Zasievaj spravodlivosť, žni Božiu milujúcu láskavosť

„ČLOVEK určite pochodí zle, pretože sa zaručil za cudzieho, ale ten, kto nenávidí potriasanie rúk, zostáva bezstarostný.“ ​(Príslovia 11:15) Ako presvedčivo nás toto stručné príslovie povzbudzuje k zodpovednému konaniu! Zaruč sa pri pôžičke za dlžníka, u ktorého nemáš istotu, že ju splatí, a privoláš si problémy. Vyhni sa potriasaniu rúk — gestu, ktoré v starovekom Izraeli slúžilo namiesto podpisu na potvrdenie dohody — a unikneš finančnej pasci.

Je zrejmé, že tu platí zásada: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Galaťanom 6:7) „Zasievajte si semeno v spravodlivosti,“ uviedol prorok Hozeáš, „žnite v súlade s milujúcou láskavosťou.“ ​(Hozeáš 10:12) Áno, zasievaj spravodlivosť tým, že budeš konať veci Božím spôsobom, a žni Božiu milujúcu láskavosť. Opakovaným používaním tejto zásady izraelský kráľ Šalamún pôsobivo povzbudzuje ku konaniu toho, čo je správne, k čestnosti v reči a k správnemu postoju. Bližšie preskúmanie jeho múdrych slov nás istotne povzbudí, aby sme si zasievali semeno v spravodlivosti. — Príslovia 11:15–31.

Zasievaj „pôvab“, žni „slávu“

„Pôvabná žena sa zmocňuje slávy,“ hovorí múdry kráľ, „ale tyrani, tí sa zmocňujú bohatstva.“ ​(Príslovia 11:16) Tento verš opisuje kontrast medzi trvalou slávou, ktorú môže získať pôvabná, „šľachetná“ žena, a pominuteľným bohatstvom, ktoré nadobúda tyran. — Roháčkov preklad.

Ako môžeme nadobudnúť pôvab, ktorý vedie k sláve? „Ochraňuj si praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať,“ radil Šalamún, „a budú... pôvabom pre tvoje hrdlo.“ ​(Príslovia 3:21, 22) A žalmista hovoril o ‚pôvabe vyliatom na rty kráľa‘. (Žalm 45:1, 2) Áno, praktická múdrosť, schopnosť premýšľať a správne používanie jazyka prispievajú k hodnote a pôvabu človeka. To určite platí v prípade rozvážnej ženy. Príkladom v tom je Abigail, manželka pochabého Nábala. Bola „veľmi rozvážna a krásnej postavy“ a kráľ Dávid ju chválil za jej „rozumnosť“. — 1. Samuelova 25:3, 33.

Zbožná žena, ktorá má pravý pôvab, istotne získa slávu. Druhí budú o nej dobre hovoriť. Ak je vydatá, získa slávu v očiach svojho manžela. Prinesie slávu aj celej svojej rodine. A to nie prchavú slávu. „Radšej si treba vyvoliť meno ako hojné bohatstvo;  priazeň je dokonca lepšia ako striebro a zlato.“ ​(Príslovia 22:1) Dobré meno, ktoré si vytvorí u Boha, má trvalú hodnotu.

Opačná je situácia tyrana, ‚násilníka‘. (Príslovia 11:16, RP) Tyran je zaraďovaný k zlým ľuďom a k protivníkom Jehovových ctiteľov. (Jób 6:23; 27:13) Taký človek ‚si nestavia pred seba Boha‘. (Žalm 54:3) Utláčaním a sebeckým využívaním nevinných si azda „navŕšil striebra ako prachu“. (Jób 27:16) Ale raz si možno ľahne a už nevstane a hociktorý deň, v ktorý otvorí oči, môže byť jeho posledným. (Jób 27:19) Všetko jeho bohatstvo a úspechy potom nebudú mať žiadnu hodnotu. — Lukáš 12:16–21.

Aké dôležité poučenie nám odovzdávajú Príslovia 11:16! Izraelský kráľ nás týmto stručným vyjadrením toho, čo zožne pôvab a čo tyrania, nabáda, aby sme zasievali spravodlivosť.

„Milujúca láskavosť“ prináša odmenu

Šalamún nás ďalej poučuje o medziľudských vzťahoch, keď hovorí: „Muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre, ale ukrutník privádza na svoje telo verejné odsúdenie.“ ​(Príslovia 11:17) „Podstatou tohto príslovia,“ hovorí jeden učenec, „je, že správanie človeka k druhým, či už dobré, alebo zlé, má pre neho samého neočakávané následky.“ Zamyslime sa nad príkladom mladej ženy Lisy. * Napriek dobrým pohnútkam vždy chodí na dohovorené stretnutia neskoro. Nie je to nič nezvyčajné, že mešká 30 alebo aj viac minút na schôdzku do služby s iným zvestovateľom Kráľovstva. Lisa nezaobchádza so sebou dobre. Môže viniť druhých, ak ich nebaví strácať drahocenný čas, a ak sa vyhýbajú tomu, aby si s ňou dohovorili ďalšie stretnutie?

