Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zostaň bdelý, odvážne postupuj vpred!

Zostaň bdelý, odvážne postupuj vpred!

 Zostaň bdelý, odvážne postupuj vpred!

Správa z mimoriadnych zhromaždení

KTO môže oprávnene popierať, že žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘? Ako Jehovovi svedkovia nie sme imúnni voči ťažkostiam vyplývajúcim z toho, že žijeme v „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1–5) No uvedomujeme si, že ľudia potrebujú pomoc. Nechápu význam udalostí vo svete. Potrebujú útechu a nádej. Čo je predovšetkým našou úlohou, pokiaľ ide o pomoc našim blížnym?

Máme od Boha poverenie deliť sa o dobré posolstvo o Božom zriadenom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Ľudia sa potrebujú dozvedieť, že toto nebeské Kráľovstvo je jedinou nádejou ľudstva. Naše posolstvo však ľudia neprijímajú vždy priaznivo. Na niektorých miestach je naše dielo zakázané a naši bratia sú prenasledovaní. Napriek tomu sa nevzdávame. S plnou dôverou v Jehovu sme rozhodnutí zostať bdelí, stále odvážne postupovať vpred a bez prestania hlásať dobré posolstvo. — Skutky 5:42.

Takéto pevné rozhodnutie bolo očividné na mimoriadnych zhromaždeniach, ktoré sa konali v októbri 2001. V sobotu 6. októbra sa v zjazdovej sále Jehovových svedkov v Jersey City (New Jersey, USA) konala výročná schôdza Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania. * Nasledujúci deň sa konali dodatočné zhromaždenia na štyroch miestach — troch v Spojených štátoch a jednom v Kanade. *

Predsedajúci programu výročnej schôdze Samuel F. Herd, člen vedúceho zboru Jehovových svedkov, v úvodných slovách spomenul Žalm 92:1, 4 a potom povedal: „Chceme sa prejaviť ako vďační.“ Päť správ z celého sveta ukázalo, že naozaj máme dôvody na vďačnosť.

Správy zďaleka

Brat Alfred Kwakye podal správu o pokroku kazateľského diela v Ghane, kedysi známej  ako Zlaté pobrežie. Naše dielo v tejto krajine bolo viacero rokov zakázané. Ľudia sa niekedy pýtali: „Prečo ste zakázaní? Čo ste urobili?“ To poskytovalo príležitosti na vydanie svedectva, povedal brat Kwakye. V roku 1991, keď bol zákaz zrušený, bolo v Ghane 34 421 svedkov Jehovu. V auguste 2001 ich bolo už 68 152 — čo predstavuje 98-percentný vzrast. Plánuje sa tu výstavba zjazdovej sály s 10 000 miestami na sedenie. Je jasné, že naši duchovní bratia v Ghane sa usilujú čo najlepšie využívať svoju náboženskú slobodu.

Naši bratia v Írsku sa napriek politickým nepokojom aktívne zúčastňujú na službe a ľudia si ich pre ich neutrálny postoj vážia. V Írsku je 115 zborov v 6 krajoch, povedal koordinátor výboru odbočky Peter Andrews. Brat Andrews vyrozprával skúsenosť Liama, desaťročného chlapca, ktorý nebojácne vydáva svedectvo v škole. Liam dal 25 spolužiakom, ako aj svojej učiteľke Moju knihu biblických príbehov, ktorú vydali Jehovovi svedkovia. Keď chcel byť Liam pokrstený, niekto sa ho opýtal, či na to nie je príliš mladý. Liam odpovedal: „Rozhodujúcim faktorom by nemal byť môj vek, ale moja láska k Jehovovi. Svojím krstom ukážem, ako veľmi Jehovu milujem.“ Liamovým cieľom je stať sa misionárom.

V roku 1968 bolo vo Venezuele 5400 zvestovateľov dobrého posolstva. No teraz je ich tam vyše 88 000, poznamenal Stefan Johansson, koordinátor výboru odbočky. A je tu potenciál na ďalší vzrast, lebo v roku 2001 bolo na Pamätnej slávnosti prítomných vyše 296 000 ľudí. V decembri 1999 prívalové dažde spôsobili zosuvy bahna, následkom čoho zomrelo odhadom 50 000 ľudí včítane viacerých svedkov. Jedna sála Kráľovstva bola plná bahna až do výšky pol metra od stropu. Keď niekto navrhol, aby tá budova bola nechaná tak, bratia odpovedali: „V žiadnom prípade! Je to naša sála Kráľovstva a my ju nechceme nechať tak.“ Dali sa do práce a odstránili tony bahna, kamenia a trosiek. Budova bola prestavaná a bratia hovoria, že teraz je ešte krajšia, než bola pred katastrofou!

