Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Počúvaj, čo hovorí duch!

Počúvaj, čo hovorí duch!

 Počúvaj, čo hovorí duch!

„Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ — ZJAVENIE 3:22.

1, 2. Aká rada sa opakovane vyskytuje v Ježišových posolstvách siedmim zborom uvedeným v knihe Zjavenie?

JEHOVOVI služobníci by rozhodne mali venovať pozornosť slovám Ježiša Krista, ktoré vyslovil pod vedením ducha a adresoval siedmim zborom uvedeným v biblickej knihe Zjavenie. Každé z týchto posolstiev obsahuje radu: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ — Zjavenie 2:7, 11, 17, 29; 3:6, 13, 22.

Rozobrali sme si už Ježišove posolstvá anjelom, čiže dozorcom, v Efeze, Smyrne a Pergame. Aký úžitok môžeme načerpať z toho, čo Ježiš povedal prostredníctvom svätého ducha ďalším štyrom zborom?

Anjelovi v Tyatíre

3. Kde sa nachádzala Tyatíra a výrobou čoho sa preslávila?

Zboru v Tyatíre sa od „Božieho Syna“ dostáva pochvaly i pokarhania. (Čítaj Zjavenie 2:18–29.) Tyatíra (teraz Akhisar) bola postavená pri jednom z prítokov rieky Gediz (v staroveku Hermus) v západnej časti Malej Ázie. Mesto bolo známe rozvinutou remeselníckou výrobou. Miestni farbiari používali  na výrobu svojej slávnej šarlátovej, čiže purpurovej farby marenový koreň. Lýdia, ktorá sa stala kresťankou počas Pavlovej návštevy vo Filipi v Grécku, bola ‚predavačkou purpuru z Tyatíry‘. — Skutky 16:12–15.

4. Za čo dostal pochvalu zbor v Tyatíre?

Ježiš chváli zbor v Tyatíre za jeho dobré skutky, lásku, vieru, vytrvalosť a námahu v službe. Dokonca hovorí, že ‚ich posledných skutkov je viac ako tých skorších‘. No i keď máme za sebou roky vernej služby, nikdy nesmieme poľaviť v dodržiavaní morálnych zásad.

5–7. a) Kto bola ‚žena Jezábel‘ a čo mali bratia urobiť s jej vplyvom? b) K akému konaniu podnecuje zbožné ženy Kristovo posolstvo tyatírskemu zboru?

Zbor v Tyatíre toleroval modlárstvo, falošné učenie a sexuálnu nemravnosť. V jeho strede bola ‚žena Jezábel‘ — možno skupina žien s podobnými vlastnosťami, aké mala skazená kráľovná Jezábel z desaťkmeňového izraelského kráľovstva. Niektorí učenci sa domnievajú, že tieto tyatírske ‚prorokyne‘ sa pokúšali zviesť kresťanov k tomu, aby uctievali bohov a bohyne remeselníckych cechov a aby sa zúčastňovali na sviatkoch, kde sa podávalo jedlo obetované modlám. Ani v dnešnom kresťanskom zbore by sa žiadna samozvaná prorokyňa nemala pokúšať manipulovať inými!

Kristus sa chystal ‚uvrhnúť túto ženu Jezábel na lôžko chorých, a tých, ktorí s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov‘. Dozorcovia sa nikdy nesmú poddať takému skazenému učeniu a vplyvu. Kresťan sa nemusí dopustiť duchovného ani doslovného smilstva, aby zistil, že „hlboké Satanove veci“ sú skutočne zlé. Ak dbáme na Ježišovo varovanie, budeme sa ‚pridržiavať toho, čo máme‘, a hriech nás neovládne. Pomazaní, ktorí odmietli bezbožné skutky, túžby a ciele, dostávajú po vzkriesení „moc nad národmi“ a spolu s Kristom nad nimi vykonajú rozsudok. Dnešné zbory majú symbolické hviezdy a pomazaní kresťania dostanú pri svojom nebeskom vzkriesení ‚jasnú rannú hviezdu‘, ženícha, Ježiša Krista. — Zjavenie 22:16.

