Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Cvič sa“

„Cvič sa“

 „Cvič sa“

CITIUS, altius, fortius — rýchlejšie, vyššie, silnejšie! To boli ideály, o ktoré sa usilovali atléti v starovekom Grécku a Ríme. V Olympii, Delfách a Nemei a na korintskej Istme sa celé stáročia konali veľké atletické podujatia s „požehnaním“ bohov a pod upretým pohľadom tisícov divákov. Výsada súťažiť v týchto hrách bola výsledkom mnohých rokov tvrdej práce. Víťazi a ich domovské mesto boli zahrnutí slávou.

V takomto kultúrnom pozadí neprekvapuje, že pisatelia Kresťanských gréckych Písiem prirovnali duchovné preteky kresťanov k atletickému podujatiu. Apoštol Peter aj apoštol Pavol obratne použili znázornenia založené na hrách na odovzdanie mocného poučenia. V našich dňoch kresťanské preteky prebiehajú rovnako intenzívne. Kresťania v prvom storočí sa museli vyrovnávať s tým, čo prinášal život v židovskom systéme vecí; my dnes musíme ‚zápasiť‘ s celosvetovým systémom, ktorý je na pokraji zničenia. (2. Timotejovi 2:5; 3:1–5) Niektorým sa možno zdá, že ich osobný ‚zápas viery‘ sa nezmierňuje a je vyčerpávajúci. (1. Timotejovi 6:12, Porúbčan) Bude pre nás veľmi užitočné, keď preskúmame niektoré prirovnania súvisiace s atletikou, ktoré sú v Biblii.

Vynikajúci tréner

Úspech atléta vo veľkej miere závisí od trénera. Kniha Archaeologia Graeca o starovekých hrách hovorí: „Súťažiaci museli prisahať, že strávili celých desať mesiacov prípravným tréningom.“ Aj kresťania potrebujú tvrdý tréning. Timotejovi, kresťanskému staršiemu, Pavol radil: „Cvič sa v zbožnej oddanosti ako v svojom cieli.“ ​(1. Timotejovi 4:7) Kto je trénerom kresťanského „atléta“? Nikto iný ako sám Jehova Boh! Apoštol Peter napísal: „Boh každej nezaslúženej láskavosti... sám dokončí vaše školenie, upevní vás, posilní vás.“ — 1. Petra 5:10.

Vyjadrenie „dokončí vaše školenie“ má základ v gréckom slovese, ktoré podľa diela Theological Lexicon of the New Testament v zásade znamená „urobiť nejakú vec [alebo osobu] vhodnou na jej účel, pripraviť ju a prispôsobiť na jej použitie“. Podobne sa v diele Greek-English Lexicon od Liddella a Scotta poznamenáva, že toto sloveso sa môže definovať ako „pripraviť, vytrénovať alebo dôkladne vyzbrojiť“. Ako nás Jehova ‚pripravuje, trénuje alebo dôkladne vyzbrojuje‘ na náročné kresťanské preteky? Aby sme pochopili toto prirovnanie, pouvažujme nad niektorými metódami, ktoré používali tréneri.

Kniha The Olympic Games in Ancient Greece (Olympijské hry v starovekom Grécku) hovorí: „Tí, ktorí trénovali mladých, používali dve základné metódy, pričom cieľom prvej z nich bolo povzbudiť žiaka k maximálnemu možnému fyzickému úsiliu, aby dosiahol čo najlepšie výsledky, a druhá bola zameraná na zlepšenie jeho techniky a štýlu.“

Podobne aj nás Jehova povzbudzuje a posilňuje, aby sme dokázali vydať zo seba maximum a zlepšiť svoje schopnosti v službe jemu. Náš Boh nás posilňuje prostredníctvom Biblie, svojej pozemskej organizácie a zrelých spolukresťanov. Niekedy nás trénuje tým, že nás karhá. (Hebrejom 12:6) Inokedy možno pripúšťa, aby sme zažívali rôzne skúšky a ťažkosti, a tak si mohli rozvíjať vytrvalosť.  (Jakub 1:2–4) A dáva nám potrebnú silu. Prorok Izaiáš hovorí: „Tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu. Vznesú sa na krídlach ako orly. Pobežia a neustanú; budú kráčať a neunavia sa.“ — Izaiáš 40:31.

