Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Služba vo výnimočnej jazykovej skupine v Kórei

Služba vo výnimočnej jazykovej skupine v Kórei

 Služba vo výnimočnej jazykovej skupine v Kórei

V LETE 1997 sa na jednom oblastnom zjazde Jehovových svedkov zhromaždila veľmi nadšená, ale dosť tichá skupina ľudí. Bol to prvý takýto zjazd v Kórei pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých. Vrcholný počet prítomných bol 1174. Celý program — vrátane prejavov, interview a drámy — prebiehal v kórejskej posunkovej reči a premietal sa na veľkoplošnej obrazovke, na ktorú mali dobrý výhľad všetci v zjazdovej sále. Bol to vrchol dlhoročnej usilovnej práce mnohých dobrovoľníkov.

V pozemskom raji nastane v budúcnosti čas, keď sa ‚uši hluchých otvoria‘. (Izaiáš 35:5) Každý, kto chce žiť v takomto pozemskom raji, a to sa týka aj nepočujúcich, musí najprv vstúpiť do duchovného raja, stavu duchovného blahobytu Božieho šťastného ľudu. Musí sa stať oddaným, pokrsteným svedkom Jehovu a nechať sa ním vyučovať. — Micheáš 4:1–4.

Skromné začiatky

Hoci do istej miery sa medzi nepočujúcimi v Soule, hlavnom meste Kórejskej republiky, kázalo už v 60. rokoch, až v 70. rokoch začali niektorí z nich navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov. Nejaký kresťanský brat, ktorý vedel rýchlo písať, vždy napísal na tabuľu hlavné myšlienky prejavov vrátane biblických textov.

V roku 1971 v meste Tedžon začal jeden svedok učiť posolstvo o Kráľovstve svojho nepočujúceho syna a jeho nepočujúcich priateľov. Z tejto skupinky vzišlo niekoľko horlivých jednotlivcov, ktorí sa dnes ujímajú vedenia vo zvestovaní nepočujúcim. — Zechariáš 4:10.

Mladí sa ochotne ponúkajú

Ak mali nepočujúci prijímať poznanie o Jehovovi a Ježišovi, a tak sa dostať na cestu života, bolo potrebných oveľa viac dobrovoľníkov.  (Ján 17:3) Preto sa mnohí Jehovovi svedkovia naučili posunkovú reč a boli požehnaní obohacujúcimi skúsenosťami.

Jeden 15-ročný brat, Park In-sun, si dal za cieľ naučiť sa posunkovú reč. Aby tento cieľ dosiahol, stal sa učňom v jednom podniku, kde bolo zamestnaných 20 nepočujúcich. Osem mesiacov s nimi úzko spolupracoval, aby sa naučil ich jazyk a pochopil ich spôsob uvažovania. Nasledujúci rok sa stal pravidelným priekopníkom, čiže hlásateľom Kráľovstva celým časom, a venoval sa skupine nepočujúcich, ktorí sa zaujímali o biblickú pravdu. Skupina sa rýchlo rozrástla a čoskoro navštevovalo nedeľňajšie zhromaždenia viac ako 35 ľudí. — Žalm 110:3.

Potom sa po prvýkrát začali konať v Soule zhromaždenia výlučne v posunkovej reči. V tejto rozrastajúcej sa skupine slúžil brat Park In-sun ako zvláštny priekopník. Vtedy mu už išla posunková reč veľmi dobre. V niektorých mesiacoch viedol 28 biblických štúdií s nepočujúcimi ľuďmi. Mnohí z nich robili pokroky a stali sa svedkami Jehovu.

Vďaka tejto aktívnej dobrovoľníckej práci bol v októbri 1976 vytvorený prvý zbor nepočujúcich v Soule so 40 zvestovateľmi a 2 pravidelnými priekopníkmi. To podnietilo činnosť aj v iných mestách v Kórei. Bolo tu ešte mnoho ďalších nepočujúcich ľudí, ktorí túžili po dobrom posolstve a čakali na to, že ich niekto navštívi.