Tyatírsky zbor dostal výstrahu, aby netoleroval skazený vplyv žien s odpadlíckymi sklonmi. Kristovo inšpirované posolstvo tomuto zboru pomáha zbožným ženám v dnešnej dobe zostať na mieste, ktoré im pridelil Boh. Nesnažia sa získať moc nad mužmi a nezvádzajú bratov k duchovnému ani k doslovnému smilstvu. (1. Timotejovi 2:12) Naopak, také ženy dávajú príklad v znamenitých skutkoch a slúžia Bohu na jeho chválu. (Žalm 68:11; 1. Petra 3:1–6) Ak si zbor uchráni to, čo má — čisté učenie, správanie a drahocennú službu pre Kráľovstvo —, Kristus príde s nádhernou odmenou, nie s rozsudkom.

Anjelovi v Sardách

8. a) Kde sa nachádzali Sardy a čo o nich vieme? b) Prečo zbor v Sardách potreboval pomoc?

Zbor v Sardách potreboval okamžitú pomoc, lebo bol duchovne mŕtvy. (Čítaj Zjavenie 3:1–6.) Sardy, ktoré sa nachádzali asi 50 kilometrov južne od Tyatíry, boli prosperujúcim mestom. Obchod, úrodná pôda a výroba vlneného oblečenia a kobercov boli zdrojom bohatstva tohto mesta, ktoré malo kedysi okolo 50 000 obyvateľov. Podľa historika Josepha bola v Sardách v prvom storočí pred n. l. veľká židovská obec. V zrúcaninách mesta sa našla synagóga a chrám efezskej bohyne Artemis.

9. Čo by sme mali urobiť, ak je naša služba formálna?

 Anjelovi sardského zboru Kristus povedal: „Poznám tvoje skutky, máš meno, že si živý, ale si mŕtvy.“ Čo ak máme povesť, že sme duchovne bdelí, ale vzhľadom na kresťanské výsady v podstate spíme, naša služba je formálna a v duchovnom zmysle je „blízko smrti“? V tom prípade musíme ‚mať stále na mysli, ako sme prijali a počuli‘ posolstvo o Kráľovstve, a mali by sme oživiť svoje úsilie vo svätej službe. Z celého srdca by sme sa mali začať aktívne zapájať do kresťanských zhromaždení. (Hebrejom 10:24, 25) Kristus varoval zbor v Sardách slovami: „Ak sa neprebudíš, istotne prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba.“ A ako je to dnes? Čoskoro aj my budeme musieť skladať účty.

10. Aké správanie si môžu zachovať kresťania aj v takej situácii, aká bola v Sardách?

10 Dokonca aj v takej situácii, aká bola v Sardách, si niektorí zachovali ‚nepoškvrnený vrchný odev a mohli chodiť s Kristom v bielych vrchných odevoch, lebo boli toho hodní‘. Podobne je to aj dnes. Takíto kresťania si chránia svoju kresťanskú totožnosť, zostávajú čistí, bez morálnej a náboženskej poškvrny tohto sveta. (Jakub 1:27) Preto Ježiš ‚určite nevytrie ich meno z knihy života, ale uzná ich meno pred svojím Otcom a pred anjelmi‘. Pomazaní z triedy Kristovej nevesty, vyhlásení za hodných chodiť s Kristom, budú odetí do svetlého, čistého, jemného plátna, ktoré predstavuje spravodlivé skutky Božích svätých. (Zjavenie 19:8) Úžasné výsady, ktoré ich čakajú v nebi, ich pobádajú víťaziť nad týmto svetom. Požehnania sú pripravené i pre tých, ktorí majú vyhliadku na večný život na zemi. Aj ich mená sú zapísané v knihe života.

11. Čo by sme mali robiť, ak duchovne zaspávame?