Na Filipínach sa hovorí 87 jazykmi a dialektmi, povedal brat Denton Hopkinson, koordinátor výboru odbočky. V minulom služobnom roku bol vydaný úplný Preklad nového sveta Svätých písiem v troch hlavných  jazykoch tejto krajiny — cebuánčine, ilokánčine a tagalčine. Brat Hopkinson rozprával skúsenosť deväťročného chlapca, ktorý si prečítal knihu Dobré posolstvo, ktoré ťa urobí šťastným, vydanú Jehovovými svedkami. Z odbočky získal ďalšie publikácie, ktoré si tiež prečítal, ale jeho rodina mu odporovala. Keď o niekoľko rokov navštevoval lekársku fakultu, skontaktoval sa s odbočkou a požiadal o biblické štúdium. Bol pokrstený v roku 1996 a krátko nato vstúpil do služby celým časom. Teraz slúži s manželkou v kancelárii odbočky.

‚Portoriko „exportuje svedkov“,‘ uviedol koordinátor výboru odbočky Ronald Parkin. Na tomto ostrove je približne 25 000 zvestovateľov a tento počet zostáva už roky nezmenený. Prečo? Nuž odhaduje sa, že Portoriko „exportuje“ do Spojených štátov ročne približne 1000 zvestovateľov, z ktorých mnohí tam odchádzajú z ekonomických dôvodov. Brat Parkin hovoril o jednom prevratnom súdnom rozhodnutí týkajúcom sa Luisa, 17-ročného svedka, ktorý mal leukémiu. Keďže Luis odmietol prijať krv, jeho prípad bol predložený súdu. Sudkyňa chcela hovoriť priamo s chlapcom, a tak ho navštívila v nemocnici. Luis sa jej opýtal: „Prečo je to tak, že keby som sa dopustil vážneho zločinu, súdili by ste ma ako dospelého, ale keď chcem poslúchať Boha, zaobchádzate so mnou ako s neplnoletým?“ Sudkyňa nadobudla presvedčenie, že aj keď je neplnoletý, je zrelý a schopný sám sa rozhodovať.

Po správach z ďalekých krajín Harold Corkern z výboru odbočky v USA viedol interview so štyrmi dlhoročnými služobníkmi Jehovu. Arthur Bonno strávil v službe celým časom 51 rokov a teraz slúži vo výbore odbočky v Ekvádore. Angelo Catanzaro strávil v službe celým časom 59 rokov, a to zväčša ako cestujúci dozorca. Richard Abrahamson absolvoval v roku 1953 školu Gileád a pred návratom do brooklynského Bételu mal výsadu 26 rokov dohliadať na dielo v Dánsku. Napokon si všetci s potešením vypočuli 96-ročného Careyho W. Barbera. Brat Barber bol pokrstený v roku 1921, strávil v službe celým časom 78 rokov a od roku 1978 je členom vedúceho zboru.

Podnetné prednášky

Program výročnej schôdze zahŕňal aj sériu prednášok podnecujúcich k zamysleniu. Brat Robert W. Wallen hovoril na námet „Ľud pre jeho meno“. Sme ľudom pre Božie meno a možno nás nájsť vo viac než 230 krajinách. Jehova nám dáva „budúcnosť a nádej“. (Jeremiáš 29:11) Musíme ďalej oznamovať Božie Kráľovstvo a deliť sa o úžasné posolstvo útechy. (Izaiáš 61:1) „Kiež deň čo deň ďalej žijeme podľa mena, ktorým sa nazývame, Jehovovi svedkovia,“ povedal na záver brat Wallen. — Izaiáš 43:10.

Poslednou časťou programu bolo sympózium prednesené tromi členmi vedúceho zboru. Malo názov „Teraz je čas zostať bdelý, stáť pevne a zmocnieť“. — 1. Korinťanom 16:13.

