Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prenasledovanie ich nezlomilo

Prenasledovanie ich nezlomilo

 Prenasledovanie ich nezlomilo

FRIEDA JESSOVÁ sa narodila v roku 1911 v Dánsku, odkiaľ sa s rodičmi presťahovala do mesta Husum na severe Nemecka. Neskôr si našla prácu v Magdeburgu a v roku 1930 bola pokrstená ako Bádateľka Biblie (vtedajšie pomenovanie Jehovových svedkov). V roku 1933 sa k moci dostal Hitler. Pre Friedu sa tým začalo dlhých 23 rokov zlého zaobchádzania zo strany nie jednej totalitnej vlády, ale až dvoch.

V marci 1933 vyhlásila nemecká vláda všeobecné voľby. Dr. Detlef Garbe, riaditeľ Múzea v neuengammskom koncentračnom tábore neďaleko Hamburgu, hovorí: „Národní socialisti chceli väčšinu ľudí donútiť, aby volili ich kancelára a führera, Adolfa Hitlera.“ Jehovovi svedkovia sa držali Ježišovho príkazu, aby zostali politicky neutrálni a ‚neboli časťou sveta‘, a tak nevolili. K čomu to viedlo? Boli zakázaní. — Ján 17:16.

Frieda tajne pokračovala v kresťanskej činnosti a dokonca pomáhala tlačiť časopis Strážna veža. Hovorí: „Niektoré časopisy sa podarilo prepašovať aj do koncentračných táborov.“ V roku 1940 ju však zatklo a vypočúvalo gestapo. Ďalšie mesiace strávila v samoväzbe. Ako to vydržala? Hovorí: „Útechu som hľadala v modlitbách. Začínala som sa modliť skoro ráno a modlila som sa niekoľkokrát denne. Modlitby mi dávali silu a pomáhali mi zachovať si pokoj.“ — Filipanom 4:6, 7.

Frieda bola prepustená na slobodu, ale v roku 1944 ju gestapo opäť zatklo. Tentoraz bola odsúdená na sedem rokov väzenia vo Waldheime. Frieda pokračuje: „Dozorcovia ma dali pracovať s inými ženami v umyvárňach. Často som robila s jednou väzenkyňou z Československa, ktorej som veľa rozprávala o Jehovovi a mojej viere. Tieto rozhovory mi vlievali silu.“

Prepustená, ale nie nadlho

Keď v máji 1945 sovietske jednotky oslobodili waldheimskú väznicu, Frieda sa mohla vrátiť do Magdeburgu a slobodne vykonávať svoju kresťanskú činnosť. Netrvalo to však dlho. Svedkovia sa opäť stali terčom diskriminácie, tentoraz zo strany vrchností v sovietskej okupačnej zóne. Gerald Hacke z Inštitútu Hannah Arendtovej pre výskum totalitarizmu píše: „Jehovovi svedkovia boli jednou z mála spoločenských skupín, ktoré boli oboma nemeckými diktatúrami takmer nepretržite prenasledované.“

 Ale prečo boli svedkovia diskriminovaní aj po zmene režimu? Hlavnou spornou otázkou bola opäť kresťanská neutralita. V roku 1948 sa vo Východnom Nemecku konal plebiscit, čiže ľudové hlasovanie, a podľa slov Hackeho „základnou príčinou [prenasledovania Jehovových svedkov] bolo, že sa na tomto plebiscite nezúčastnili“. V auguste 1950 boli Jehovovi svedkovia vo Východnom Nemecku zakázaní. Stovky ich boli zatknuté, medzi nimi aj Frieda.

Frieda sa znovu ocitla na súde a bola odsúdená na šesť rokov väzenia. „Tentoraz som bola uväznená so spoluveriacimi a ich spoločnosť mi bola veľkou pomocou.“ Po prepustení v roku 1956 sa presťahovala do Západného Nemecka. Dnes vo veku 90 rokov žije v Husume a stále slúži pravému Bohu, Jehovovi.

Frieda zažila 23 rokov prenasledovania zo strany dvoch diktátorských režimov. „Nacisti sa ma snažili zničiť fyzicky; komunisti sa ma snažili zlomiť na duchu. Čo mi dalo silu vydržať? Pravidelné štúdium Biblie v čase slobody, vytrvalé modlitby počas izolácie, spoločnosť spoluveriacich vždy, keď to bolo možné, a rozhovory s inými o mojej viere pri každej príležitosti.“

Fašizmus v Maďarsku

Ďalšou krajinou, kde boli Jehovovi svedkovia celé desaťročia diskriminovaní, bolo Maďarsko. Niektorých svedkov prenasledovali nie dva totalitné režimy, ale až tri. Jedným z prenasledovaných bol Ádám Szinger. Narodil sa v maďarskom meste Paks v roku 1922 a bol vychovávaný ako protestant. Keď v roku 1937 navštívili jeho dom Bádatelia Biblie, ihneď prejavil o ich posolstvo záujem. To, čo sa dozvedel z Biblie, ho presvedčilo, že učenie jeho cirkvi nie je biblické. Preto opustil protestantskú cirkev a pripojil sa k Bádateľom Biblie v ich kresťanskej činnosti.

