojsečný meč“, ktorý bol dostatočne krátky, aby sa dal skryť pod odev. Ehúd zrejme očakával, že ho budú prehľadávať. Meče sa obyčajne nosili na ľavej strane tela, odkiaľ ich mohli praváci rýchlo vytiahnuť. Keďže Ehúd bol ľavák, pripásal si meč „pod svoj odev na pravé stehno“, kde ho kráľove stráže zvyčajne nehľadali. Preto Ehúd bez prekážok „predložil moábskemu kráľovi Eglonovi poplatok“. — Sudcovia 3:16, 17.

Podrobnosti o tom, ako sa udalosti na Eglonovom dvore od začiatku odohrávali, nie sú známe. Biblia jednoducho hovorí: „Stalo sa, keď [Ehúd] dokončil predkladanie poplatku, že ihneď poslal preč ľudí, nosičov poplatku.“ ​(Sudcovia 3:18) Po predložení poplatku Ehúd sprevádzal týchto nosičov do istej bezpečnej vzdialenosti od Eglonovho paláca. Nato ich poslal preč a vrátil sa. Prečo tak postupoval? Mal tých mužov so sebou na svoju ochranu či preto, že to bolo predpísané, alebo iba ako nosičov? A poslal ich preč pred uskutočnením svojho plánu v záujme ich vlastnej bezpečnosti? Nech už Ehúd uvažoval akokoľvek, do Eglonovho paláca sa odvážne vrátil sám.

„[Ehúd] sa vrátil od kameňolomov, ktoré boli v Gilgale, a povedal: ‚Mám pre teba tajné slovo, ó, kráľu.‘“ Písma nevysvetľujú, ako sa mu podarilo znovu dostať k Eglonovi. Nebolo to strážam podozrivé? Mysleli si, že jeden Izraelita nepredstavuje pre ich pána žiadnu hrozbu? Vyvolala skutočnosť, že Ehúd prišiel sám, dojem, že svojich krajanov zradil? Nech to už bolo akokoľvek, Ehúd sa usiloval o súkromnú audienciu u kráľa a zjavne sa mu to podarilo. — Sudcovia 3:19.

Inšpirovaná správa pokračuje: „Ehúd prišiel k [Eglonovi], keď sedel vo svojej chladnej podkrovnej izbe, ktorú mal pre seba. Ehúd ďalej povedal: ‚Mám pre teba Božie slovo.‘“ Ehúd nehovoril o slovnom posolstve od Boha. Myslel tým to, že sa chystá použiť svoj meč. Kráľ možno očakával nejaké posolstvo od svojho boha Kemoša, a tak „vstal zo svojho trónu“. Ehúd sa rýchlosťou blesku chopil zbrane a vrazil ju Eglonovi do brucha. Meč zjavne nemal žiadny výčnelok medzi čepeľou a rukoväťou. Preto „aj rukoväť vošla za ostrím, takže sa tuk zavrel za čepeľou... a vyšli výkaly“, buď z rany, alebo sa mimovoľne vylúčili z Eglonových čriev. — Sudcovia 3:20–22.

Hladký únik

Ehúd nestrácal čas snahou dostať svoj meč späť. „Vyšiel vetracím otvorom, ale zavrel a zamkol za sebou dvere podkrovnej izby. A on sám vyšiel. A [Eglonovi] sluhovia prišli a pozreli sa a dvere strešnej izby boli zamknuté. Tak povedali: ‚Vykonáva práve potrebu v chladnej vnútornej izbe.‘“ — Sudcovia 3:23, 24.

Čo bolo tým „vetracím otvorom“, ktorým Ehúd unikol? „Presný význam [tohto hebrejského slova] nie je známy,“ uvádza jedno dielo, ale „predpokladá sa, že išlo o ‚kolonádu‘ či ‚vestibul‘.“ Zamkol Ehúd dvere zvnútra a potom odišiel nejakým iným východom?  Alebo ich zamkol zvonku kľúčom, ktorý vzal mŕtvemu kráľovi, a potom pokojne prešiel okolo stráží, akoby sa nič nebolo stalo? Písma nehovoria, ako to bolo. No nech už Ehúd použil akýkoľvek spôsob, je zjavné, že Eglonovým sluhom spočiatku nebolo nič podozrivé na tom, že našli zamknuté dvere. Jednoducho si mysleli, že kráľ „vykonáva práve potrebu“.

Kým kráľovi sluhovia otáľali, Ehúd unikol. Potom zhromaždil svojich krajanov a povedal: „Nasledujte ma, pretože Jehova vám dal do ruky vašich nepriateľov Moábčanov.“ Ehúdovi muži obsadili strategické brody Jordánu, čím Moábčanom, ktorí prišli o vodcu, odrezali únikovú cestu domov. Tak Izraeliti „zrazili Moába, asi desaťtisíc mužov, každého statného a každého udatného muža; a ani jediný neunikol. A Moáb bol podrobený toho dňa pod ruku Izraela; a krajina nebola ďalej znepokojovaná osemdesiat rokov.“ — Sudcovia 3:25–30.

Čo sa z toho môžeme naučiť

To, čo sa stalo za dní Ehúda, nás učí, že konanie toho, čo je zlé v Jehovových očiach, prináša katastrofálne následky. Na druhej strane nám to ukazuje, že Jehova pomáha tým, ktorí sa k nemu kajúcne vracajú.

Úspech Ehúdovho plánu nemožno pripísať ani jeho šikovnosti, ani neschopnosti nepriateľa. Uskutočnenie Božích predsavzatí nezávisí od ľudských činiteľov. Rozhodujúcim faktorom Ehúdovho úspechu bola Božia podpora, keďže Ehúd konal v súlade s Božím nemenným predsavzatím oslobodiť svoj ľud. Bol to Boh, kto vzbudil Ehúda, a vždy, keď „Jehova [pre svoj ľud] vzbudil sudcov, Jehova dokázal, že je so sudcom“. — Sudcovia 2:18; 3:15.