Perfekcionista — niekto, kto si určuje príliš vysoké normy v tom, čo chce dosiahnuť — je tiež k sebe krutý. Tým, že sa neúnavne snaží o nedosiahnuteľné ciele, sám seba vystavuje vyčerpanosti a sklamaniu. Naproti tomu ak si dávame realistické a rozumné ciele, zaobchádzame so sebou dobre. Možno nedokážeme chápať veci tak rýchlo ako iní. Alebo nás azda obmedzuje choroba či vysoký vek. Nikdy sa nehnevajme pre to, aký duchovný pokrok robíme, ale vždy prejavujme rozumnosť v tom, ako sa staviame k našim obmedzeniam. Keď ‚sa snažíme‘ v rámci našich schopností robiť, čo môžeme, sme šťastní. — 2. Timotejovi 2:15; Filipanom 4:5.

Múdry kráľ ešte detailnejšie vysvetľuje, ako spravodlivému prináša jeho konanie úžitok, zatiaľ čo ukrutník sám sebe ubližuje: „Skazený zarába falošnú mzdu, ale pravú mzdu ten, kto zasieva spravodlivosť. Kto sa pevne zastáva spravodlivosti, má vyhliadku na život, ale kto sa ženie za tým, čo je zlé, má vyhliadku na vlastnú smrť. Tí, ktorí sú prevráteného srdca, sú Jehovovi niečím odporným, ale tí, ktorí sú bezúhonní na svojej ceste, sú mu potešením. I keby bola ruka v ruke, zlý neujde trestu, ale potomstvo spravodlivých určite unikne.“ — Príslovia 11:18–21.

Tieto verše rôznymi spôsobmi zdôrazňujú tento základný fakt: Zasievaj spravodlivosť a žni jej odmenu. Skazení sa možno uchyľujú k podvodu alebo k hazardným hrám, aby zadarmo niečo získali. Pretože takáto mzda je falošná, môžu očakávať sklamanie. Ten, kto poctivo pracuje, získava pravú mzdu v tom zmysle, že má určitú istotu. Keďže bezúhonný má Božie schválenie, má vyhliadku na život. Ale ako sa bude dariť zlému? „I keby bola ruka v ruke“ v plánovaní zrady, skazený neujde trestu. (Príslovia 2:21, 22) Aké vynikajúce nabádanie, aby sme zasievali spravodlivosť!

 Skutočná krása patrí rozumným

„Ako zlatý krúžok v rypáku svine, taká je žena, ktorá je krásna, ale sa odvracia od rozumnosti,“ pokračuje Šalamún. (Príslovia 11:22) V biblických časoch boli nosné krúžky obľúbenou ozdobou. Zlatý nosný krúžok prestrčený cez prepichnutú bočnú stenu nosa alebo cez priehradku oddeľujúcu nosné dierky bol ozdobou, ktorú si na žene každý ľahko všimol. Takáto nádherná ozdoba by sa nehodila do rypáka svine! Podobne je to aj s osobou, ktorá je navonok krásna, ale ktorej chýba „rozumnosť“. Ozdoba sa jej jednoducho nehodí, či už je to žena, alebo muž. Nesedí jej — vôbec nie je na nej pôvabná.

Je prirodzené, že nás zaujíma to, ako sa na nás pozerajú iní. Ale prečo by sme mali byť prehnane úzkostliví alebo nespokojní s tým, akú máme tvár alebo postavu? Mnohé naše rysy nemôžeme ovplyvniť. A telesný vzhľad nie je všetko. Nie je pravda, že väčšina ľudí, ktorých máme radi a ktorých obdivujeme, vyzerá celkom obyčajne? Telesná príťažlivosť nie je kľúčom k šťastiu. Čo má skutočnú hodnotu, je vnútorná krása zbožných vlastností, ktoré sú trvalé. Buďme teda rozumní a pestujme si takéto vlastnosti.

„Štedrá duša stučnie“

„Túžba spravodlivých je určite dobrá,“ uvádza kráľ Šalamún, „nádejou skazených je zúrivý hnev.“ Na objasnenie toho, prečo je to tak, dodáva: „Je ten, ktorý rozhadzuje, a predsa mu pribúda; a tiež ten, ktorý sa zdržuje od toho, čo je správne, ale vedie to len k nedostatku.“ — Príslovia 11:23, 24.

Ak usilovne rozhadzujeme — odovzdávame druhým — poznanie z Božieho Slova, určite si aj sami zlepšujeme naše pochopenie toho, aká je jeho „šírka a dĺžka a výška a hĺbka“. (Efezanom 3:18) Na druhej strane ten, kto nevyužíva svoje poznanie, vystavuje sa nebezpečenstvu, že stratí aj to, čo má. Áno, „ten, kto seje skromne, bude aj skromne žať; a ten, kto seje štedro, bude aj štedro žať“. — 2. Korinťanom 9:6.

