Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Na čo Jozua pamätal

Na čo Jozua pamätal

 Na čo Jozua pamätal

„MÔJ služobník Mojžiš je mŕtvy,“ povedal Jehova, „a teraz vstaň, prekroč tento Jordán, ty a všetok tento ľud, do krajiny, ktorú [im] dávam.“ ​(Jozua 1:2) Jozua stál pred náročnou úlohou. Takmer 40 rokov bol Mojžišovým pomocníkom. Teraz mal zaujať miesto svojho pána a voviesť často nepoddajných synov Izraela do Zasľúbenej krajiny.

Keď Jozua uvažoval o tom, čo ho čaká, možno si v mysli premietal skúšky, s ktorými sa už stretol a ktoré prekonal. To, čo si Jozua pripomínal, bolo v tom čase pre neho nepochybne neoceniteľnou pomocou a rovnako to môže byť užitočné aj pre kresťanov dnes.

Z otroka vodca

K Jozuovým spomienkam patrili dlhé roky otroctva. (2. Mojžišova 1:13, 14; 2:23) Môžeme sa iba domnievať, aké udalosti sa v tom čase odohrávali v Jozuovom živote, lebo Biblia o týchto podrobnostiach mlčí. Jozua sa mohol naučiť, ako byť dobrým organizátorom, ešte kým bol v Egypte, a možno pomáhal pri organizovaní odchodu Hebrejov a ‚veľkej zmiešanej spoločnosti‘ z tejto krajiny. — 2. Mojžišova 12:38.

Jozua pochádzal z kmeňa Efraim. Jeho starý otec Elišama bol náčelníkom kmeňa a zjavne viedol 108 100 ozbrojených mužov jednej skupiny z trojkmenného rozdelenia Izraela. (4. Mojžišova 1:4, 10, 16; 2:18–24; 1. Paralipomenon 7:20, 26, 27)  Ale keď krátko po vyjdení z Egypta zaútočili na Izrael Amalekiti, Mojžiš vyzval na zorganizovanie obrany Jozuu. (2. Mojžišova 17:8, 9a) Prečo Jozuu, a nie napríklad jeho starého otca alebo otca? Podľa jedného zdroja by jeden z dôvodov mohol byť tento: „[Jozua] bol hlavou významného kmeňa Efraim, bol už známy svojimi organizačnými schopnosťami a ľud mu úplne dôveroval, a tak ho Mojžiš vybral ako vodcu, ktorý mohol najlepšie vybrať a zoradiť bojovníkov.“

Či už to bolo z tohto dôvodu, alebo nie, isté je, že Jozua urobil práve tak, ako mu Mojžiš prikázal. Izrael bol síce v boji absolútne neskúsený, ale Jozua dôveroval v božskú pomoc. A tak keď mu Mojžiš povedal: „Zajtra sa postavím na vrcholok pahorku s prútom pravého Boha v ruke,“ Jozuovi to stačilo. Jozua iste pamätal na to, že Jehova práve rozdrvil najväčšiu armádu tých čias. Keď nasledujúci deň Mojžiš zodvihol ruky a držal ich zdvihnuté, až kým nezapadlo slnko, proti Izraelu nemohol obstáť nijaký nepriateľ, a tak boli Amalekiti porazení. Potom Jehova prikázal Mojžišovi, aby zapísal do knihy a ‚vložil Jozuovi do uší‘ toto božské vyhlásenie: „Úplne vyhubím spomienku na Amaleka spod nebies.“ ​(2. Mojžišova 17:9b–14) Áno, bolo isté, že Jehova tento rozsudok vykoná.

Ako Mojžišov pomocník

Po skúsenosti s Amalekitmi vznikol medzi Jozuom a Mojžišom určite ešte bližší vzťah. Jozua mal česť byť Mojžišovým osobným pomocníkom alebo ‚sluhom‘ „od svojej mladej mužnosti“ až do Mojžišovej smrti, čo bolo obdobie asi 40 rokov. — 4. Mojžišova 11:28.

