Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

 Otázky čitateľov

Sú slávnostné sľuby dané Bohu vždy záväzné?

Slávnostný sľub je podľa Biblie sľub daný Bohu, že vykonáme nejaký skutok, prinesieme obeť, vstúpime do služby alebo prijmeme nejakú úlohu, alebo že sa budeme zdržiavať istých vecí, ktoré samy osebe nie sú nezákonné. Biblia obsahuje správy o slávnostných sľuboch, ktoré boli podmienené v tom zmysle, že zahŕňali záväzok urobiť sľúbenú vec iba v prípade, ak by Boh konal určitým spôsobom. Napríklad Anna, matka proroka Samuela, „dala... slávnostný sľub a povedala: ‚Jehova vojsk, ak... nezabudneš na svoju otrokyňu a skutočne dáš svojej otrokyni mužské potomstvo, ja ho dám Jehovovi na všetky dni jeho života, a na jeho hlavu nepríde britva.‘“ ​(1. Samuelova 1:11) Biblia tiež hovorí, že tieto sľuby sú dobrovoľné. Nakoľko záväzné sú slávnostné sľuby dané Bohu?

„Kedykoľvek dávaš Bohu slávnostný sľub,“ povedal Šalamún, kráľ starovekého Izraela, „neváhaj ho splniť.“ A dodal: „Čokoľvek slávnostne sľúbiš, to aj splň. Lepšie je, aby si slávnostne nesľuboval, ako sľúbil a nesplnil.“ ​(Kazateľ 5:4, 5) Zákon, ktorý bol daný Izraelu prostredníctvom Mojžiša, stanovoval: „Keď zložíš slávnostný sľub Jehovovi, svojmu Bohu, nebudeš pomalý v jeho plnení, lebo Jehova, tvoj Boh, to bude od teba celkom istotne požadovať, a to by sa ti stalo hriechom.“ ​(5. Mojžišova 23:21) Je jasné, že dať slávnostný sľub Bohu je vážna vec. Taký sľub musí byť daný z dobrej pohnútky a ten, kto slávnostný sľub dáva, by nemal mať žiadne pochybnosti o tom, či bude schopný splniť čokoľvek, čo sľubuje. V opačnom prípade by slávnostný sľub radšej nemal dávať. No keď je už raz slávnostný sľub daný, je každý taký sľub záväzný?

Čo v prípade, keď slávnostný sľub vyžaduje, aby človek urobil niečo, o čom sa neskôr dozvie, že je to v rozpore s Božou vôľou? Dajme tomu, že dal slávnostný sľub, ktorý by nejakým spôsobom spájal nemravnosť s pravým uctievaním. (5. Mojžišova 23:18) Samozrejme, taký sľub nie je záväzný. Navyše pod mojžišovským Zákonom platilo, že keď žena dala slávnostný sľub, jej otec alebo manžel mohol tento sľub zrušiť. — 4. Mojžišova 30:3–15.

Uvažujme tiež o prípade, keď jednotlivec dal Bohu slávnostný sľub, že zostane slobodný, ale teraz stojí pred dilemou. Jeho sľub ho priviedol do situácie, keď cíti, že ak bude ďalej žiť podľa neho, mohlo by ho to priviesť k porušeniu božských zásad mravnosti. Mal by sa ďalej usilovať plniť svoj slávnostný sľub? Nebolo by pre neho lepšie, keby sa chránil pred tým, že by sa dopustil nemravnosti, tak, že by radšej nesplnil svoj slávnostný sľub a obrátil sa k Bohu s prosbou o milosrdenstvo a odpustenie? V tejto záležitosti sa musí rozhodnúť len on sám. Nikto iný nemôže urobiť rozhodnutie za neho.

Ako je to v prípade, keď niekto dal slávnostný sľub a neskôr si uvedomil, že ho dal prenáhlene? Má sa stále snažiť splniť ho? Pre Jeftu nebolo ľahké uskutočniť slávnostný sľub, ktorý dal Bohu, ale svedomito ho splnil. (Sudcovia 11:30–40) Keby človek nesplnil slávnostný sľub, mohlo by to viesť k tomu, že by sa Boh ‚rozhorčil‘ a spôsobil, aby to, čo tento jednotlivec dosiahol,  vyšlo navnivoč. (Kazateľ 5:6) Ak by sa spĺňanie slávnostného sľubu bralo na ľahkú váhu, mohlo by to viesť k strate Božej priazne.

Ježiš Kristus povedal: „Preto nech vaše slovo áno znamená áno, vaše nie, nie; lebo to, čo je nad to, pochádza od toho zlého.“ ​(Matúš 5:37) Kresťan sa musí vážne zaujímať nielen o to, aby plnil slávnostné sľuby Bohu, ale tiež o to, aby dokazoval, že je dôveryhodný vo všetkých svojich slovách — keď hovorí k Bohu i keď hovorí s ľuďmi. Čo ak sa kresťan ocitne v situácii, keď inému človeku sľúbil niečo, čo sa na začiatku zdalo dobré, ale po hlbšom skúmaní sa to javí ako nerozumné? Nemal by záležitosť zľahčovať. No po úprimnom rozhovore sa ten druhý človek môže rozhodnúť, že ho oslobodí od povinnosti splniť sľub. — Žalm 15:4; Príslovia 6:2, 3.

Na čom by nám malo najviac záležať, či už ide o slávnostné sľuby, alebo o čokoľvek iné? Vždy sa usilujme zachovať si dobrý vzťah k Jehovovi Bohu.

[Obrázky na stranách 30, 31]

Anna neváhala splniť svoj slávnostný sľub

[Obrázky na stranách 30, 31]

Aj keď to bolo ťažké, Jefta svoj slávnostný sľub splnil