11 Nikto z nás sa nechce dostať do takého biedneho duchovného stavu, v akom bol sardský zbor. Ale čo ak zistíme, že v duchovnom zmysle zaspávame? Vo vlastnom záujme by sme mali rýchlo konať. Dajme tomu, že nás začína priťahovať nejaké bezbožné konanie alebo že začíname zanedbávať zhromaždenia či službu. Hľadajme u Jehovu pomoc v úpenlivej modlitbe. (Filipanom 4:6, 7, 13) Denné čítanie a štúdium Biblie, ako aj publikácií od ‚verného správcu‘ prispeje k našej duchovnej bdelosti. (Lukáš 12:42–44) Potom budeme ako kresťania v Sardách, ktorí mali Kristovo schválenie, a budeme požehnaním pre spoluveriacich.

Anjelovi vo Filadelfii

12. Ako by si opísal náboženskú situáciu v starovekej Filadelfii?

12 Filadelfský zbor Ježiš pochválil. (Čítaj Zjavenie 3:7–13.) Filadelfia (teraz Alasehir) bola prosperujúcim strediskom vinárskej oblasti na západe Malej Ázie. Preto hlavným božstvom mesta bol Dionýzos, boh vína. Židia vo Filadelfii sa zjavne neúspešne snažili presvedčiť tamojších židovských kresťanov, aby neopúšťali niektoré zvyky mojžišovského Zákona alebo aby sa k nim vrátili.

13. Ako Kristus v minulosti i v dnešnej dobe použil „Dávidov kľúč“?

13 Kristus „má Dávidov kľúč“ a boli mu zverené všetky záujmy Kráľovstva i správcovstvo nad domácnosťou viery. (Izaiáš 22:22; Lukáš 1:32) Ježiš týmto kľúčom otvoril cestu k duchovným príležitostiam a výsadám tak kresťanom v starovekej Filadelfii, ako aj inde. V roku 1919 otvoril pred ‚verným správcom‘ „veľké dvere“ vedúce k hlásaniu o Kráľovstve a tieto dvere nemôže zavrieť žiaden odporca. (1. Korinťanom 16:9; Kolosanom 4:2–4) Samozrejme, dvere k teokratickým výsadám boli zavreté pred tými, ktorí patria do „Satanovej synagógy“, lebo nie sú duchovnými Izraelitmi.

14. a) Aký sľub dal Ježiš zboru vo Filadelfii? b) Čo môžeme urobiť pre to, aby sme v ‚hodine skúšky‘ nepadli?

 14 Ježiš dal kresťanom v starovekej Filadelfii tento sľub: „Pretože si zachoval slovo o mojej vytrvalosti, aj ja zachovám teba pred hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem.“ Zvestovanie si vyžaduje rovnakú vytrvalosť, akú prejavoval Ježiš. Napriek odporu sa nikdy nevzdal a stále konal vôľu svojho Otca. Preto bol vzkriesený k nesmrteľnému nebeskému životu. Ak sa budeme pevne držať svojho rozhodnutia uctievať Jehovu a budeme podporovať Kráľovstvo zvestovaním dobrého posolstva, budeme uchránení pred pádom v tomto čase skúšok, čiže v ‚hodine skúšky‘. Budeme sa snažiť podporovať záujmy Kráľovstva, a tak budeme ‚stále pevne držať, čo máme‘ od Krista. Odmenou pre pomazaných bude drahocenná nebeská koruna a pre ich verných spoločníkov večný život na zemi.

15. Čo sa vyžaduje od tých, ktorí budú ‚stĺpmi v Božom chráme‘?

15 Kristus dodáva: „Kto zvíťazí — toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha... a napíšem naňho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, a to svoje nové  meno.“ Pomazaní dozorcovia musia podporovať pravé uctievanie. Musia si zachovať spôsobilosť stať sa členmi „nového Jeruzalema“ tým, že kážu o Božom Kráľovstve a chránia si duchovnú čistotu. Také konanie je nevyhnutné, ak chcú byť stĺpmi v slávnom nebeskom chráme, ak majú nosiť meno Božieho mesta ako jeho nebeskí občania a Kristovo meno ako jeho nevesta. Okrem toho musia mať uši, ktoré ‚počujú, čo hovorí duch zborom‘.