Ako prvý hovoril brat Stephen Lett na námet „Zostaň bdelý v tejto poslednej hodine“. Telesný spánok je dar, vysvetlil brat Lett. Obnovuje našu silu. Duchovný spánok však nikdy nie je dobrý. (1. Tesaloničanom 5:6) Ako teda môžeme zostať duchovne bdelí? Brat Lett poukázal na tri duchovné „lieky“: (1) Mať veľa práce v Pánovom diele. (1. Korinťanom 15:58) (2) Uvedomovať si svoje duchovné potreby. (Matúš 5:3) (3) Byť vnímavý na biblické rady, a tak konať múdro. — Príslovia 13:20.

Brat Theodore Jaracz predniesol burcujúcu prednášku nazvanú „Stoj pevne v skúške“. Po zmienke o Zjavení 3:10 brat Jaracz položil otázku: „Čo je tou ‚hodinou skúšky‘?“ Táto skúška prebieha počas „Pánovho dňa“, v ktorom sa nachádzame. (Zjavenie 1:10) Súvisí s kľúčovou spornou otázkou: Sme za Božie  zriadené Kráľovstvo, alebo za Satanov skazený systém vecí? Kým sa táto hodina skúšky skončí, budeme musieť znášať skúšky a ťažkosti. Zostaneme lojálni Jehovovi a jeho organizácii? ‚Budeme musieť prejaviť takúto lojálnosť ako jednotlivci,‘ poznamenal brat Jaracz.

Ako posledný hovoril brat John E. Barr na tému „Zmocnej ako duchovný človek“. Hovoril o Lukášovi 13:23–25 a poznamenal, že sa musíme veľmi namáhať „vojsť úzkymi dverami“. Mnohým sa to nedarí, lebo sa dostatočne neusilujú zmocnieť. Aby sme sa stali plne dospelými kresťanmi, musíme sa učiť, ako uplatňovať biblické zásady vo všetkých oblastiach nášho života. Brat Barr nabádal: „Určite budete so mnou súhlasiť, že teraz je čas (1) dávať Jehovu na prvé miesto; (2) zmocnieť; a (3) veľmi sa namáhať v konaní Jehovovej vôle. Tak budeme schopní vojsť úzkymi dverami, ktoré vedú k úžasnému životu bez konca.“

Ako sa výročná schôdza blížila ku koncu, ešte jedna otázka zostávala nezodpovedaná: Aký je ročný text na služobný rok 2002? Táto otázka bola zodpovedaná nasledujúci deň.

Dodatočné zhromaždenie

Očakávanie sa stupňovalo, keď sa v nedeľné ráno začínal program dodatočného zhromaždenia. Tento program sa začal zhrnutím Strážnej veže na daný týždeň, po ktorom boli v krátkosti zhrnuté niektoré vrcholné body výročnej schôdze. Potom si všetci s potešením vypočuli prednášku o ročnom texte na rok 2002: „Poďte ku mne... a ja vás občerstvím.“ ​(Matúš 11:28) Táto prednáška bola založená na študijných článkoch, ktoré boli neskôr uverejnené v Strážnej veži z 15. decembra 2001.

Po prednáške sa niektorí z tých, ktorí boli v auguste 2001 delegátmi na mimoriadnych zjazdoch „Učitelia Božieho slova“ vo Francúzsku a Taliansku, podelili o svoje dojmy. * Napokon ako vrcholný bod programu toho dňa hosťujúci rečníci z brooklynského Bételu predniesli dva záverečné prejavy.

Prvý bol nazvaný „Odvážne dôverujme Jehovovi v týchto kritických časoch“. Rečník rozvinul nasledujúce hlavné body: (1) Odvážna dôvera v Jehovu bola pre Boží ľud vždy životne dôležitá. Biblia obsahuje mnohé príklady ľudí, ktorí prejavovali odvahu a vieru tvárou v tvár odporu. (Hebrejom 11:1–12:3) (2) Jehova nám poskytuje rozumný základ na to, aby sme mu mohli bezvýhradne dôverovať. Jeho diela a jeho Slovo nás uisťujú, že sa o svojich služobníkov stará a že na nich nikdy nezabudne. (Hebrejom 6:10) (3) Odvaha a dôvera sú dnes zvlášť potrebné. Sme „predmetom nenávisti“, ako predpovedal Ježiš. (Matúš 24:9) Aby sme mohli vytrvať, potrebujeme sa spoliehať na Božie Slovo, dôverovať, že Boží duch je s nami, a prejavovať odvahu ďalej hlásať dobré posolstvo. (4) Príklady ukazujú, že aj dnes čelíme odporu. Na všetkých hlboko zapôsobilo, keď brat hovoril, čo znášajú naši bratia v Arménsku, Francúzsku, Gruzínsku, Kazachstane, Rusku a Turkménsku. Naozaj, teraz je čas prejavovať odvahu a dôveru v Jehovu!

