Prejsť na článok

Prejsť na obsah

‚Pery pravdy budú pevne založené navždy‘

‚Pery pravdy budú pevne založené navždy‘

 ‚Pery pravdy budú pevne založené navždy‘

PODOBNE ako sa malý oheň môže rozšíriť a zničiť celý les, aj on môže svojimi účinkami zničiť človeku celý život. Môže byť plný jedu, ale môže byť tiež „stromom života“. (Príslovia 15:4) V jeho moci je smrť i život. (Príslovia 18:21) Takú moc má tento malý úd — náš jazyk, ktorý môže poškvrniť celé telo. (Jakub 3:5–9) Preto je múdre svoj jazyk strážiť.

Šalamún, kráľ starovekého Izraela, v druhej časti 12. kapitoly biblickej knihy Príslovia poskytuje hodnotné rady, ktoré nám pomáhajú dávať si pozor na to, čo hovoríme. Tento múdry kráľ v stručných, ale zmysluplných prísloviach ukazuje, že naše slová majú vždy nejaké následky a odhaľujú veľa o vlastnostiach toho, kto ich vyslovil. Šalamúnove inšpirované rady sú neoceniteľné pre každého, kto chce ‚postaviť hliadku pred dvere svojich rtov‘. — Žalm 141:3.

‚Priestupok, ktorý lapí do osídla‘

„Priestupkom pier sa lapí do osídla zlý, ale spravodlivý sa dostáva z tiesne,“ hovorí Šalamún. (Príslovia 12:13) Luhanie je priestupkom pier, ktorý sa pre luhára stáva smrtonosnou pascou. (Zjavenie 21:8) Nečestnosť sa môže javiť ako ľahký únik pred trestom alebo ako spôsob, ktorým sa dá vyhnúť nepríjemnej situácii. Ale či jedna lož nevedie často k ďalším? Tak ako hazardný hráč, ktorý začne hrať o malé sumy, ale postupne ho láka uzatvárať stále väčšie stávky, keď sa pokúša pokryť straty, aj luhár sa čoskoro ocitne v začarovanom kruhu lží.

Priestupok pier kladie osídlo aj tým, že človek, ktorý klame iných, môže nakoniec začať klamať aj sám seba. Napríklad luhár môže ľahko sám seba presvedčiť, že je veľmi chytrý a do všetkého vidí, hoci v skutočnosti vie toho veľmi málo. Tak začne žiť v sebaklame. Áno, „počínal [si] voči sebe vo vlastných očiach príliš lichotivo, než aby zistil svoje previnenie tak, aby ho nenávidel“. (Žalm 36:2) To je veľmi nebezpečná pasca! Na druhej strane, spravodlivý sa do takej zlej situácie nedostane, pretože ani pod tlakom sa neuchýli ku klamstvu.

 ‚Plody, ktoré nasýtia dobrým‘

„Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať,“ varuje apoštol Pavol. „Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Galaťanom 6:7) Táto zásada sa vzťahuje rovnako na našu reč i na naše skutky. Šalamún hovorí: „Z plodov úst sa muž nasýti dobrým, a to, čo robia ruky človeka, sa mu vráti späť.“ Príslovia 12:14.

Ústa, ktoré „vyjadrujú múdrosť“, prinášajú dobré ovocie. (Žalm 37:30) Múdrosť vyžaduje poznanie a nikto z nás sa nemôže pochváliť tým, že už žiadne poznanie nepotrebuje. Každý potrebuje počúvať a prijímať rady. „Cesta pochabého je správna v jeho vlastných očiach,“ hovorí izraelský kráľ, „ale kto počúva radu, je múdry.“ Príslovia 12:15.

Jehova nám dáva múdre rady vo svojom Slove a cez svoju organizáciu, a to napríklad v publikáciách, ktoré poskytuje „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45; 2. Timotejovi 3:16) Bolo by veľmi nerozumné odmietať dobré rady a trvať na svojom! Keď nám Jehova, „Ten, ktorý vyučuje ľudí poznaniu“, radí cez svoj komunikačný prostriedok, musíme ‚byť rýchli v počúvaní‘. — Jakub 1:19; Žalm 94:10.

Ako reaguje na urážky alebo na nespravodlivú kritiku múdry a ako pochabý? Šalamún odpovedá: „Pochabý je človek, ktorý v ten istý deň urobí známou svoju mrzutosť, ale bystrý prikrýva potupu.“ Príslovia 12:16.

Keď niekto urazí pochabého, ten prejaví svoj hnev rýchlo — ešte „v ten istý deň“. Ale rozvážny človek sa modlí o Božieho ducha, aby vedel prejaviť sebaovládanie. Venuje čas rozjímaniu o radách z Božieho Slova a uvažuje o Ježišových slovách: „Každému, kto ťa udrie po pravom líci, obráť k nemu i druhé.“ ​(Matúš 5:39) Bystrý človek nechce ‚odplácať zlé zlým‘, a preto zdržiava svoje pery pred nepremyslenou rečou. (Rimanom 12:17) Ak aj my ‚prikryjeme akúkoľvek potupu‘, ktorá sa nás dotkne, vyhneme sa ďalším sporom.