Predovšetkým nám Boh v hojnej miere dáva svojho svätého ducha, ktorý nás posilňuje, aby sme ďalej mohli preukazovať Bohu prijateľnú službu. (Lukáš 11:13) V mnohých prípadoch Boží služobníci znášali dlhotrvajúce, ťažké skúšky viery. Boli to obyčajní ľudia ako ktokoľvek z nás. Ale to, že sa úplne spoliehali na Boha, im pomohlo vytrvať. Skutočne, ‚moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, je Božia, a nie z nás‘. — 2. Korinťanom 4:7.

Súcitný tréner

Istý učenec poznamenáva, že jednou z úloh starovekého trénera bolo „posúdiť, aký druh a počet cvičení je potrebný pre konkrétneho atléta a daný šport“. Keď nás Boh trénuje, berie do úvahy naše osobné okolnosti, schopnosti, povahu a obmedzenia. Počas tohto tréningu Jehovu neraz prosíme, tak ako to robil Jób: „Pamätaj, prosím, že si ma urobil z hliny.“ ​(Jób 10:9) Ako na to náš súcitný tréner reaguje? Dávid o Jehovovi napísal: „Sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — Žalm 103:14.

Možno máš vážne zdravotné ťažkosti, ktoré ťa obmedzujú v službe, alebo zápasíš s malou sebaúctou. Možno sa snažíš skoncovať s nejakým zlým návykom alebo azda cítiš, že nie si schopný čeliť tlaku vrstovníkov vo svojom okolí, na pracovisku alebo v škole. Nech sú tvoje okolnosti akékoľvek, nikdy nezabudni, že Jehova tvojim problémom rozumie lepšie ako ktokoľvek iný — dokonca lepšie ako ty sám! Ako starostlivý tréner je vždy pripravený pomôcť ti, ak sa k nemu priblížiš. — Jakub 4:8.

Starovekí tréneri „vedeli rozpoznať únavu a slabosť, ktoré nevyplývali z tréningu, ale  z iných, psychických príčin, zlej nálady, depresie a podobne... Právomoc [trénerov] bola taká veľká, že dokonca sledovali súkromný život atlétov a zasahovali doň, keď to považovali za nutné.“

Cítiš sa niekedy unavený alebo slabý pre neprestávajúce tlaky a pokušenia v tomto svete? Jehova ako tvoj tréner sa o teba hlboko zaujíma. (1. Petra 5:7) Rýchlo rozpozná akýkoľvek náznak tvojej duchovnej slabosti či únavy. Aj keď Jehova rešpektuje našu slobodnú vôľu a osobné rozhodnutia, v záujme nášho večného blaha nám poskytuje výdatnú pomoc a napráva nás, keď to potrebujeme. (Izaiáš 30:21) Ako? Prostredníctvom Biblie a biblických publikácií, duchovných starších v zbore a nášho milujúceho bratstva.

‚Sebaovládanie vo všetkom‘

Samozrejme, na úspech bolo potrebné niečo viac ako iba mať dobrého trénera. Veľa záviselo od samotného atléta a od jeho odhodlania tvrdo trénovať. Mal prísnu životosprávu, pretože súčasťou tréningu bola striktná zdržanlivosť a diéta. Horatius, básnik z prvého storočia pred n. l., povedal, že súťažiaci „sa zdržiavali žien a vína“, aby „dosiahli vytúžený cieľ“. A podľa biblického učenca F. Ch. Cooka to pre účastníkov hier znamenalo „desať mesiacov sebakontroly [a] striedmej stravy“.

Pavol použil túto analógiu, keď písal kresťanom v Korinte, meste, ktoré veľmi dobre poznalo tamojšie istmické hry: „Každý, kto sa zúčastňuje na pretekoch, vo všetkom prejavuje sebaovládanie.“ ​(1. Korinťanom 9:25) Praví kresťania sa vyhýbajú materialistickému, nemravnému a nečistému životnému štýlu tohto sveta. (Efezanom 5:3–5; 1. Jána 2:15–17) Musia tiež odložiť bezbožné a nebiblické črty a nahradiť ich vlastnosťami, aké prejavoval Kristus. — Kolosanom 3:9, 10, 12.

Ako to možno dosiahnuť? Všimnime si, ako na to Pavol odpovedá použitím mocného znázornenia: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ — 1. Korinťanom 9:27.

Myšlienka, ktorú tu Pavol vyjadril, je naozaj pôsobivá! Neodporúčal fyzické sebatrýznenie. Skôr priznal, že on sám pociťoval vnútorný rozpor. Niekedy robil veci, ktoré nechcel robiť, a nerobil veci, ktoré túžil robiť. Ale bojoval, aby jeho slabosti nikdy nezískali nad ním prevahu. ‚Bil svoje telo‘, rázne potláčal svoje telesné túžby a črty. — Rimanom 7:21–25.

