Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom“

„Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom“

 „Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom“

DEŇ Ježišovej smrti — 14. deň židovského mesiaca nisan — sa začal po západe slnka vo štvrtok 31. marca 33 n. l. V ten večer sa Ježiš a jeho apoštoli zišli v hornej miestnosti jedného domu v Jeruzaleme, aby oslávili Pesach. Hoci sa Ježiš už pripravoval ‚prejsť z tohto sveta k Otcovi‘, svojim apoštolom prejavoval lásku až do konca. (Ján 13:1) Ako? Tak, že im dal výnimočné poučenie, čím ich pripravil na to, čo ich čakalo.

Neskôr večer Ježiš svojim učeníkom povedal: „Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ ​(Ján 16:33) Čo myslel týmito smelými slovami? Sčasti toto: ‚Zlo vo svete ma neroztrpčilo ani nepodnietilo odplácať sa. Nedovolil som, aby ma svet vtlačil do svojej formy. Aj vy to môžete dokázať.‘ To, čo Ježiš učil verných apoštolov v posledných hodinách svojho pozemského života, im malo pomôcť, aby podobne zvíťazili nad svetom.

Kto by spochybňoval fakt, že dnes vo svete bujnie zlo? Ako reagujeme na prejavy nespravodlivosti a nezmyselného násilia? Roztrpčujú nás alebo uvádzajú do pokušenia odplatiť sa rovnakou mincou? Ako na nás vplýva morálny úpadok okolitého sveta? A keď sa k tomu pridá naša ľudská nedokonalosť a hriešne sklony, výsledkom je boj na dvoch frontoch: proti skazenému svetu mimo nás a proti zlým sklonom v nás. Máme vôbec nejakú nádej zvíťaziť bez Božej pomoci? Čo musíme robiť, aby nám Boh pomohol? Aké vlastnosti si musíme rozvíjať, aby sme dokázali odolávať telesným sklonom? Pohľadajme odpovede v tom, čo Ježiš učil svojich milovaných učeníkov posledný deň svojho života na zemi.

Kľúč k víťazstvu nad pýchou — pokora

Zamyslime sa napríklad nad problémom pýchy či povýšenosti. V Biblii sa o nej píše: „Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie.“ ​(Príslovia 16:18) Písmo nám okrem toho hovorí: „Ak sa niekto nazdáva, že je niečím, a nie je ničím, klame svoju myseľ.“ ​(Galaťanom 6:3) Áno, pýcha je ničivá a klamlivá. Je múdre nenávidieť „sebavyvyšovanie a pýchu“. — Príslovia 8:13.

Mali Ježišovi apoštoli problém so sebavyvyšovaním a pýchou? Najmenej pri jednej príležitosti sa medzi sebou dohadovali, kto je väčší. (Marek 9:33–37) Inokedy si Jakub a Ján žiadali popredné postavenie v Kráľovstve. (Marek 10:35–45) Ježiš túžil pomôcť svojim učeníkom odstrániť tento sklon. Preto vstal od jedla, opásal sa uterákom a umyl im nohy. Potom im priamo povedal, čo ich tým chce naučiť: „Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom  umývať nohy.“ ​(Ján 13:14) Miesto pýchy si teda musíme rozvíjať jej protiklad — pokoru.

No zvíťaziť nad pýchou nie je ľahké. Keď Ježiš neskôr večer poslal preč Judáša Iškariotského, ktorý sa ho chystal zradiť, medzi 11 apoštolmi vypukla prudká hádka. O čo išlo? O to, ktorý z nich je najväčší! Napodiv Ježiš ich nevyhrešil, ale opäť im trpezlivo zdôraznil, aké dôležité je slúžiť iným. Povedal: „Králi národov panujú nad nimi a tých, ktorí majú nad nimi moc, nazývajú Dobrodincami. Vy však nemáte byť takí. Ale nech sa stane ten, ktorý je medzi vami najväčší, ako najmladší, a ten, ktorý si počína ako predstavený, ako slúžiaci.“ A svoj príklad im pripomenul slovami: „Ja som uprostred vás ako ten, ktorý obsluhuje.“ — Lukáš 22:24–27.