Anjelovi v Laodicei

16. Čo vieme o Laodicei?

16 Zbor v Laodicei, ktorý mal falošný pocit spokojnosti, dostal od Krista pokarhanie. (Čítaj Zjavenie 3:14–22.) Laodicea sa nachádzala asi 150 kilometrov východne od Efezu, na križovatke významných obchodných ciest v úrodnom údolí rieky Lykos. Toto mesto bolo veľmi prosperujúcim finančným centrom s rozvinutým remeselníctvom. Odevy, ktoré sa vyrábali z tamojšej čiernej vlny, boli známe široko-ďaleko. Pravdepodobne v Laodicei, sídle slávnej lekárskej školy, sa vyrábal očný liek známy ako frýgický prášok. Asklépios, boh lekárstva, bol jedným z hlavných božstiev mesta. Zdá sa, že v Laodicei žilo pomerne veľa Židov a niektorí z nich boli zjavne veľmi bohatí.

17. Prečo boli Laodicejčania pokarhaní?

17 V posolstve anjelovi zboru v Laodicei Ježiš hovorí s autoritou ako „verný a pravdivý svedok, začiatok Božieho stvorenia“. (Kolosanom 1:13–16) Pokarhal Laodicejčanov za to, že v duchovnom zmysle ‚nie sú ani studení, ani horúci‘. Keďže boli vlažní, Kristus sa chystal vyvrhnúť ich zo svojich úst. Pre týchto kresťanov určite nebolo ťažké pochopiť zmysel jeho slov. V neďalekom Hierapole sa nachádzali horúce pramene a v Kolosách bola studená voda. No do Laodicey sa voda musela privádzať z veľkej vzdialenosti. Časť cesty voda prúdila cez akvadukt a bližšie k Laodicei tiekla cez prevŕtané kamenné bloky spojené dohromady. Kým sa dostala do mesta, pravdepodobne už bola vlažná.

18, 19. Ako sa dá dnes pomôcť kresťanom, ktorí sú podobní Laodicejčanom?

18 Kresťania v dnešnej dobe podobní Laodicejčanom nie sú ani povzbudzujúco horúci, ani osviežujúco studení. Podobne ako vlažná voda budú vypľutí z úst! Ježiš ich nechce používať ako svojich hovorcov, ako pomazaných ‚vyslancov zastupujúcich Krista‘. (2. Korinťanom 5:20) Ak neurobia pokánie, prídu o výsadu byť hlásateľmi Kráľovstva. Laodicejčania sa usilovali o hmotné bohatstvo a ‚nevedeli, že sú biedni, poľutovaniahodní, chudobní, slepí a nahí‘. Všetci tí, ktorí sú im dnes podobní, môžu odstrániť svoju duchovnú chudobu, nahotu a slepotu tým, že si od Krista kúpia ‚prečistené zlato‘ vyskúšanej viery, ‚biele vrchné odevy‘ spravodlivosti a „očný balzam“ na obnovenie duchovného zraku. Kresťanskí dozorcovia sú takým spoluveriacim ochotní pomôcť, aby si uvedomili svoje duchovné potreby, a tak sa stali ‚bohatými vo viere‘. (Jakub 2:5; Matúš 5:3) Okrem toho by im dozorcovia mali pomôcť, aby použili duchovný „očný balzam“ — aby sa nechali viesť Ježišovým príkladom a radami a osvojili si jeho učenie a spôsob zmýšľania. Je to liek, ktorý pôsobí proti ‚žiadosti tela, žiadosti očí a honosnému vystavovaniu prostriedkov na živobytie‘. — 1. Jána 2:15–17.

19 Všetkých, ku ktorým má Ježiš náklonnosť, karhá a vedie k poriadku. To isté musia nežne robiť aj dozorcovia, ktorí sú mu podriadení. (Skutky 20:28, 29) Laodicejčania mali ‚byť horliví a robiť pokánie‘, čiže zmeniť svoje zmýšľanie a spôsob života. A čo odhaľuje náš životný štýl? Zvykli sme si odsúvať svätú službu Bohu na menej dôležité miesto? Ak áno, potom si ‚kúpme od Ježiša očný balzam‘, aby sme uvideli, aké dôležité je hľadať najprv Kráľovstvo. — Matúš 6:33.