Posledný rečník rozvinul tému „Jednotne postupujme vpred s Jehovovou organizáciou“. Prejav obsahoval viacero časových myšlienok. (1) Ľudia vo všeobecnosti si všímajú,  že Jehovov ľud postupuje vpred. Naše kazateľské dielo a naše zjazdy pútajú pozornosť verejnosti. (2) Jehova vytvoril organizáciu, ktorá je zjednotená. V roku 29 n. l. bol Ježiš pomazaný svätým duchom s cieľom priviesť „všetky veci“ — tých s nebeským určením, ako aj tých s pozemskou nádejou — do Božej zjednotenej rodiny. (Efezanom 1:8–10) (3) Zjazdy sú vynikajúcim prejavom medzinárodnej jednoty. To bolo jasne vidieť na mimoriadnych zjazdoch, ktoré sa v auguste minulého roka konali vo Francúzsku a Taliansku. (4) Vo Francúzsku i v Taliansku bola prijatá podnetná rezolúcia. Rečník sa podelil o niekoľko výňatkov z tejto burcujúcej rezolúcie. Celý text rezolúcie je uvedený na tejto a nasledujúcich stranách.

V závere posledného prejavu hosťujúci rečník prečítal pôsobivý oznam, ktorý pripravil vedúci zbor. Medziiným povedal: „Teraz je čas zostať bdelý a pozorovať, ako sa vyvíjajú udalosti na svetovej scéne... Chceme vám povedať, že vedúci zbor sa o vás i o všetkých ostatných z Božieho ľudu láskyplne zaujíma. Kiež vás Boh bohato požehnáva, keď konáte jeho vôľu celou dušou.“ Jehovov ľud je všade rozhodnutý zostať bdelý v týchto kritických časoch a odvážne postupovať vpred s Jehovovou zjednotenou organizáciou.

[Poznámky pod čiarou]

^ 5. ods. Miesto, kde prebiehal program výročnej schôdze, bolo elektronicky spojené s viacerými ďalšími miestami, takže celková účasť bola 13 757 prítomných.

^ 5. ods. Dodatočné zhromaždenia sa konali v Long Beach v Kalifornii, v Pontiacu v Michigane, v Uniondale v New Yorku a v Hamiltone v Ontáriu. Celková účasť vrátane účasti na ďalších miestach, ktoré boli s týmito miestami elektronicky spojené, bola 117 885 prítomných.

^ 23. ods. Vo Francúzsku sa konali tri mimoriadne zjazdy — v Paríži, Bordeaux a Lyone. V Taliansku boli delegáti zo Spojených štátov pridelení do Ríma a Milána, hoci simultánne prebiehalo deväť zjazdov.

[Rámček/obrázky na stranách 29 – 31]

Rezolúcia

V auguste 2001 sa vo Francúzsku a Taliansku konali mimoriadne zjazdy „Učitelia Božieho slova“. Na týchto zjazdoch bola predložená burcujúca rezolúcia. Uvádzame jej znenie:

„AKO JEHOVOVI SVEDKOVIA, všetci, ktorí sme sa zhromaždili na tomto zjazde ‚Učitelia Božieho slova‘, sme sa zúčastnili nanajvýš užitočného vyučovania. Jasne bolo poukázané na to, kto je jeho zdrojom. Toto vyučovanie nepochádza od ľudí. Pochádza od Toho, ktorého staroveký prorok Izaiáš opísal ako nášho ‚Vznešeného učiteľa‘. (Izaiáš 30:20) Všimnite si Jehovovu pripomienku uvedenú v Izaiášovi 48:17: ‚Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť.‘ Ako to Jehova robí? Predovšetkým prostredníctvom najprekladanejšej a najvydávanejšej knihy na svete, Biblie, v ktorej nám jednoznačne hovorí: ‚Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné.‘ — 2. Timotejovi 3:16.

