Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zem bude rajom

Zem bude rajom

 Zem bude rajom

POČAS histórie milióny ľudí verili, že nakoniec opustia zem a pôjdu do neba. Niektorí si mysleli, že náš Stvoriteľ nikdy nezamýšľal, aby zem bola stále obývaná. Askéti išli ešte ďalej a mnohí z nich považovali zem a všetky hmotné veci za zlé — za prekážku, ktorá bráni skutočnému duchovnému naplneniu a blízkemu vzťahu k Bohu.

No ľudia, ktorí verili takýmto predstavám, buď nevedeli, čo Boh povedal v súvislosti s rajom na zemi, alebo to úmyselne prehliadali. Dodnes mnohých ľudí nezaujíma, čo o tom zapísali muži inšpirovaní Bohom do jeho Slova, Biblie. (2. Timotejovi 3:16, 17) Ale či nie je múdre dôverovať viac Božiemu Slovu než ľudským teóriám? (Rimanom 3:4) Určite je to múdre, dokonca veľmi dôležité, lebo Biblia nás varuje pred jedným mocným, ale neviditeľným zlým tvorom, ktorý dnes duchovne zaslepuje ľudí a „zvádza celú obývanú zem“. — Zjavenie 12:9; 2. Korinťanom 4:4.

Prečo ten zmätok?

Rozporuplné náuky o duši spôsobujú, že mnoho ľudí má zmätok v tom, aké je Božie predsavzatie so zemou. Mnohí veria, že máme nesmrteľnú dušu — niečo, čo existuje oddelene od tela a po smrti žije ďalej. Iní veria, že duša existovala skôr ako ľudské telo. Podľa jedného odborného diela grécky filozof Platón veril, že duša „je pre hriechy, ktorých sa dopustila, kým bola v nebi, za trest uväznená v tele“. Podobne teológ Origenes z tretieho storočia povedal, že „duše zhrešili [v nebi], skôr než boli spojené s telom“, a v tele na zemi „boli uväznené za svoje hriechy“. A milióny ďalších ľudí veria, že zem je iba akýmsi skúšobným miestom na ceste do neba.

Existujú tiež rôzne názory na to, čo sa stane s dušou pri smrti človeka. Podľa knihy History of Western Philosophy (Dejiny západnej filozofie) Egypťania verili, že „duše mŕtvych zostupujú do podsvetia“. Neskôr filozofi tvrdili, že duše mŕtvych nezostupujú do temného podsvetia, ale vystupujú do akejsi vyššej duchovnej ríše. Grécky filozof Sokrates údajne veril, že pri smrti duša „odíde do neviditeľnej ríše... a počas svojej ďalšej existencie žije s bohmi“.

Čo o tom hovorí Biblia?

Božie inšpirované Slovo, Biblia, nikde nehovorí, že by ľudia mali nejakú nesmrteľnú dušu. Prečítajte si napríklad 1. Mojžišovu 2:7. Píše sa tam: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Tento výrok je jasný a jednoznačný. Keď Boh stvoril prvého človeka, Adama, nevložil doňho žiadnu nehmotnú substanciu. Biblia totiž hovorí, že „človek sa stal živou dušou“. Teda človek nebol akousi schránkou pre dušu. On sám bol dušou.

Keď Jehova stvoril zem a ľudskú rodinu, jeho zámerom nebolo, aby človek zomieral. Božím predsavzatím bolo, aby ľudia žili v rajských podmienkach na zemi večne.  Adam zomrel iba preto, že neposlúchol Boží zákon. (1. Mojžišova 2:8, 15–17; 3:1–6; Izaiáš 45:18) Išiel tento prvý človek po smrti do nejakej duchovnej ríše? Nie! Tento človek — čiže duša Adam — sa vrátil do neživého prachu, z ktorého bol vytvorený. — 1. Mojžišova 3:17–19.

Od svojho praotca Adama sme všetci zdedili hriech a smrť. (Rimanom 5:12) Smrť znamená koniec existencie, presne tak ako to bolo aj v prípade Adama. (Žalm 146:3, 4) Biblia v žiadnej zo svojich 66 kníh nikdy nespája výrazy „nesmrteľnosť“ či „večnosť“ so slovom „duša“. Práve naopak, Písma jasne ukazujú, že duša — čiže človek — je smrteľná. Duša zomiera. — Kazateľ 9:5, 10; Ezechiel 18:4.

Sú hmotné veci samy osebe zlé?

Ako je to s názorom, že všetky hmotné veci vrátane zeme sú zlé? Takýto názor zastávali prívrženci manicheizmu, náboženského hnutia, ktoré založil istý Mání v 3. storočí n. l. v Perzii. Podľa diela The New Encyclopædia Britannica „manicheizmus vznikol z utrpenia príznačného pre existenciu ľudí“. Mání bol presvedčený, že byť človekom je „neprirodzené, neznesiteľné a absolútne zlé“. Okrem toho zastával názor, že jediným spôsobom, ako môže duša uniknúť tomuto „utrpeniu“, je opustiť telo a zem a získať duchovnú existenciu v duchovnom svete.