20, 21. Kto dnes správne reaguje na Ježišovo ‚klopanie‘ a akú majú vyhliadku?

 20 „Hľa,“ hovorí Kristus, „stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem do jeho domu a budem s ním večerať a on so mnou.“ Ježiš často vyučoval pri jedle. (Lukáš 5:29–39; 7:36–50; 14:1–24) Dnes klope na dvere zborov, ktoré pripomínajú laodicejský zbor. Zareagujú členovia týchto zborov na Ježišovo klopanie? Oživia svoju náklonnosť k nemu, uvítajú ho vo svojom strede a dovolia mu, aby ich vyučoval? Ak áno, Kristus sa s nimi zúčastní na hostine a oni z toho budú mať veľký duchovný úžitok.

21 „Iné ovce“ dnes Ježišovi obrazne otvárajú dvere a takéto konanie im nakoniec prinesie večný život. (Ján 10:16; Matúš 25:34–40, 46) Každý pomazaný, ktorý zvíťazí, dostane od Krista výsadu ‚sedieť s ním na jeho tróne, podobne ako on sám zvíťazil a posadil sa so svojím Otcom na jeho tróne‘. Áno, pomazaným víťazom Ježiš sľubuje nádhernú odmenu sedieť s ním na tróne po pravici jeho Otca v nebi. A iné ovce, ktoré zvíťazia, sa môžu tešiť na krásne miesto na zemi pod vládou Kráľovstva.

Poučenie pre nás všetkých

22, 23. a) Ako môžu všetci kresťania získať úžitok z Ježišových slov siedmim zborom? b) Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

22 Niet pochýb o tom, že z Ježišových slov siedmim zborom v Malej Ázii môžu mať veľký úžitok všetci kresťania. Láskyplných kresťanských starších môže príklad Krista, ktorý vo vhodných prípadoch vyjadroval pochvalu, podnietiť, aby chválili jednotlivcov i zbory, ktoré si duchovne dobre počínajú. Tam, kde starší vidia nedostatky, pomáhajú spoluveriacim použiť biblické „lieky“. Úžitok z jednotlivých rád, ktoré dal Kristus siedmim zborom, však môžeme mať všetci, ak sa ich na modlitbách a bez meškania snažíme uplatňovať. *

23 V týchto posledných dňoch je nebezpečné cítiť sa spokojný sám so sebou, sledovať hmotné záujmy alebo robiť niečo iné, čo by mohlo spôsobiť, že by naša služba Bohu bola iba symbolická. Preto nech všetky zbory stále jasne žiaria ako svietniky, ktoré Ježiš uchováva na ich mieste. Kiež sme ako verní kresťania vždy odhodlaní venovať pozornosť Kristovým slovám a počúvať, čo hovorí duch. Potom zažijeme trvalú radosť ako nositelia svetla na Jehovovu slávu.

[Poznámka pod čiarou]

^ 22. ods. Pasáž zo Zjavenia 2:1–3:22 je rozobratá aj v 7. až 13. kapitole knihy Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko!, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

Ako by si odpovedal?

• Kto bola ‚žena Jezábel‘ a prečo ju zbožné ženy nenapodobňujú?

• Aká situácia bola v zbore v Sardách a čo môžeme urobiť, aby sme neboli ako mnohí tamojší kresťania?

• Čo sľúbil Ježiš zboru vo Filadelfii a čo to znamená dnes?

• Prečo boli Laodicejčania pokarhaní, ale aké vyhliadky majú horliví kresťania?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 16]

Musíme sa vyhýbať zlému konaniu ‚ženy Jezábel‘

[Obrázky na strane 18]

Ježiš otvoril svojim nasledovníkom „veľké dvere“ k teokratickým výsadám

[Obrázok na strane 20]

Otváraš dvere Ježišovi a počúvaš ho?