Pochopili to apoštoli? Zjavne áno. Apoštol Peter po rokoch napísal: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ ​(1. Petra 3:8) Dosiahnuť, aby pokora zvíťazila nad pýchou, je skutočne veľmi dôležité! Je múdre nezapliesť sa do honby za slávou, vplyvom alebo postavením. Biblia uvádza: „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným preukazuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(Jakub 4:6) V podobnom duchu sa v jednom múdrom starovekom prísloví hovorí: „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život.“ — Príslovia 22:4.

Ako zvíťaziť nad nenávisťou

Zamyslime sa nad ďalšou vlastnosťou bežnou v dnešnom svete — nad nenávisťou. Zdá sa, že nenávisť — či už vyvolaná strachom, nevedomosťou, predsudkami, útlakom, nespravodlivosťou, nacionalizmom, kmeňovou nenávisťou alebo rasizmom — je všade okolo nás. (2. Timotejovi 3:1–4) Bola rozšírená aj za Ježišových čias. Židia nenávideli vyberačov daní, z ktorých robili vydedencov spoločnosti, a nestýkali sa so Samaritánmi. (Ján 4:9) A pohŕdali aj pohanmi, čiže Nežidmi. No spôsob uctievania, ktorý zaviedol Ježiš, mal byť nakoniec prístupný ľuďom zo všetkých národov. (Skutky 10:34, 35; Galaťanom 3:28) Ježiš preto láskavo dal svojim učeníkom niečo nové.

Povedal im: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ Túto lásku sa museli naučiť prejavovať, ako to vyplýva z jeho ďalších slov: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) Jeho prikázanie bolo nové v tom, že prevyšovalo prikázanie „milovať svojho blížneho ako samého seba“. (3. Mojžišova 19:18) V čom? Ježiš to objasnil, keď povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ ​(Ján 15:12, 13) Teda mali byť ochotní obetovať jeden za druhého i za iných vlastný život!

Ako môžu nedokonalí ľudia odstrániť zo svojho života nenávisť? Tak, že si miesto nej rozvíjajú obetavú lásku. A práve to robia milióny ľudí zo všetkých etnických skupín a z každého kultúrneho, náboženského a politického prostredia. Spájajú sa do zjednoteného  spoločenstva bez nenávisti — do celosvetového bratstva Jehovových svedkov. Berú si k srdcu inšpirované slová apoštola Jána: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah, a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ ​(1. Jána 3:15) Praví kresťania nielenže odmietajú bojovať v akomkoľvek konflikte, ale veľmi sa tiež usilujú prejavovať si navzájom lásku.

Aký by sme však mali mať postoj k ľuďom, ktorí nie sú našimi spoluveriacimi a prejavujú voči nám nenávisť? Keď bol Ježiš na kole, modlil sa za svojich katov slovami: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ ​(Lukáš 23:34) Keď muži naplnení nenávisťou kameňovali učeníka Štefana, jeho posledné slová boli: „Jehova, nepočítaj im tento hriech!“ ​(Skutky 7:60) Ježiš i Štefan priali dobré aj ľuďom, ktorí ich nenávideli. V srdci nemali žiadnu zatrpknutosť. Áno, Biblia nás nabáda: „Robme dobro všetkým.“ — Galaťanom 6:10.

Pomocník, ktorý má byť navždy s nami

V ďalších chvíľach stretnutia Ježiš informoval 11 verných apoštolov, že čoskoro už s nimi fyzicky nebude. (Ján 14:28; 16:28) Ale uistil ich: „Poprosím Otca, a dá vám iného pomocníka, aby bol navždy s vami.“ ​(Ján 14:16) Tým sľúbeným pomocníkom je Boží svätý duch. Ten ich mal učiť hlboké veci Písma a pripomenúť im, čo ich naučil Ježiš počas pozemskej služby. — Ján 14:26.

Ako môže svätý duch pomáhať nám dnes? Biblia je Božie inšpirované Slovo, pretože muži použití na vyslovenie jej proroctiev a na jej napísanie „boli unášaní svätým duchom“. (2. Petra 1:20, 21; 2. Timotejovi 3:16) Keď študujeme Písmo a žijeme podľa toho, čo sa z neho učíme, nadobúdame poznanie, múdrosť, porozumenie, pochopenie, rozlišovaciu schopnosť a schopnosť premýšľať. Nepomáha nám to zvládať ťažkosti, ktoré nám spôsobuje tento skazený svet?

