Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Empatia — kľúč k láskavosti a súcitu

Empatia — kľúč k láskavosti a súcitu

 Empatia — kľúč k láskavosti a súcitu

„KÝM môžeš tíšiť niečiu bolesť, život nie je márny,“ napísala Helen Kellerová. Táto žena rozhodne vedela, čo je emocionálna bolesť. Keď mala devätnásť mesiacov, v dôsledku choroby úplne stratila zrak aj sluch. Ale jedna súcitná učiteľka ju naučila čítať a písať v Braillovom písme a neskôr ju naučila aj hovoriť.

Jej učiteľka Ann Sullivanová veľmi dobre poznala frustráciu z boja s telesným postihnutím. Sama bola takmer slepá. No trpezlivo pracovala na komunikácii s Helen pomocou „hláskovania“ písmen na Heleninu ruku. Empatia učiteľky inšpirovala Helen, aby sa rozhodla zasvätiť svoj život poskytovaniu pomoci nevidiacim a nepočujúcim. Keďže s vynaložením veľkého úsilia prekonala svoje postihnutie, súcitila s ľuďmi v podobnej situácii. Chcela im pomôcť.

Pravdepodobne si si všimol, že v tomto sebeckom svete je ľahké ‚zavrieť dvere svojho nežného súcitu‘ a prehliadať potreby iných. (1. Jána 3:17) Kresťania však dostali príkaz milovať svojho blížneho a mať vrúcnu lásku jeden k druhému. (Matúš 22:39; 1. Petra 4:8) No pravdepodobne si uvedomuješ túto skutočnosť: Hoci rozhodne chceme milovať jeden druhého, často prehliadneme príležitosť priniesť iným úľavu v bolesti. Môže to byť jednoducho preto, lebo nevieme, čo potrebujú. Kľúčom, ktorý môže odomknúť dvere k našej láskavosti a súcitu, je empatia.

Čo je empatia?

Prejaviť empatiu znamená pochopiť situáciu, pocity a pohnútky iného človeka, a stotožniť sa s nimi. Empatia bola tiež opísaná ako schopnosť vžiť sa do situácie toho druhého. Teda ak máme prejavovať empatiu, musíme predovšetkým pochopiť okolnosti niekoho iného, a potom sa vžiť do pocitov, ktoré v ňom tie okolnosti vyvolali. Áno, ak chceme prejavovať empatiu, musíme cítiť bolesť iného človeka vo svojom srdci.

Slovo „empatia“ sa v Biblii nevyskytuje, ale Písma sa o tejto vlastnosti nepriamo zmieňujú. Apoštol Peter radil kresťanom, aby prejavovali ‚súcit, bratskú lásku a nežnú náklonnosť‘. (1. Petra 3:8) Grécke slovo preložené výrazom „súcit“ doslova znamená „trpieť s druhým“. Apoštol Pavol odporúčal podobný postoj, keď spolukresťanov nabádal, aby sa ‚radovali s radujúcimi a plakali s plačúcimi‘. A dodal: „Buďte navzájom jednej mysle.“ ​(Rimanom 12:15, 16, Ekumenický preklad) A či nesúhlasíš s tým, že milovať svojho blížneho ako seba by bolo prakticky nemožné, keby sme sa nevžili do jeho situácie?

 Takmer každý človek má istú mieru prirodzenej empatie. Koho už nedojal pohľad na srdcervúce fotografie hladujúcich detí alebo zúfalých utečencov? Ktorá láskavá matka dokáže ignorovať plač svojho dieťaťa? No nie každé utrpenie sa dá ľahko rozpoznať. Je veľmi ťažké pochopiť pocity človeka, ktorý má depresiu, skryté fyzické obmedzenie alebo poruchu príjmu potravy — ak sme sami také problémy nikdy nemali! No z Písma vidno, že si dokážeme rozvíjať súcit s ľuďmi, ktorí majú iné okolnosti ako my, a že by sme to mali robiť.

Biblické príklady empatie

Hlavným príkladom v prejavovaní empatie je nám Jehova. Hoci on sám je dokonalý, od nás dokonalosť neočakáva, lebo „sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14; Rimanom 5:12) A navyše, keďže si uvedomuje naše obmedzenia, ‚nepripustí, aby sme boli pokúšaní nad to, čo môžeme zniesť‘. (1. Korinťanom 10:13) Prostredníctvom svojich služobníkov a svojho ducha nám pomáha nájsť riešenie. — Jeremiáš 25:4, 5; Skutky 5:32.

Jehova osobne pociťuje bolesť, ktorú znáša jeho ľud. Židom, ktorí sa vrátili z Babylona, povedal: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ ​(Zechariáš 2:8) Biblický pisateľ Dávid si veľmi dobre uvedomoval Božiu empatiu, a tak Bohu povedal: „Vlej moje slzy do svojho koženého vaku. Či nie sú v tvojej knihe?“ ​(Žalm 56:8) Akou útechou je vedomie, že Jehova pamätá na slzy, ktoré jeho verní služobníci preliali v zápase o zachovanie rýdzosti — akoby ich mal zapísané v knihe!