„Štedrá duša stučnie [bude úspešná],“ pokračuje kráľ, „a kto ochotne zvlažuje iných, bude aj sám ochotne zvlažovaný.“ ​(Príslovia 11:25) Keď štedro využívame náš čas a prostriedky na podporu pravého uctievania, Jehovovi sa to veľmi páči. (Hebrejom 13:15, 16) ‚Otvorí nebeské stavidlá a vyleje na nás požehnanie, až kým viac nebude nedostatku.‘ (Malachiáš 3:10) Len si všimni duchovný blahobyt jeho služobníkov dnes!

Kráľ Šalamún dáva ešte jeden príklad rozdielnych túžob spravodlivého a skazeného, keď hovorí: „Kto zadržuje obilie — toho bude prostý ľud preklínať, ale požehnanie je na hlavu toho, kto ho dáva na predaj.“ ​(Príslovia 11:26) Skúpiť tovar, kým sú ceny nízke, a držať ho, kým sa zásoby nezmenšia a ceny prudko nestúpnu, môže byť výnosné. Aj keď môže byť užitočné obmedzovať spotrebu a chrániť rezervu, ľudia vo všeobecnosti pohŕdajú človekom, ktorý takto koná, pre jeho  sebectvo. Ale ten, kto sa nesnaží zarobiť na núdzi druhých, získava priazeň ľudí.

Izraelský kráľ nás povzbudzuje, aby sme naďalej túžili po tom, čo je dobré a spravodlivé: „Kto hľadá dobré, bude sa stále usilovať o priazeň, ale kto vyhľadáva zlé, na toho príde zlo. Kto dôveruje vo svoje bohatstvo — ten padne, ale spravodliví budú pučať ako lístie.“ — Príslovia 11:27, 28.

Spravodlivý získava duše

Na znázornenie toho, ako pochabé skutky vedú k zlým následkom, Šalamún uvádza: „Kto privádza verejné odsúdenie na svoj dom, bude vlastniť vietor.“ ​(Príslovia 11:29a) Achanovo nesprávne konanie ‚naňho priviedlo verejné odsúdenie‘ a on i členovia jeho rodiny boli ukameňovaní. (Jozua, 7. kapitola) Dnes by sa mohol niekto, kto je hlavou kresťanskej domácnosti, ako aj iní z jeho rodiny zapliesť do nesprávneho konania, ktoré by viedlo k ich vylúčeniu z kresťanského zboru. Muž, ktorý sám nedodržiava Božie prikázania alebo toleruje vážne priestupky vo svojej rodine, privádza verejné odsúdenie na svoj dom. On a možno aj ďalší z jeho rodiny budú vylúčení z kresťanského spoločenstva ako nekajúcni previnilci. (1. Korinťanom 5:11–13) A čo tým získa? Iba vietor — niečo, čomu chýba akákoľvek skutočná podstata alebo hodnota.

„Pochabý bude sluhom toho, ktorý je múdreho srdca,“ pokračuje verš. (Príslovia 11:29b) Keďže pochabému chýba praktická múdrosť, nemôže mu byť zverená veľká zodpovednosť. A navyše, ak nesprávne riadi svoje osobné záležitosti, môže sa nejakým spôsobom zaviazať niekomu inému. Takýto nerozumný človek sa ľahko môže stať „sluhom toho, ktorý je múdreho srdca“. Z toho je teda zrejmé, že je životne dôležité používať dobrý úsudok a praktickú múdrosť vo všetkých našich záležitostiach.

„Plody spravodlivého sú stromom života,“ uisťuje nás múdry kráľ, „a ten, kto získava duše, je múdry.“ ​(Príslovia 11:30) Ako je to možné? Spravodlivý prináša svojou rečou a správaním duchovné osvieženie iným. Povzbudzuje ich slúžiť Jehovovi a nakoniec môžu získať život, ktorý ponúka Boh.

‚Hriešnik bude odmenený o to viac‘

Ako presvedčivo nás uvedené príslovia nabádajú, aby sme zasievali spravodlivosť! Šalamún uplatňuje zásadu „čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať“ ešte iným spôsobom, keď hovorí: „Hľa, spravodlivý, ten bude odmenený na zemi. O čo viac skazený a hriešnik!“ — Príslovia 11:31.

Aj keď sa spravodlivý snaží konať to, čo je správne, niekedy sa dopustí chyby. (Kazateľ 7:20) A za svoje chyby bude „odmenený“ disciplinovaním. Čo potom skazený, ktorý si zámerne vyberá zlý smer a nevynakladá žiadne úsilie, aby ho zmenil a šiel cestou priamosti? Nezasluhuje si väčšiu ‚odmenu‘ — prísny trest? „Ak je spravodlivý zachránený s ťažkosťami,“ napísal apoštol Peter, „kde sa ukáže bezbožník a hriešnik?“ ​(1. Petra 4:18) Buďme teda odhodlaní vždy si zasievať semeno v spravodlivosti.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

„Pôvab“ priniesol Abigail „slávu“

[Obrázky na strane 30]

‚Skazený zarába falošnú mzdu, spravodlivý pravú‘

[Obrázok na strane 31]

‚Zasievaj štedro, žni štedro‘