Tento úrad predstavoval výsady i povinnosti. Napríklad keď Mojžiš, Áron, Áronovi synovia a 70 starších mužov Izraela vystúpili na vrch Sinaj a dostali videnie Jehovovej slávy, Jozua bol pravdepodobne medzi nimi. Ako pomocník sprevádzal Mojžiša na vrch ešte vyššie, hoci očividne zostal v určitej vzdialenosti, zatiaľ čo Mojžiš vstupoval do oblaku symbolizujúceho Jehovovu prítomnosť. Je pozoruhodné, že Jozua zostal na vrchu zrejme 40 dní a 40 nocí. Verne čakal na návrat svojho pána, pretože keď Mojžiš začal zostupovať s tabuľkami Svedectva, Jozua tam bol a vyšiel mu v ústrety. — 2. Mojžišova 24:1, 2, 9–18; 32:15–17.

Po tom, čo sa Izrael dopustil modlárstva v súvislosti so zlatým teľaťom, Jozua bol ďalej Mojžišovým pomocníkom a sprevádzal ho aj k stanu stretnutia, ktorý bol mimo tábora. Tam Jehova  hovoril s Mojžišom tvárou v tvár. Ale keď sa Mojžiš vracal do tábora, Jozua sa „nevzďaľoval zo stredu stanu“. Jeho prítomnosť tam bola potrebná možno preto, aby zabránil Izraelitom vstúpiť do stanu stretnutia v ich znečistenom stave. Jozua bral túto zodpovednosť naozaj vážne! — 2. Mojžišova 33:7, 11.

Spoločenstvo s Mojžišom, ktorý bol podľa historika Josepha o 35 rokov starší ako Jozua, muselo nesmierne posilňovať Jozuovu vieru. Ich vzťah bol označený ako „stretnutie zrelosti a mladosti, majstra a učeníka“, čo viedlo k tomu, že z Jozuu sa stal „rozhodný, spoľahlivý muž“. Dnes medzi nami nie sú takí proroci, ako bol Mojžiš, ale v zboroch Jehovovho ľudu sú vekovo starší kresťania, ktorí vďaka svojim skúsenostiam a duchovnosti predstavujú skutočný zdroj sily a povzbudenia. Ceníš si ich? A máš úžitok z ich spoločenstva?

Výzvedy v Kanaane

Rozhodujúca udalosť v Jozuovom živote sa odohrala krátko po tom, čo Izrael dostal Zákon. Jozua bol vybratý, aby zastupoval svoj kmeň pri prešpehovaní Zasľúbenej krajiny. Tento príbeh je dobre známy. Všetkých 12 vyzvedačov súhlasne hovorilo, že v krajine skutočne „tečie mlieko a med“, tak ako to sľúbil Jehova. No desať vyzvedačov, ktorým chýbala viera, sa obávalo, že Izrael nebude schopný vyhnať z krajiny jej obyvateľov. Iba Jozua a Káleb naliehali na ľud, aby sa neľakali a nebúrili, lebo Jehova bude istotne s nimi. Nato celé zhromaždenie pozdvihlo hlas proti nim a hovorilo o tom, že ich ukameňujú. Pravdepodobne by to aj boli urobili, keby Jehova nebol zasiahol tým, že spôsobil, aby sa objavila jeho sláva. Pretože Izraeliti prejavili nedostatok viery, Jehova rozhodol, že nikto zo spísaných od 20-ročných vyššie sa nedožije toho, žeby vstúpil do Kanaanu. Prežili iba Jozua, Káleb a Léviti. — 4. Mojžišova 13:1–16, 25–29; 14:6–10, 26–30.