V protiklade k tomu Biblia hovorí, že keď Boh vytvoril zem a ľudstvo, „všetko, čo urobil“, bolo z jeho pohľadu „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) V tom čase neexistovala medzi ľuďmi a Bohom nijaká prekážka. Adam a Eva sa tešili z blízkeho puta s Jehovom, tak ako sa z dôverného vzťahu so svojím nebeským Otcom tešil dokonalý človek Ježiš Kristus. — Matúš 3:17.

Keby sa naši prví rodičia, Adam a Eva, nedopustili hriechu, boli by sa tešili z blízkeho vzťahu k Jehovovi Bohu po celú večnosť, a to na rajskej zemi. Na začiatku žili v takom raji, lebo Biblia hovorí: „Boh Jehova vysadil záhradu v Edene, na východ, a tam dal človeka, ktorého vytvoril.“ ​(1. Mojžišova 2:8) Práve v tejto rajskej záhrade bola vytvorená Eva. Keby Adam s Evou nezhrešili, mohli by  aj so svojím dokonalým potomstvom spolu šťastne pracovať na tom, aby sa celá zem stala rajom. (1. Mojžišova 2:21; 3:23, 24) Tento pozemský raj mal byť večným domovom pre ľudstvo.

Prečo niektorí idú do neba?

Niekto možno povie: ‚Nehovorí však Biblia o ľuďoch, ktorí idú do neba?‘ Áno, hovorí. Keď Adam zhrešil, Jehova si predsavzal zriadiť nebeské Kráľovstvo, v ktorom mali spolu s Ježišom Kristom „vládnuť ako králi nad zemou“ aj niektorí z Adamových potomkov. (Zjavenie 5:10; Rimanom 8:17) Títo ľudia mali byť vzkriesení k nesmrteľnému životu v nebesiach. Ich celkový počet je 144 000 a prvými z nich boli Ježišovi verní učeníci z prvého storočia. — Lukáš 12:32; 1. Korinťanom 15:42–44; Zjavenie 14:1–5.

No to, aby verní ľudia opustili zem a išli do neba, nepatrilo k pôvodnému Božiemu predsavzatiu. Veď aj Ježiš povedal: „Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ ​(Ján 3:13) Prostredníctvom tohto „Syna človeka“, Ježiša Krista, Boh zaobstaral výkupné, ktoré umožňuje ľuďom prejavujúcim vieru v Ježišovu obeť získať večný život. (Rimanom 5:8) Ale kde budú milióny týchto ľudí večne žiť?

Božie pôvodné predsavzatie sa splní

Hoci Boh rozhodol, že niektorí z ľudstva sa stanú spoluvládcami s Ježišom v nebeskom Kráľovstve, neznamená to, že všetci dobrí ľudia pôjdu do neba. Jehova vytvoril zem tak, aby bola rajským domovom pre ľudskú rodinu. Toto svoje pôvodné predsavzatie už čoskoro splní. — Matúš 6:9, 10.

Pod vládou Ježiša Krista a jeho nebeských spolukráľov zavládne na celej zemi šťastie a pokoj. (Žalm 37:9–11) Tí, ktorí sú v Božej pamäti, budú vzkriesení a budú sa tešiť z dokonalého zdravia. (Skutky 24:15) Poslušné ľudstvo dostane ako odmenu za vernosť Bohu to, čo naši prví rodičia stratili — večný život v dokonalosti na rajskej zemi. — Zjavenie 21:3, 4.

Jehova Boh nikdy nenechá svoje predsavzatia nenaplnené. Prostredníctvom proroka Izaiáša vyhlásil: „Ako zostupuje lejúci sa dážď a sneh z nebies a nevracia sa na to miesto, kým nenasýti zem a nenechá ju rodiť a klíčiť, a kým rozsievač nedostane semeno a ten, kto je, chlieb, také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ — Izaiáš 55:10, 11.

Biblická kniha Izaiáš nám približuje, ako bude vyzerať život na rajskej zemi. Nijaký človek v raji nepovie: „Som chorý.“ ​(Izaiáš 33:24) Zvieratá už nebudú pre človeka nebezpečné. (Izaiáš 11:6–9) Ľudia budú stavať krásne domy a bývať v nich a budú sadiť plodiny a jesť do sýtosti. (Izaiáš 65:21–25) Boh dokonca „navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí“. — Izaiáš 25:8.

Už čoskoro budú poslušní ľudia žiť v takých nádherných podmienkach. Ľudstvo „bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí“. (Rimanom 8:21) Aké úžasné bude žiť navždy v sľúbenom pozemskom raji! (Lukáš 23:43) Môžete tam byť aj vy, ak budete konať v súlade s presným poznaním z Biblie a prejavovať vieru v Jehovu Boha a Ježiša Krista. Áno, je naozaj rozumné veriť, že zem bude rajom.

[Obrázok na strane 5]

Adam a Eva mali žiť večne na rajskej zemi

 [Obrázky na strane 7]

V pozemskom raji budú ľudia...

stavať domy

sadiť vinice

tešiť sa z Jehovovho požehnania

[Prameň ilustrácie na strane 4]

U.S. Fish & Wildlife Service, Washington, D. C./​NASA