Práca medzi nepočujúcimi

Možno vás zaujíma, ako bratia nepočujúcich vyhľadali. Viacerých našli tak, že sa o nich dozvedeli od niekoho druhého. Nadviazali kontakt aj s majiteľmi miestnych obchodov s ryžou a tí im poskytli mená a adresy nepočujúcich ľudí. Takéto informácie boli ochotné poskytnúť aj niektoré úrady. Usilovné prepracúvanie obvodu, kde žili nepočujúci, bolo natoľko úspešné, že časom boli vytvorené štyri zbory nepočujúcich. Mnohí kresťanskí mladí boli povzbudení, aby sa naučili posunkovú reč.

Odbočka Jehovových svedkov pridelila do týchto zborov zvláštnych priekopníkov, ktorí sa naučili posunkovú reč. V poslednom čase boli do týchto zborov prideľovaní aj absolventi školy služobného vzdelávania, aby ich duchovne posilňovali.

Služba medzi nepočujúcimi má niektoré náročné stránky. Človek musí najprv vynaložiť úsilie na to, aby nepočujúcich bližšie spoznal a pochopil. V myslení i v konaní sú veľmi priami. To niekedy ľudí prekvapí a môže to spôsobiť nedorozumenia. Okrem toho, keď sa vedie biblické štúdium s nepočujúcimi, je potrebné pomáhať im, aby sa zdokonaľovali vo svojom jazyku, a povzbudzovať ich, aby viac čítali a študovali.

Nepočujúci sa v každodennom živote stretávajú s problémami, o ktorých ostatní ľudia väčšinou nemajú ani potuchy. Často je pre nich veľmi ťažké komunikovať na úradoch alebo u lekára, ako aj pri jednoduchých obchodných záležitostiach. Keďže svedkovia  z blízkych zborov im poskytujú láskyplnú pomoc, nepočujúci nachádzajú v kresťanskom zbore skutočné bratstvo. — Ján 13:34, 35.

Neformálne vydávanie svedectva prináša výsledky

V Pusane, významnom prístavnom meste na juhu Kórey, jeden svedok náhodou stretol dvoch nepočujúcich, ktorí mu na kúsok papiera napísali: „Páči sa nám raj. Chceme spoznať biblické texty, ktoré hovoria o večnom živote.“ Brat si zapísal ich adresu a dohodol si u nich návštevu. Keď k nim prišiel, miestnosť bola plná nepočujúcich, ktorí čakali na posolstvo o Kráľovstve. Táto skúsenosť ho podnietila, aby sa začal učiť posunkovú reč. Onedlho bol v Pusane vytvorený zbor nepočujúcich.

Jeden brat z tohto zboru si raz všimol dvoch nepočujúcich ľudí, ako medzi sebou komunikujú v posunkovej reči, a nadviazal s nimi rozhovor. Zistil, že boli práve na nejakom náboženskom stretnutí, a pozval ich do sály Kráľovstva na zhromaždenie, ktoré sa konalo o 14.00 hodine v ten istý deň. Prišli a začalo sa biblické štúdium. Krátko nato obaja navštívili oblastný zjazd a s nimi prišlo aj 20 ich nepočujúcich priateľov. Niekoľkí z tejto skupiny oddali svoj život Jehovovi. Dvaja z nich sa stali v zboroch  nepočujúcich staršími a jeden služobným pomocníkom.

Odhodlanie prináša odmenu

Keďže niektorí nepočujúci ľudia žijú dosť ďaleko od akéhokoľvek zboru nepočujúcich, často si to vyžaduje veľké úsilie a odhodlanie, aby mohli byť pravidelne duchovne sýtení z Biblie. Napríklad istý 31-ročný muž sa živil rybolovom pri jednom ostrove. O biblickom posolstve počul od svojho mladšieho brata, ktorý bol v kontakte s Jehovovými svedkami. Aby tento nepočujúci rybár uspokojil svoj duchovný hlad, plavil sa na člne 16 kilometrov do Tchongjongu, mesta na južnom pobreží Kórey. Túto cestu podnikol, aby sa mohol stretnúť so zvláštnym priekopníkom zo zboru nepočujúcich v Masane. Tento zvláštny priekopník cestoval každý pondelok 65 kilometrov len preto, aby viedol biblické štúdium s týmto nepočujúcim rybárom.

