Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Podnecuje náboženstvo k dobru, alebo k zlu?

Podnecuje náboženstvo k dobru, alebo k zlu?

 Podnecuje náboženstvo k dobru, alebo k zlu?

„SOM dlžníkom kresťanstva, lebo mu za veľa vďačím, a myslím si, že rovnako aj svet, v ktorom žijeme posledných 2000 rokov.“ — Predslov k dielu Two Thousand Years—The First Millennium: The Birth of Christianity to the Crusades (Dvetisíc rokov — Prvé milénium: Od zrodu kresťanstva po križiacke výpravy).

Toto pochvalné vyjadrenie na adresu „kresťanstva“ pochádza od anglického spisovateľa a komentátora Melvyna Bragga. Jeho slová vyjadrujú postoj miliónov obyvateľov zeme, ktorí sa podobne cítia dlžní a zaviazaní nejakému náboženstvu. Títo ľudia sú presvedčení, že náboženstvo je v ich živote mocnou silou podnecujúcou k dobru. Napríklad jeden spisovateľ napísal, že islam „inšpiroval vznik veľkej civilizácie... [ktorá] obohatila celý svet“.

Zohráva náboženstvo pozitívnu, alebo negatívnu úlohu?

Ďalšie Braggove slová však vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či náboženstvo ako také bolo naozaj silou podnecujúcou k dobru. Bragg dodáva: „Ale aj kresťanstvo mi niečo dlhuje, a to jedno vysvetlenie.“ Aké vysvetlenie chcel tento komentátor? Vysvetlenie „bigotnosti, zloby, neľudskosti a úmyselnej ignorancie, čo tiež charakterizovalo veľkú časť dejín [kresťanstva]“.

Mnoho ľudí hovorí, že bigotnosťou, zlobou, neľudskosťou a úmyselnou ignoranciou sa vyznačovala väčšina náboženstiev počas celých dejín. Podľa ich názoru náboženstvo iba predstiera, že je dobrodincom ľudstva, ale za maskou cnosti a svätosti sa v skutočnosti skrýva mnoho pokrytectva a lží. (Matúš 23:27, 28) A Rationalist Encyclopædia uvádza: „So žiadnym výrokom sa v literatúre nestretávame častejšie ako s tým, že náboženstvo je pre civilizáciu veľkým prínosom, a žiadny iný výrok nevyvracajú historické fakty mocnejšie ako práve tento.“

Nech si dnes vezmete do rúk akékoľvek noviny, nájdete v nich takmer nekonečne mnoho príkladov náboženských vodcov, ktorí kážu lásku, pokoj a súcit, ale pritom rozdúchavajú v ľuďoch nenávisť a výsledné kruté konflikty ospravedlňujú tým, že konajú v Božom mene. Preto neprekvapuje, že mnohí ľudia považujú náboženstvo skôr za deštruktívnu silu.

Bolo by lepšie bez náboženstva?

Niektorí ľudia, ako napríklad anglický filozof Bertrand Russell, dokonca dospeli k záveru, že  by bolo dobré, keby časom „všetky druhy náboženskej viery zanikli“. Podľa ich názoru jediným trvalým riešením problémov ľudstva je odstránenie náboženstva. Títo ľudia však zabúdajú na to, že aj tí, ktorí zavrhujú náboženstvo, môžu roznietiť práve toľko nenávisti a neznášanlivosti ako tí, ktorí náboženstvo oddane podporujú. Karen Armstrongová, autorka náboženských kníh, pripomína: „Holokaust ukázal, že svetská ideológia [môže] byť práve taká smrtonosná ako akýkoľvek náboženský konflikt.“ — The Battle for God—Fundamentalism in Judaism, Christianity and Islam (Boj za Boha — fundamentalizmus v judaizme, kresťanstve a islame).

Je teda náboženstvo silou podnecujúcou k dobru, alebo je v skutočnosti koreňom ľudských problémov? Bolo by riešením týchto problémov odstránenie všetkých náboženstiev? V nasledujúcom článku sa dozviete, čo o tom hovorí Biblia. Odpoveď vás možno prekvapí.