Dnes ľudstvo naliehavo potrebuje takéto užitočné vyučovanie. Prečo to môžeme povedať? Čo uznávajú uvažujúci ľudia, pokiaľ ide o meniacu sa scénu tohto sveta plného zmätku? Jednoducho povedané: Hoci milióny ľudí sa vzdelávajú vo svetských vzdelávacích systémoch, spoločnosť sa nachádza v žalostnom stave, pokiaľ ide o skutočné hodnoty a schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. (Izaiáš 5:20, 21) Prevláda neznalosť Biblie. Aj keď technika prostredníctvom počítačov umožňuje prístup k obrovskému množstvu informácií, kde nájsť odpovede na také životne dôležité otázky, ako napríklad: Aký je zmysel života? Ako máme rozumieť súčasným udalostiam? Existuje pevná nádej do budúcnosti? Stane sa pokoj a bezpečie niekedy skutočnosťou? Navyše, hoci na policiach knižníc nájdeme milióny strán príručiek zaoberajúcich sa prakticky každou oblasťou ľudského snaženia, ľudstvo opakuje predchádzajúce chyby. Zločinnosť prudko stúpa. Choroby, ktoré sa kedysi považovali za odstránené, sa opäť objavujú,  zatiaľ čo sa alarmujúcou rýchlosťou šíria ďalšie, napríklad aids. V zarážajúcom rozsahu sa rozpadá rodinný život. Znečistenie ničí životné prostredie. Terorizmus a zbrane hromadného ničenia ohrozujú mier a bezpečie. Kopia sa problémy, ktoré nemajú riešenie. Aká by mala byť naša úloha, pokiaľ ide o pomoc našim blížnym v týchto kritických časoch? Existuje nejaké učenie, ktoré vysvetľuje príčinu zlej situácie ľudstva a nielen ukazuje cestu k lepšiemu životu teraz, ale aj ponúka jasnú, istú nádej do budúcnosti?

Naším biblickým poverením je ‚ísť a robiť učeníkov z ľudí všetkých národov a učiť ich zachovávať všetko, čo Kristus prikázal‘. (Matúš 28:19, 20) Toto poverenie dal Ježiš Kristus po svojej smrti a vzkriesení, keď dostal všetku moc v nebi i na zemi. Táto činnosť vyniká nad akúkoľvek inú činnosť, za ktorou stoja ľudia. Z Božieho hľadiska má naše poverenie, ktoré sa zameriava na duchovné potreby ľudí hladných po spravodlivosti, najvyššiu prioritu. Máme rozumné biblické dôvody brať toto poverenie vážne.

To si vyžaduje stále dávať túto činnosť na popredné miesto v našom živote. S Božím požehnaním a pomocou bude toto dielo uskutočnené aj napriek mnohým rozptyľujúcim vplyvom, prekážkam a odporu zo strany náboženských a politických zložiek, ktorých cieľom je brániť pokroku tohto celosvetového vyučovacieho programu. Sme presvedčení a veríme, že tomuto dielu sa bude naďalej dariť a bude slávne dovŕšené. Prečo si tým môžeme byť takí istí? Lebo Pán Ježiš Kristus sľúbil, že bude s nami v našej službe, ktorú nám Boh zveril, až do záveru tohto systému vecí.

Čas pre sužované ľudstvo pokročil. Svoju súčasnú úlohu si musíme splniť skôr, ako príde koniec. Preto ako Jehovovi svedkovia prijímame túto rezolúciu:

Po prvé: Ako oddaní služobníci sme rozhodnutí stále dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote a ďalej duchovne rásť. Preto sa modlíme v súlade so slovami Žalmu 143:10: ‚Vyučuj ma konať tvoju vôľu, lebo si môj Boh.‘ To si vyžaduje byť usilovnými študentmi, teda snažiť sa denne si čítať Bibliu a venovať sa osobnému štúdiu a skúmaniu. Aby bol náš pokrok zjavný všetkým ľuďom, budeme vynakladať všetko rozumné úsilie, aby sme sa pripravovali na teokratické vyučovanie poskytované na zborových zhromaždeniach, krajských, oblastných, celonárodných i medzinárodných zjazdoch a mali z neho plný úžitok. — 1. Timotejovi 4:15; Hebrejom 10:23–25.