Každý kresťan by mal robiť to isté. Pavol hovoril, že niektorí Korinťania urobili zmeny, hoci predtým sa oddávali smilstvu, modlárstvu, homosexualite, boli zapletení do krádeží a podobne. Čo im pomohlo zmeniť sa? Moc Božieho Slova a svätý duch spoločne s ich odhodlaním podriaďovať sa mu. „Ale ste boli čisto umytí,“ povedal Pavol, „ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ ​(1. Korinťanom 6:9–11) Podobne aj Peter písal o tých, ktorí zanechali takéto zlé konanie. Ako kresťania sa všetci naozaj zmenili. — 1. Petra 4:3, 4.

Správne zamerané úsilie

Pavol znázornil, že svoju pozornosť zameriava len na jedno a upriamuje sa na dosahovanie  duchovných cieľov, keď povedal: „Spôsob, ktorým bežím, nie je neistý; svojimi údermi mierim tak, aby som nebil do vzduchu.“ ​(1. Korinťanom 9:26) Ako smeroval svoje údery alebo výpady súťažiaci? Kniha The Life of the Greeks and Romans (Život Grékov a Rimanov) odpovedá: „Nestačila len hrubá sila, ale aj prenikavý pohľad, aby zistil protivníkove slabé miesta. Nemenej užitočné boli určité obratné výpady, ktoré sa naučil v zápasníckej škole, a schopnosť rýchlo preľstiť protivníka.“

Jedným z našich protivníkov je naše nedokonalé telo. Zistili sme, aké sú naše „slabé miesta“? Sme ochotní vidieť sa tak, ako nás vidia druhí — zvlášť ako nás možno vidí Satan? Vyžaduje si to čestne sa preskúmať a zhodnotiť a ochotne urobiť zmeny. Veľmi ľahko sa môže stať, že začneme sami seba klamať. (Jakub 1:22) Je ľahké ospravedlňovať nemúdry spôsob konania! (1. Samuelova 15:13–15, 20, 21) Znamená to to isté ako ‚biť do vzduchu‘.

V týchto posledných dňoch tí, ktorí sa chcú páčiť Jehovovi a získať život, si nemôžu dovoliť váhať v rozhodovaní sa medzi dobrým a zlým, medzi Božím zborom a skazeným svetom. Nesmú kolísať a byť ‚nerozhodní, nestáli na všetkých svojich cestách‘. (Jakub 1:8) Nemali by márniť svoje sily v úsilí, ktoré neprináša ovocie. Keď človek ide priamou cestou a je zameraný len na jeden cieľ, bude šťastný a jeho ‚pokrok bude zjavný všetkým‘. — 1. Timotejovi 4:15.

Áno, kresťanské preteky pokračujú. Jehova — náš Veľký Tréner — nám láskyplne poskytuje vedenie a pomoc, ktorú potrebujeme, aby sme vytrvali a nakoniec zvíťazili. (Izaiáš 48:17) Tak ako starovekí atléti, aj my si v našom boji za vieru potrebujeme pestovať sebadisciplínu a sebaovládanie a zameriavať sa na jeden cieľ. Naše správne zamerané úsilie bude bohato odmenené. — Hebrejom 11:6.

[Rámček na strane 31]

‚Potierajte ho olejom‘

V starovekom Grécku mal v tréningu atlétov svoju úlohu aj olejovač. Jeho prácou bolo natrieť olejom telá mužov, ktorí išli cvičiť. Podľa knihy The Olympic Games in Ancient Greece si tréneri „všimli, že odborná masáž svalstva pred tréningom má priaznivé účinky a tiež že starostlivá, jemná masáž na konci dlhého tréningového výcviku prispieva k procesu upokojovania a zotavovania atléta“.

Tak ako použitie doslovného oleja pri natieraní tela môže pôsobiť upokojujúco, blahodarne a uzdravujúco, aj použitie Božieho Slova môže unaveného kresťanského „atléta“ napraviť, utešiť a uzdraviť. Preto sú pod Jehovovým vedením starší zboru nabádaní, aby sa nad takýmto človekom modlili a obrazne ho ‚potierali olejom v Jehovovom mene‘, čo je nevyhnutný krok na dosiahnutie jeho duchovného zotavenia. — Jakub 5:13–15; Žalm 141:5.

[Obrázok na strane 31]

Po predložení obete museli atléti prisahať, že strávili tréningom desať mesiacov

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paris

[Prameň ilustrácie na strane 29]

Copyright British Museum