Ak sa tento nepočujúci muž chcel dostať na nedeľňajšie zhromaždenie v Masane, musel cestovať 16 kilometrov člnom a potom ďalších 65 kilometrov autobusom. No jeho odhodlanie sa vyplatilo. V priebehu niekoľkých mesiacov sa zlepšil v posunkovej reči, naučil sa viac kórejských znakov a — čo je najdôležitejšie — dozvedel sa o jedinom spôsobe, ako si vytvoriť vzťah k Jehovovi. Keďže si uvedomil, aké dôležité sú zhromaždenia a pravidelné vydávanie svedectva, presťahoval sa do obvodu zboru nepočujúcich. Bolo to pre neho ľahké? Nie. Hoci ako rybár mesačne zarábal až 3800 dolárov, musel sa svojho zamestnania vzdať, ale jeho odhodlanie bolo odmenené. Keď v pravde urobil pokrok, bol pokrstený a teraz šťastne slúži Jehovovi aj so svojou rodinou.

Prekladanie pre nepočujúcich

Dobré posolstvo o Kráľovstve sa často oznamuje ústne. Ale na to, aby sa posolstvo z Božieho Slova oznamovalo dôkladnejšie, je nevyhnutné predkladať biblické učenie v nejakej trvalejšej forme. Preto v prvom storočí skúsení starší muži písali knihy a listy. (Skutky 15:22–31; Efezanom 3:4; Kolosanom 1:2; 4:16) V našich časoch sa množstvo duchovného pokrmu poskytuje prostredníctvom kníh a iných kresťanských publikácií. Tie sa prekladajú do stoviek jazykov vrátane posunkovej reči. Aj v kórejskej odbočke bolo vytvorené prekladateľské oddelenie posunkovej reči. V oddelení videoslužieb sa vyrábajú videonahrávky v posunkovej reči. Tie obsahujú duchovný pokrm pre nepočujúcich hlásateľov dobrého posolstva a záujemcov v zboroch po celej Kórei.

I keď mnohí bratia a sestry veľmi dobre ovládajú posunkovú reč a pomáhajú pri výrobe videonahrávok, najlepšími tlmočníkmi sú zvyčajne deti nepočujúcich rodičov. Posunkovú reč sa učili od detstva. Nielenže tlmočia presne, ale svojimi gestami a výrazom tváre predkladajú posolstvo precítene a dôrazne, a tak pôsobia na myseľ i na srdce.

Ako sme už spomenuli, zjazdy v posunkovej reči sa teraz v Kórei konajú pravidelne. Ich príprava si vyžaduje veľa práce, financií a úsilia. No bratia a sestry sú za toto opatrenie vďační. Vždy, keď sa tieto zhromaždenia skončia, mnohí ešte zostávajú na mieste a chcú sa ďalej tešiť zo zdravého spoločenstva a zopakovať si znamenitý duchovný pokrm, ktorý dostali. Služba v tejto výnimočnej jazykovej skupine síce má svoje náročné stránky, ale zároveň prináša mnoho duchovných požehnaní.

[Obrázok na strane 10]

Videokazety v posunkovej reči vyrobené v Kórei: „Čo od nás Boh vyžaduje?“, „Ceňme si naše duchovné dedičstvo“, „Varovné príklady pre naše dni“ a „Rešpektuj Jehovovu autoritu“

[Obrázky na strane 10]

Zdola v smere hodinových ručičiek: Nakrúcanie videonahrávky v posunkovej reči v kórejskej odbočke; príprava posunkov pre teokratické výrazy; prekladateľský tím pre posunkovú reč; usmerňovanie tlmočníka počas nahrávania