Medzitým sa v Maďarsku stále viac rozmáhal fašizmus. Veľakrát sa stalo, že žandári zadržali Ádáma pri zvestovaní z domu do domu a vypočúvali ho. Tlak na svedkov sa stupňoval a v roku 1939 bola ich činnosť postavená mimo zákona. V roku 1942 bol Ádám zatknutý, uväznený a kruto zbitý. Čo mu pomohlo, aby vo veku 19 rokov zniesol takéto utrpenie a mesiace väznenia? „Kým som bol ešte doma, dôkladne som študoval Bibliu a snažil som sa získať hlboké porozumenie Jehovových predsavzatí.“ Až po prepustení z väzenia bol Ádám napokon pokrstený ako svedok Jehovu. Krst sa konal jednej augustovej noci roku 1942 v rieke neďaleko jeho domu.

Väznica v Maďarsku, pracovný tábor v Srbsku

Keďže Maďarsko sa počas druhej svetovej vojny pridalo na stranu Nemecka v boji proti Sovietskemu zväzu, na jeseň roku 1942 bol Ádám povolaný do vojska. Hovorí: „Povedal som im, že po tom, čo som sa dozvedel z Biblie, nemôžem byť vojakom. Vysvetlil som im svoj neutrálny postoj.“ Ádáma odsúdili na 11 rokov väzenia. Ale v Maďarsku dlho nezostal.

V roku 1943 asi 160 Jehovových svedkov sústredili na jedno miesto a loďou ich prepravili po Dunaji do Srbska. Medzi týmito svedkami bol aj Ádám. V Srbsku sa väzni ocitli pod nadvládou Hitlerovej tretej ríše. Odviedli ich do pracovného tábora v Bore, kde boli nútení pracovať v medenej bani. Asi po roku boli prevezení späť do Maďarska a tam ich na jar roku 1945 oslobodili sovietske jednotky.

Maďarsko pod komunistickou nadvládou

Táto sloboda netrvala dlho. Koncom 40. rokov komunisti v Maďarsku obmedzili činnosť Jehovových svedkov presne tak, ako to urobili fašisti pred vojnou. V roku 1952 bol 29-ročný Ádám, ktorý bol už ženatý a mal dve deti, zatknutý a odsúdený, lebo opäť odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Pred súdom Ádám povedal: „Vojenskú službu neodmietam prvýkrát.  Cez vojnu ma z tohto istého dôvodu uväznili a deportovali do Srbska. Vojenskú službu odmietam z dôvodu svedomia. Som Jehovov svedok a chcem zostať politicky neutrálny.“ Ádáma odsúdili na osem rokov väzenia, ktoré mu neskôr skrátili na štyri roky.

Ale diskrimináciu Ádám zažíval až do polovice 70. rokov — v priebehu vyše 35 rokov odvtedy, ako dom jeho rodičov prvýkrát navštívili Bádatelia Biblie. Počas tohto obdobia ho šesť súdov odsúdilo na 23 rokov väzenia a bol zadržiavaný najmenej v desiatich väzniciach a táboroch. Znášal prenasledovanie zo strany troch režimov — fašistov v predvojnovom Maďarsku, nemeckých národných socialistov v Srbsku a maďarských komunistov v čase studenej vojny.

Ádám dnes žije vo svojom rodnom meste Paks a verne slúži Bohu. Ako mohol vydržať všetky tieto ťažkosti? Vďaka nejakým mimoriadnym schopnostiam? Nie. Hovorí:

„Dôležité miesto v mojom živote malo štúdium Biblie, modlitba a spoločenstvo so spoluveriacimi. Ale rád by som vyzdvihol ešte dve veci. Po prvé, Zdrojom sily je Jehova, a tak blízky vzťah k nemu bol akoby mojím záchranným lanom. A po druhé, vždy som pamätal na 12. kapitolu Rimanom, kde sa píše: ‚Sami sa nepomstite.‘ Preto som nikdy v sebe neživil nenávisť. Niekoľkokrát som mal príležitosť pomstiť sa tým, ktorí ma prenasledovali, ale nikdy som to neurobil. Silu, ktorú nám Jehova dáva, by sme nemali používať na odplácanie zlého zlým.“

Koniec prenasledovania

Frieda a Ádám dnes uctievajú Jehovu bez prekážok. No čo sa z takých skúseností, aké mali oni, dozvedáme o náboženskom prenasledovaní? To, že také prenasledovanie nemôže byť úspešné — aspoň nie vtedy, keď je namierené proti pravým kresťanom. Hoci prenasledovanie Jehovových svedkov pohltilo veľa hmotných prostriedkov a spôsobilo mnoho utrpenia, minulo sa cieľa. V krajinách Európy, v ktorých kedysi vládli spomínané dva diktátorské režimy, sa dnes Jehovovým svedkom dobre darí.

Ako na prenasledovanie reagovali svedkovia? Z príbehov Friedy a Ádáma vidno, že uplatňovali biblickú radu: „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rimanom 12:21) Dá sa zlo naozaj premôcť dobrom? Áno, dá — ak pramení zo silnej viery v Boha. Víťazstvo Jehovových svedkov nad prenasledovaním v Európe bolo víťazstvom Božieho ducha. Bolo prejavom toho, akú veľkú moc konať dobro môže dať pokorným kresťanom viera, ktorá je výsledkom pôsobenia svätého ducha. (Galaťanom 5:22, 23) To je poučenie, nad ktorým by sa v dnešnom násilníckom svete mal vážne zamyslieť každý človek.

[Obrázky na strane 5]

Frieda Jessová (dnes Thielová) v čase zatknutia a dnes

[Obrázky na strane 7]

Ádám Szinger v čase uväznenia a dnes