Aj Ježiš Kristus je podobne ako jeho nebeský Otec vnímavý na pocity iných. Keď uzdravoval jedného nepočujúceho, vzal ho nabok, pravdepodobne preto, aby muža týmto zázračným uzdravením nepriviedol do rozpakov alebo nevystrašil. (Marek 7:32–35) Pri inej príležitosti si Ježiš všimol vdovu, ktorá išla pochovať svojho jediného syna. Okamžite vycítil, ako trpí, prišiel k pohrebnému sprievodu a mladíka vzkriesil. — Lukáš 7:11–16.

Ježiš sa po svojom vzkriesení zjavil na ceste do Damasku Saulovi a povedal mu, ako naňho pôsobilo to, že Saul prudko prenasledoval jeho učeníkov. „Som Ježiš, ktorého prenasleduješ.“ ​(Skutky 9:3–5) Ježiš osobne pociťoval bolesť svojich učeníkov, podobne ako matka, ktorá cíti bolesť svojho chorého dieťaťa. Ježiš, náš nebeský Veľkňaz, má podobné „pochopenie pre naše slabosti“, alebo slovami Evanjelického prekladu, môže „cítiť s našimi slabosťami“. — Hebrejom 4:15.

Apoštol Pavol sa naučil vnímať utrpenie a pocity druhých. Opýtal sa: „Kto je slabý, a ja nie som slabý? Kto sa potkýna, a ja sa nemám popudiť?“ ​(2. Korinťanom 11:29) Keď anjel zázračne oslobodil Pavla a Sílasa  z pút vo filipskom väzení, prvé, na čo Pavol myslel, bolo upozorniť žalárnika, že nik neutiekol. Vďaka empatii vycítil, že žalárnik pravdepodobne bude chcieť spáchať samovraždu. Pavol vedel, že podľa rímskeho zvyku by bol žalárnik prísne potrestaný, keby mu ušiel nejaký väzeň — zvlášť ak dostal príkaz bezpečne ho strážiť. (Skutky 16:24–28) Na žalárnika zapôsobilo, že mu Pavol prejavil takú láskavosť a zachránil mu život, a tak on i celá jeho domácnosť podnikli kroky, aby sa stali kresťanmi. — Skutky 16:30–34.

Ako si rozvíjať empatiu

Písmo nás opakovane povzbudzuje, aby sme napodobňovali nášho nebeského Otca a jeho Syna, Ježiša Krista; preto je empatia vlastnosťou, ktorú si musíme rozvíjať. Ako to môžeme robiť? Sú tri hlavné spôsoby, ako si môžeme zvyšovať citlivosť na potreby a pocity iných: počúvaním, pozorovaním a predstavovaním si.

Počúvaj. Ak pozorne počúvame, dozvieme sa, aké problémy majú iní. A čím lepšie počúvame, tým je pravdepodobnejšie, že nám ľudia otvoria svoje srdce a odhalia svoje pocity. „So starším sa dokážem porozprávať, iba ak mám dôveru, že ma bude počúvať,“ hovorí Miriam. „Chcem mať istotu, že môj problém skutočne chápe. Moja dôvera k nemu rastie, keď mi kladie skúmavé otázky, z ktorých vidno, že pozorne počúval, čo som mu hovorila.“

Pozoruj. Nie každý otvorene povie, ako sa cíti alebo čo prežíva. No bystrý pozorovateľ si všimne, keď niektorý spolukresťan vyzerá deprimovaný, keď dospievajúci prestáva komunikovať alebo keď horlivý Boží služobník stráca nadšenie. Táto schopnosť vycítiť problém už v začiatkoch je veľmi dôležitá u rodičov. „Moja matka akosi vie, ako sa cítim, ešte skôr ako jej to poviem,“ hovorí Marie, „a tak je pre mňa ľahké otvorene s ňou hovoriť o mojich problémoch.“

Predstavuj si. Najúčinnejší spôsob, ako v sebe rozvinúť empatiu, je klásť si otázky: ‚Ako by som sa cítil, keby som bol v takej situácii? Ako by som reagoval? Čo by som potreboval?‘ O troch falošných Jóbových tešiteľoch sa ukázalo, že sa nedokážu vžiť do Jóbovej situácie. Preto ho odsudzovali za domnelé hriechy, ktorých sa podľa ich predpokladov musel dopustiť.

Pre nedokonalých ľudí je často ľahšie odsúdiť chyby než pochopiť pocity. Keď sa však budeme veľmi snažiť predstaviť si útrapy sužovaného človeka, pomôže nám to neodsudzovať, ale súcitiť. „Oveľa lepšie poradím, keď prv ako začnem dávať rady, pozorne počúvam a snažím sa celú situáciu pochopiť,“ vyjadruje sa Juan, skúsený starší.