Po druhé: Aby sme mohli byť vyučovaní Bohom, budeme sa sýtiť výlučne pri jeho stole a starostlivo dbať na biblické varovanie pred zvádzajúcimi náukami démonov. (1. Korinťanom 10:21; 1. Timotejovi 4:1) Budeme robiť mimoriadne preventívne opatrenia, aby sme sa vyhýbali škodlivým faktorom vrátane náboženskej falše, márnych úvah, hanebnej sexuálnej zvrátenosti, epidémie pornografie, úpadkovej zábavy a všetkého, čo nie je v súlade so ‚zdravým učením‘. (Rimanom 1:26, 27; 1. Korinťanom 3:20; 1. Timotejovi 6:3; 2. Timotejovi 1:13) Z úcty k ‚darom v podobe ľudí‘, ktorí sú spôsobilí vyučovať to, čo je zdravé, budeme úprimne rešpektovať ich snahy a celým srdcom spolupracovať s nimi tak, že sa budeme pridŕžať čistých a spravodlivých morálnych i duchovných noriem stanovených v Božom Slove. — Efezanom 4:7, 8, 11, 12; 1. Tesaloničanom 5:12, 13; Títovi 1:9.

Po tretie: Ako kresťanskí rodičia sa budeme z celého srdca usilovať, aby sme vyučovali svoje deti nielen slovom, ale aj príkladom. Naším prvoradým záujmom je pomáhať im od útleho detstva ‚poznať sväté spisy, aby sa mohli stať múdrymi na záchranu‘. (2. Timotejovi 3:15) Budeme neustále pamätať na to, že výchovou v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní im poskytujeme tú najlepšiu príležitosť zažiť splnenie Božieho sľubu, že ‚sa  im bude dobre dariť a zotrvajú dlhý čas na zemi‘. — Efezanom 6:1–4.

Po štvrté: Keď pociťujeme úzkostlivé starosti alebo zažívame vážne problémy, budeme predovšetkým ‚oznamovať svoje prosebné žiadosti Bohu‘ s istotou, že ‚Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé ľudské myslenie‘, nás bude chrániť. (Filipanom 4:6, 7) Keď prijmeme Kristovo jarmo, nájdeme občerstvenie. S vedomím, že Boh sa o nás stará, bez váhania vždy uvrhneme svoje úzkostlivé starosti na neho. — Matúš 11:28–30; 1. Petra 5:6, 7.

Po piate: Z vďačnosti Jehovovi za výsadu byť učiteľmi jeho Slova sa budeme ďalej usilovať ‚správne zaobchádzať so slovom pravdy‘ a ‚úplne dovŕšiť svoju službu‘. (2. Timotejovi 2:15; 4:5) Keďže si plne uvedomujeme, čo to zahŕňa, zo srdca túžime vyhľadávať tých, ktorí si to zaslúžia, a starať sa o zasiate semená. Okrem toho skvalitníme svoje vyučovanie tým, že budeme účinne viesť viac domácich biblických štúdií. Tak budeme vo väčšej miere konať v súlade s Božou vôľou, ‚aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy‘. — 1. Timotejovi 2:3, 4.

Po šieste: Počas celého minulého storočia i v tomto storočí sa Jehovovi svedkovia v mnohých krajinách stretávali s rôznymi formami odporu a prenasledovania. Ale ukázalo sa, že Jehova je s nami. (Rimanom 8:31) Jeho neomylné Slovo nás uisťuje, že ‚žiadna zbraň vytvorená proti nám‘, aby bránila nášmu dielu kázania a vyučovania o Kráľovstve, spomalila toto dielo či zastavila ho, nebude mať úspech. (Izaiáš 54:17) Či v priaznivom, alebo v obťažnom období, nemôžeme prestať hovoriť pravdu. Sme rozhodnutí bezodkladne si spĺňať svoje poverenie kázať a vyučovať. (2. Timotejovi 4:1, 2) Naším cieľom je čo najviac sa deliť s ľuďmi všetkých národov o dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Tak budú mať ďalej príležitosť dozvedieť sa o opatrení na získanie večného života v spravodlivom novom svete. Ako zjednotený zástup učiteľov Božieho Slova sme rozhodnutí stále nasledovať príklad Veľkého Učiteľa, Ježiša Krista, a odrážať jeho zbožné vlastnosti. To všetko budeme robiť na česť a chválu nášho Vznešeného Učiteľa a Životodarcu, Jehovu Boha.

Všetci prítomní na tomto zjazde, ktorí chcú prijať túto rezolúciu, nech, prosím, povedia ÁNO!“

Keď bola 160 000 zhromaždeným na troch zjazdoch vo Francúzsku a 289 000 na deviatich miestach v Taliansku predložená táto záverečná výzva rezolúcie, bolo počuť burácajúce „áno“ v mnohých jazykoch delegátov.