Nevidel azda Jehovove mocné skutky v Egypte všetok ľud? Čo teda umožnilo Jozuovi zachovať si vieru v Božiu pomoc, zatiaľ čo väčšina o nej pochybovala? Jozua mal určite stále jasne na mysli všetko, čo Jehova sľúbil a urobil, a rozjímal o tom. Po rokoch mohol povedať, že ‚nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré Jehova hovoril Izraelu. Všetky sa splnili.‘ (Jozua 23:14) Teda Jozua mal vieru, že s rovnakou istotou sa splnia aj všetky sľuby, ktoré Jehova dal do budúcnosti. (Hebrejom 11:6) To by malo každého z nás podnietiť, aby si položil otázku: ‚Ako je to so mnou? Vedie moje úsilie, ktoré vynakladám pri štúdiu a rozjímaní o Jehovových sľuboch, k tomu, že som presvedčený o ich spoľahlivosti? Verím, že ma Boh môže spolu so svojím ľudom ochrániť počas prichádzajúceho veľkého súženia?‘

Jozua neprejavil iba vieru, ale aj morálnu silu. On a Káleb stáli osamote a celé zhromaždenie hovorilo o tom, že ich ukameňujú. Ako by si sa v takej situácii cítil ty? Zastrašilo by ťa to? Jozuu to nezastrašilo. Spolu s Kálebom rozhodne povedali, čomu veria. Vernosť Jehovovi možno raz bude vyžadovať, aby sme urobili to isté.

Správa o vyzvedačoch nás informuje aj o tom, že Jozuovo meno bolo zmenené. K jeho pôvodnému menu Hošea, ktoré znamená „Záchrana“, Mojžiš pridal slabiku poukazujúcu na Božie meno a nazval ho Jehošua, čiže Jozua — „Jehova je záchrana“. Septuaginta uvádza jeho meno ako „Ježiš“. (4. Mojžišova 13:8, 16) Jozua v súlade s týmto významným menom odvážne vyhlasoval, že Jehova je záchrana. Jozuovo meno istotne nebolo zmenené náhodne. Táto zmena odzrkadľovala, že Mojžiš si cenil Jozuovu osobnosť, a bola v súlade s výsadnou úlohou, ktorú mal Jozua zohrať, pokiaľ išlo o vovedenie novej generácie do Zasľúbenej krajiny.

Izraeliti putovali pustatinou vyčerpávajúcich 40 rokov, kým ich otcovia nevymreli. Z tohto obdobia nemáme o Jozuovi nijaké informácie. Určite sa však z toho veľa naučil. Pravdepodobne bol svedkom Božieho  rozsudku nad vzbúrencami Kórachom, Dátanom a Abirámom a ich nasledovníkmi i nad tými, ktorí sa zaplietli do zvráteného uctievania Baala z Peoru. Jozua nepochybne pocítil veľkú ľútosť, keď sa dozvedel, že ani Mojžiš nevojde do krajiny sľubu pre svoje zlyhanie, keďže neposvätil Jehovu v súvislosti s vodami Meriba. — 4. Mojžišova 16:1–50; 20:9–13; 25:1–9.

Ustanovený za Mojžišovho nástupcu

Keď sa priblížila Mojžišova smrť, Mojžiš prosil Boha, aby ustanovil jeho nástupcu, aby sa Izrael nestal ‚podobný ovciam nemajúcim pastiera‘. Ako na to Jehova reagoval? Pred celým zhromaždením mal byť poverený Jozua, ‚muž, v ktorom je duch‘. Jeho mali počúvať. To bolo vynikajúce odporúčanie! Jehova videl Jozuovu vieru a spôsobilosť. Vedenie Izraela nemohlo byť zverené do lepších rúk. (4. Mojžišova 27:15–20) Napriek tomu si Mojžiš uvedomoval, že Jozua stojí pred obrovskou úlohou. A tak povzbudzoval svojho nástupcu, aby bol „odvážny a silný“, lebo Jehova vždy bude s ním. — 5. Mojžišova 31:7, 8.