V tomto ohľade už mnohým pomohli publikácie, ktoré rozširujú Jehovovi svedkovia. Časopisy Strážna veža Prebuďte sa! sa zaoberali aj takými zložitými problémami, ako je depresia a zneužívanie detí. Tieto aktuálne informácie pomáhajú čitateľom byť vnímavejšími na pocity ľudí, ktorí trpia takými problémami. Podobne aj kniha Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede už mnohým rodičom pomohla, aby porozumeli problémom svojich detí.

 Empatia pomáha v kresťanských činnostiach

Len málokto z nás by dokázal prehliadnuť neutešenú situáciu nejakého hladujúceho dieťaťa, keby sme mali jedlo, o ktoré by sme sa s ním mohli rozdeliť. Ak máme empatiu, rozoznáme u človeka aj jeho duchovný stav. V Biblii sa o Ježišovi píše: „Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera.“ ​(Matúš 9:36) Dnes sú milióny ľudí z duchovného hľadiska v podobnej situácii a potrebujú pomoc.

Podobne ako za Ježišových čias možno musíme najskôr prekonať predsudky alebo zakorenené tradície a až potom môžeme zapôsobiť na srdce niektorých ľudí. Empatický Boží služobník chce, aby bolo jeho posolstvo pútavejšie, a preto sa usiluje nájsť spoločný základ alebo hovoriť o tom, o čom ľudia uvažujú. (Skutky 17:22, 23; 1. Korinťanom 9:20–23) Aj láskavé skutky podnietené empatiou môžu spôsobiť, že naši poslucháči budú prístupnejší posolstvu o Kráľovstve, podobne ako to bolo v prípade filipského žalárnika.

Empatia nám neoceniteľne pomáha prehliadať chyby iných členov zboru. Ak sa usilujeme pochopiť pocity brata, ktorý nás urazil, nepochybne bude pre nás ľahšie odpustiť mu. Možno by sme reagovali rovnako, keby sme boli v takej situácii ako on a pochádzali z rovnakého prostredia. Empatia podnecuje Jehovu ‚pamätať, že sme prach‘. Nemala by nás teda naša empatia podnecovať, aby sme brali ohľad na nedokonalosť iných a aby sme ‚im ochotne odpúšťali‘? — Žalm 103:14; Kolosanom 3:13.

Keď musíme dať niekomu radu, pravdepodobne to urobíme oveľa láskavejšie, ak chápeme pocity a citlivé stránky človeka, ktorý sa dopustil chyby. Empatický starší si pripomína: ‚Takú chybu by som mohol urobiť aj ja. Aj ja by som mohol byť v jeho situácii.‘ Preto Pavol odporúča: „Usilujte sa... obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ — Galaťanom 6:1.

Empatia nás tiež podnecuje ponúknuť praktickú pomoc, ak je v našich silách pomôcť, i keď sa spolukresťan zdráha požiadať o to. Apoštol Ján píše: „Ktokoľvek má však prostriedky tohto sveta na živobytie a zbadá svojho brata, ktorý má núdzu, a predsa pred ním zavrie dvere svojho nežného súcitu, ako v ňom zostáva Božia láska?... Nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ — 1. Jána 3:17, 18.

Ak máme milovať „skutkom a pravdou“, musíme najskôr vedieť, čo konkrétne náš brat potrebuje. Všímame si pozorne potreby iných s úmyslom pomôcť im? Práve to je empatia.

Rozvíjaj si spolucítenie

Možno nie sme prirodzene veľmi empatickí, no spolucítenie si môžeme rozvíjať. Ak budeme iných pozornejšie počúvať, viac si ich všímať a častejšie si samého seba predstavovať v situácii iného človeka, naša empatia bude rásť. To spôsobí, že sa budeme cítiť podnecovaní prejavovať viac lásky, láskavosti a súcitu svojim deťom, ostatným kresťanom i svojim blížnym.

Nikdy nedovoľ, aby tvoju empatiu udusilo sebectvo. Pavol napísal: „Nehľadajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.“ ​(Filipanom 2:4, EkP) Naša večná budúcnosť závisí od empatie Jehovu a jeho Veľkňaza, Ježiša Krista. Preto sme morálne zaviazaní rozvíjať si túto vlastnosť. Empatia nám umožní byť lepšími Božími služobníkmi a rodičmi. A predovšetkým nám pomôže zistiť, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. — Skutky 20:35.

[Obrázok na strane 25]

K empatii patrí pozorne si všímať, čo iní potrebujú, s úmyslom pomôcť im

[Obrázok na strane 26]

Takú empatiu, akú matka prirodzene pociťuje k svojmu dieťaťu, sa môžeme naučiť prejavovať aj my