Boží svätý duch poskytuje pomoc aj inak. Táto mocná sila vedie ľudí, ktorí sa ňou nechávajú ovplyvňovať, k správnemu konaniu a umožňuje im prejavovať zbožné vlastnosti. V Biblii sa píše, že „ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. Nie sú práve toto vlastnosti, ktoré potrebujeme, aby sme dokázali zvíťaziť nad telesnými sklonmi k nemravnosti, bojom, žiarlivosti, výbuchom hnevu a podobne? — Galaťanom 5:19–23.

Keď sa budeme spoliehať na Božieho ducha, dostaneme okrem toho „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby sme mohli zvládnuť akékoľvek ťažkosti. (2. Korinťanom 4:7) I keď svätý duch neodstráni skúšky a pokušenia, istotne nám pomôže vydržať ich. (1. Korinťanom 10:13) Apoštol Pavol napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Filipanom 4:13) Takú silu Boh dáva práve prostredníctvom svätého ducha. Za tohto pomocníka môžeme byť teda veľmi vďační! Je sľúbený ľuďom, ktorí ‚milujú Ježiša a zachovávajú jeho prikázania‘. — Ján 14:15.

„Zostaňte v mojej láske“

V poslednú noc svojho ľudského života Ježiš povedal apoštolom aj toto: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec.“ ​(Ján 14:21) „Zostaňte v mojej láske,“ nabádal. (Ján 15:9) Ako nám to, že zostávame v Otcovej a Synovej láske, pomáha v boji proti hriešnym sklonom v našom vnútri a proti skazenému svetu vonku?

Mohli by sme ovládať zlé sklony, keby sme na to nemali silnú motiváciu? A akú silnejšiu motiváciu by sme mohli mať, než je túžba mať dobrý vzťah k Jehovovi Bohu a jeho Synovi? Mladý Ernesto, * ktorý viedol tvrdý boj  s nemravným spôsobom života, akým žil ako mladý dospievajúci, hovorí: „Chcel som sa páčiť Bohu a z Biblie som sa dozvedel, že spôsob, akým žijem, Boh neschvaľuje. A tak som sa rozhodol byť iným človekom a žiť podľa Božích meradiel. Denne som musel bojovať proti negatívnym, nečistým myšlienkam, ktoré stále zaplavovali moju myseľ. Bol som odhodlaný tento boj vyhrať a neustále som sa modlil o Božiu pomoc. Po dvoch rokoch som bol z najhoršieho von, no i tak som stále na seba prísny.“

Čo sa týka boja proti svetu mimo nás, pouvažujme o záverečnej modlitbe, ktorú Ježiš vyslovil pred odchodom z tej hornej miestnosti v Jeruzaleme. Za učeníkov sa k svojmu Otcovi modlil: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:15, 16) Akú útechu poskytujú tieto slová! Jehova bdie nad ľuďmi, ktorých miluje, a posilňuje ich v úsilí zostať oddelenými od sveta.

„Prejavujte vieru“

Keď budeme dodržiavať Ježišove prikázania, pomôže nám to víťaziť v boji proti skazenému svetu i proti našim hriešnym sklonom. No nech sú takéto víťazstvá akokoľvek dôležité, ich výsledkom nebude odstránenie súčasného sveta ani zdedeného hriechu. Ale nemusíme zúfať.

„Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť,“ hovorí Biblia, „ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ ​(1. Jána 2:17) Ježiš položil svoj život, aby každého, „kto v neho prejavuje vieru“, oslobodil od hriechu a smrti. (Ján 3:16) Preto ďalej prijímajme poznanie o Božej vôli a Božích predsavzatiach a berme si k srdcu Ježišovo nabádanie: „Prejavujte vieru v Boha, prejavujte vieru aj vo mňa.“ — Ján 14:1.

[Poznámka pod čiarou]

^ 22. ods. Meno bolo zmenené.

[Obrázok na stranách 6, 7]

Ježiš nabádal svojich apoštolov: „Zostaňte v mojej láske“

[Obrázok na strane 7]

Čoskoro budeme oslobodení od hriechu a jeho účinkov