‚Jazyk, ktorý uzdravuje‘

Priestupok pier môže spôsobiť veľa škody v súdnych prípadoch. Izraelský kráľ o tom hovorí: „Ten, kto šíri vernosť, povie, čo je spravodlivé, ale falošný svedok — podvod.“ ​(Príslovia 12:17) Pravdivý svedok šíri vernosť, pretože jeho svedectvo je spoľahlivé a dôveryhodné. Jeho slová podporujú spravodlivosť. Naproti tomu falošný svedok podvádza a jeho slová môžu viesť k vyneseniu nespravodlivého rozsudku.

„Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom,“ pokračuje Šalamún, „ale jazyk múdrych je uzdravením.“ ​(Príslovia 12:18) Slová môžu bodať ako meč, ničiť priateľstvá a rozdúchavať spory. Ale môžu byť aj  príjemné a milé, také, ktoré priateľstvá utužujú. Či nie sú nadávky, krik, neustála kritika a ponižujúce urážky ako bodnutia, ktoré spôsobujú hlboké citové rany? Je dobré, aby sme sa snažili akékoľvek zranenia, ktoré sme takto spôsobili, uzdraviť slovami úprimného ospravedlnenia.

V týchto ťažkých časoch, v ktorých žijeme, neprekvapuje, že je veľa ľudí, ktorí „majú zlomené srdcia“ a „sú zdrvení na duchu“. (Žalm 34:18) Keď ‚hovoríme utešujúco so skľúčenými dušami‘ a ‚podopierame slabých‘, využívame liečivú moc slov. (1. Tesaloničanom 5:14) Áno, slová, ktoré odzrkadľujú pochopenie, môžu povzbudiť dospievajúcich, ktorí bojujú so silným tlakom vrstovníkov. Dobre volené slová môžu uistiť vekovo starších, že sú potrební a milovaní. Láskavé slová určite rozjasnia deň každému, kto je chorý. Dokonca aj rada sa ľahšie prijíma, ak je daná „v duchu miernosti“. (Galaťanom 6:1) A ak človek používa jazyk na to, aby sa delil o dobré posolstvo o Kráľovstve so všetkými, ktorí chcú počúvať, uzdravujúca moc slov sa prejaví ešte viac!

‚Pera, ktorá bude pevne založená‘

Šalamún používa slovo „pera“ v podobnom význame ako slovo „jazyk“, keď ďalej hovorí: „Pera pravdy, tá bude pevne založená navždy, ale falošný jazyk bude iba na chvíľku.“ ​(Príslovia 12:19) Výraz „pera pravdy“ je v hebrejčine v jednotnom čísle a má hlbší význam ako iba pravdivá reč. Jedna publikácia hovorí: „[Toto spojenie] zahŕňa také vlastnosti, ako je trvácnosť, nemennosť a spoľahlivosť.“ Ďalej sa v tomto diele píše: „Takáto reč pretrvá... navždy, pretože sa ukáže ako spoľahlivá, na rozdiel od klamného jazyka... ktorý môže určitý čas klamať, ale keď je podrobený skúške, neobstojí.“

„Podvod je v srdci tých, ktorí vymýšľajú darebáctva,“ hovorí múdry kráľ, „ale tí, ktorí radia pokoj, sa radujú.“ A dodáva: „Nič škodlivé sa neprihodí spravodlivému, ale skazení, tí budú určite naplnení nešťastím.“ Príslovia 12:20, 21.

 Tí, ktorí vymýšľajú darebáctva, spôsobujú iba bolesť a trápenie. Naproti tomu tí, ktorí radia pokoj, cítia uspokojenie, lebo konajú to, čo je správne. Majú tiež radosť, keď vidia, že to prináša dobré výsledky. A čo je najdôležitejšie, tešia sa z Božieho schválenia, lebo „falošné pery sú Jehovovi niečím odporným, ale tí, ktorí konajú vo vernosti, sú potešením“. Príslovia 12:22.

‚Reč, ktorá prikrýva poznanie‘

Izraelský kráľ ukazuje ešte jeden rozdiel medzi tým, kto opatrne volí slová, a tým, kto tak nerobí. Hovorí: „Bystrý človek prikrýva poznanie, ale srdce hlupákov, to prevoláva pochabosť.“ Príslovia 12:23.

Bystrý, čiže rozvážny človek vie, kedy hovoriť a kedy mlčať. Prikrýva poznanie v tom zmysle, že sa vyhýba tomu, že by svoje vedomosti vystavoval na obdiv. To neznamená, že svoje poznanie vždy skrýva. No keď ho dáva najavo, robí to s rozvahou. Naproti tomu hlúpy človek hovorí unáhlene, čím vychádza najavo jeho pochabosť. Nech je teda našich slov málo a zdržiavajme svoj jazyk pred vystatovačnou rečou.