Sám Boh zopakoval Jozuovi rovnaké povzbudenie a dodal: „[Dbaj] na konanie podľa celého zákona, ktorý ti prikázal môj sluha Mojžiš. Neodbočuj od neho napravo ani naľavo, aby si konal múdro všade, kam pôjdeš. Táto kniha zákona sa nemá vzdialiť od tvojich úst, a budeš si ju čítať tlmeným hlasom dňom a nocou, aby si dbal na konanie podľa všetkého, čo je v nej napísané, lebo potom bude tvoja cesta úspešná a potom budeš konať múdro. Či som ti neprikázal? Buď odvážny a silný. Nebuď otrasený ani sa nedes, lebo Jehova, tvoj Boh, je s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ — Jozua 1:7–9.

Mohol mať vari Jozua pochybnosti, keď mu v ušiach zneli Jehovove slová a keď už mal za sebou toľko skúseností? Víťazstvo nad krajinou bolo isté. Pravdaže, ťažkosti mohli vzniknúť, a to hneď v súvislosti s prvou náročnou úlohou, totiž prebrodiť rieku Jordán, ktorá bola práve rozvodnená. Sám Jehova však dal príkaz: „Vstaň, prekroč tento Jordán.“ Ako by to teda mohol byť problém? — Jozua 1:2.

Ďalšie udalosti v Jozuovom živote — víťazstvo nad Jerichom, postupné podmaňovanie si nepriateľov a rozdeľovanie krajiny — ukazujú, že Jozua nikdy nestratil zo zreteľa Božie sľuby. Na sklonku Jozuovho života, keď Jehova dal Izraelu odpočinutie od ich nepriateľov, Jozua zhromaždil ľud, aby im pripomenul, ako s nimi Boh zaobchádzal, a povzbudil ich, aby mu celým srdcom slúžili. Izrael potom slávnostne potvrdil svoju zmluvu s Jehovom, a nepochybne podnietený príkladom svojho vodcu, „Izrael ďalej slúžil Jehovovi po všetky dni Jozuu“. — Jozua 24:16, 31.

Jozua je vynikajúcim príkladom aj pre nás. Ako kresťania dnes čelíme mnohým skúškam viery. Keď si chceme udržať schválené postavenie pred Jehovom a nakoniec sa stať dedičmi jeho sľubov, je nevyhnutné, aby sme tieto skúšky úspešne zvládli. Jozuov úspech závisel od jeho silnej viery. Je pravda, že my sme nevideli také mocné Božie skutky ako Jozua, ale ak by mal niekto pochybnosti, biblická kniha nesúca Jozuovo meno poskytuje svedectvo očitého svedka spoľahlivosti Jehovových slov. Podobne ako Jozua, aj my máme uistenie, že získame múdrosť a dosiahneme úspech, ak denne čítame Božie Slovo a ak ho starostlivo uplatňujeme.

Zraňuje ťa niekedy správanie spolukresťanov? Premýšľaj o tom, akú vytrvalosť prejavoval Jozua, keď nie pre vlastnú chybu musel 40 rokov putovať pustatinou spolu s tými Izraelitmi, ktorým chýbala viera. Zisťuješ, že je pre teba ťažké postaviť sa za to, čomu veríš? Spomeň si, čo urobili Jozua a Káleb. Vďaka svojej viere a poslušnosti získali veľkolepú odmenu. Áno, Jozua mal skutočne vieru, že Jehova splní všetky svoje sľuby. Kiež to isté možno povedať aj o nás. — Jozua 23:14.

[Obrázok na strane 10]

Spoločenstvo s Mojžišom posilňovalo Jozuovu vieru

[Obrázok na strane 10]

Jozua a Káleb dôverovali v Jehovovu moc

[Obrázok na strane 10]

Jozua ako vodca Izraela podnecoval ľud držať sa Jehovu