Šalamún uvádza ďalší protiklad, keď poukazuje na závažnú myšlienku v súvislosti s usilovnosťou a lenivosťou. Hovorí: „Ruka usilovných, tá bude panovať, ale ľahostajná ruka dospeje k nútenej práci.“ ​(Príslovia 12:24) Tvrdá práca môže viesť k postupu a finančnej nezávislosti, kým lenivosť vedie k nútenej práci a otroctvu. Jeden učenec hovorí: „Lenivý človek sa skôr či neskôr stane otrokom usilovného.“

‚Slovo, ktoré rozradostňuje‘

Kráľ Šalamún sa teraz vracia k téme reči a vystihuje jeden rys ľudskej povahy. „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa,“ hovorí, „ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ Príslovia 12:25.

Je veľa vecí, ktoré môžu vyvolávať úzkosť a spôsobiť, že srdce bude ťažiť smútok. Dobré slovo — povzbudenie od chápavého človeka — môže toto bremeno uľahčiť a rozradostniť srdce. Ale ako budú iní vedieť, čo nás v srdci ťaží, ak sa im neotvoríme a nepovieme im o tom? Áno, keď zažívame úzkosť alebo sme skľúčení, potrebujeme sa zdôveriť človeku, ktorý nás môže pochopiť a pomôcť nám. Už len to, že vyjadríme svoje pocity, prinesie nášmu srdcu úľavu. Preto je dobré zveriť sa manželskému partnerovi, rodičovi alebo nejakému súcitnému a duchovne zrelému priateľovi.

Kde by sme našli lepšie slová povzbudenia ako v Biblii? Musíme sa teda približovať k Bohu tak, že s ocenením rozjímame o jeho inšpirovanom Slove. Také premýšľanie istotne rozradostní strápené srdce a rozžiari smutné oči. Potvrdzujú to aj žalmistove slová: „Jehovov zákon je dokonalý, privádza dušu späť. Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym. Jehovove nariadenia  sú priame, spôsobujú, že srdce plesá; Jehovovo prikázanie je čisté, rozžiaruje oči.“ — Žalm 19:7, 8.

Chodník, ktorý vedie k životu

Kráľ Izraela teraz ukazuje rozdiel medzi cestou priameho a cestou skazeného, keď hovorí: „Spravodlivý si vyhľadáva vlastnú pastvinu, ale cesta skazených ich vedie k blúdeniu.“ ​(Príslovia 12:26) Spravodlivý si dáva pozor na svoju pastvinu, čiže priateľov a ľudí, s ktorými trávi čas, si vyberá múdro. Usiluje sa vyhnúť akejkoľvek spoločnosti, ktorá by mohla byť nebezpečná. Skazení však takto nepostupujú. Odmietajú rady a trvajú na svojom. Sú zvedení, a tak blúdia.

Kráľ Šalamún sa ďalej zmieňuje o ľahostajnom a usilovnom človeku ešte z iného hľadiska: „Ľahostajnosť nevyplaší nikomu lovnú zver, ale usilovný je drahocenným majetkom pre človeka.“ ​(Príslovia 12:27) Ľahostajný človek — „lenivec“ — „nevyplaší“ zver, alebo ako uvádza iný preklad, „neupečie si“ úlovok. (Katolícky preklad) Takýto človek nedokončí to, čo začal. Na druhej strane usilovnosť sa spája s bohatstvom.

Lenivosť je natoľko škodlivá, že apoštol Pavol považoval za nevyhnutné napísať spolukresťanom v Tesalonike a usmerniť určitých jednotlivcov, ktorí ‚chodili neporiadne‘ — vôbec nepracovali, ale miešali sa do toho, čo sa ich netýkalo. Takí jednotlivci predstavovali pre ostatných nákladné bremeno. Preto im Pavol dal priamu radu a napomenul ich, aby ‚pracovali v tichosti, a tak jedli pokrm, na ktorý si sami zarábajú‘. Keby túto dôraznú radu neposlúchli, podľa Pavlových slov sa im ostatní v zbore mali vyhýbať, čiže nepestovať s nimi spoločenstvo. — 2. Tesaloničanom 3:6–12.

Je dôležité, aby sme si vzali k srdcu nielen Šalamúnovu radu byť usilovnými, ale tiež jeho rady, ako správne používať svoj jazyk. Usilujme sa preto používať svoj jazyk tak, aby uzdravoval a rozradostňoval, vyhýbajme sa priestupku pier a ďalej kráčajme cestou priamosti. „Na chodníku spravodlivosti je život,“ uisťuje nás Šalamún, „a putovanie po jej chodníčku neznamená smrť.“ Príslovia 12:28.

[Obrázky na strane 27]

„Kto počúva radu, je múdry“

[Obrázky na strane 28]

„Jazyk múdrych je uzdravením“

[Obrázok na strane 29]

Ak sa zveríme dôveryhodnému priateľovi, prinesie nám to úľavu

[Obrázok na strane 30]

Rozjímanie o Božom Slove spôsobuje, že srdce plesá