Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Skutočný Ježiš

Skutočný Ježiš

Skutočný Ježiš

KEĎ sa Ježiš od svojich apoštolov dozvedel, čo si o ňom ľudia myslia, spýtal sa ich: „Čo však hovoríte vy, kto som?“ Evanjelium podľa Matúša zaznamenáva Petrovu odpoveď: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ ​(Matúš 16:15, 16) Ostatní boli toho istého názoru. Natanael, ktorí sa neskôr stal apoštolom, Ježišovi povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si Kráľ Izraela.“ ​(Ján 1:49) Sám Ježiš sa o svojej dôležitej úlohe vyjadril: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ​(Ján 14:6) Pri viacerých príležitostiach sa Ježiš zmienil o sebe ako o „Božom Synovi“. (Ján 5:24, 25; 11:4) A toto tvrdenie podložil zázračnými skutkami, dokonca kriesením mŕtvych.

Opodstatnené pochybnosti?

Ale môžeme naozaj dôverovať tomu, čo evanjeliá hovoria o Ježišovi? Zobrazujú Ježiša takého, aký skutočne bol? Zosnulý Frederick F. Bruce, ktorý bol profesorom biblickej kritiky a výkladu na Manchesterskej univerzite v Anglicku, uviedol: „Zvyčajne nie je možné dokázať historickými argumentmi pravdivosť každého detailu nejakého starovekého spisu, či už ide o Bibliu, alebo o niečo iné. Stačí mať rozumnú dôveru v celkovú spoľahlivosť pisateľa; ak je tá zaručená, potom je a priori pravdepodobné, že uvedené detaily sú pravdivé... Historická spoľahlivosť Nového Zákona nie je o nič menšia len preto, že ho kresťania prijímajú ako ‚posvätnú‘ literatúru.“

James R. Edwards, profesor náboženstva na Jamestownskej vysokej škole v Severnej Dakote v USA, po preskúmaní pochybností o Ježišovi na základe toho, ako ho opisujú evanjeliá, napísal: „Môžeme s istotou potvrdiť, že evanjeliá obsahujú rozmanitý a značný počet dôkazov skutočnej pravdy o Ježišovi... Najlogickejšia odpoveď na otázku, prečo evanjeliá predstavujú Ježiša tak, ako ho predstavujú, je, že Ježiš takým v skutočnosti bol. Evanjeliá verne zachytávajú, aký dojem Ježiš urobil na svojich nasledovníkov — že bol božsky schválený a splnomocnený, aby bol Božím Synom a Služobníkom.“ *

Pátranie po Ježišovi

A čo nebiblické zmienky o Ježišovi Kristovi? Ako sú hodnotené? Diela Tacita, Suetonia, Josepha, Plínia Mladšieho a niekoľkých ďalších klasických spisovateľov obsahujú početné zmienky o Ježišovi. The New Encyclopædia Britannica (1995) o týchto správach hovorí: „Tieto od seba nezávislé správy dokazujú, že v staroveku ani odporcovia kresťanstva nikdy nepochybovali, že Ježiš bol historickou postavou. Prvýkrát to bolo spochybňované, a to na základe nedostatočných dôkazov, koncom 18. storočia, počas 19. storočia a začiatkom 20. storočia.“

Je smutné, že súčasní učenci v pátraní po „skutočnom“, teda po „historickom“ Ježišovi, ako sa zdá, zakrývajú jeho pravú totožnosť množstvom neoprávnených špekulácií, nezmyselných pochybností a nepodložených teórií. V istom zmysle nesú zodpovednosť za vytvorenie mýtu, z ktorého falošne obviňujú pisateľov evanjelií. Niektorí sú takí dychtiví po tom, aby získali popularitu a aby sa ich meno spájalo s nejakou prekvapujúcou novou teóriou, že zlyhávajú v úprimnom skúmaní dôkazov o Ježišovi. Tým vytvárajú obraz „Ježiša“, ktorý je len výplodom ich učenej predstavivosti.

Tí, ktorí chcú nájsť skutočného Ježiša, môžu ho nájsť v Biblii. Luke Johnson, profesor Nového zákona a vzniku kresťanstva na Candlerovej teologickej fakulte Emoryho univerzity, potvrdzuje, že väčšina výskumov o Ježišovi ako o historickej postave míňa biblický cieľ. Hovorí, že môže byť zaujímavé preskúmať spoločenské, politické, antropologické a kultúrne pozadie Ježišovho života i obdobia, v ktorom žil. Dodáva však, že vypátranie historického Ježiša, ako ho nazývajú učenci, „je sotva cieľom Písiem“, ktoré sa „viac zaoberajú Ježišovou osobnosťou“, jeho posolstvom a jeho úlohou Vykupiteľa. Teda akou osobnosťou bol Ježiš a aké bolo jeho posolstvo?

Skutočný Ježiš

Evanjeliá — štyri biblické záznamy o Ježišovom živote — zobrazujú muža s veľkou empatiou. Ľútosť a súcit podnecovali Ježiša, aby pomáhal ľuďom, ktorých sužovali choroby, slepota a iné trápenie. (Matúš 9:36; 14:14; 20:34) Smrť Ježišovho priateľa Lazara a smútok, ktorý to spôsobilo Lazarovým sestrám, pohli Ježiša k tomu, že ‚zastonal a vyhŕkli mu slzy‘. (Ján 11:32–36) Evanjeliá v skutočnosti zjavujú širokú škálu Ježišových pocitov — súcit s osobou trpiacou malomocenstvom, nadšenie z úspechu jeho učeníkov, rozhorčenie nad chladnými legalistami a smútok nad Jeruzalemom, pretože zamietol Mesiáša.

Keď Ježiš vykonal zázrak, často zameral pozornosť na to, akú úlohu v tom hral ten, ktorého sa daný zázrak týkal: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ ​(Matúš 9:22) Natanaela pochválil, že je „skutočný Izraelita, v ktorom niet klamu“. (Ján 1:47) Keď si niektorí mysleli, že dar jednej vďačnej ženy je prehnaný, Ježiš sa jej zastal a povedal, že na správu o jej štedrosti sa bude dlho spomínať. (Matúš 26:6–13) Voči svojim nasledovníkom sa prejavil ako skutočný priateľ a milujúci spoločník a „miloval ich až do konca“. — Ján 13:1; 15:11–15.

Evanjeliá tiež odhaľujú, že Ježiš sa rýchlo vedel prispôsobiť ľuďom, ktorých stretol. Či už sa rozprával so ženou pri studni, s náboženským učiteľom v záhrade, alebo s rybárom pri jazere, hneď sa dotkol ich srdca. Už po jeho úvodných slovách mu mnohí z týchto ľudí odhalili svoje najvnútornejšie myšlienky. Ježiš udrel na ich citlivú strunu. Hoci si ľudia v tom čase azda držali odstup od tých, ktorí mali autoritu, k Ježišovi sa ľudia hrnuli. Radi boli s ním; v jeho spoločnosti sa cítili dobre. Deti sa pri ňom cítili uvoľnene, a keď použil dieťa ako vzor, nepostavil ho pred svojich učeníkov len tak, ale ho aj „objal“. (Marek 9:36; 10:13–16) Evanjeliá naozaj zobrazujú Ježiša ako človeka s takou charizmou, že ľudia zostali pri ňom aj tri dni, aby mohli počúvať jeho príťažlivé slová. — Matúš 15:32.

Hoci bol Ježiš dokonalý, nebol príliš kritický ani arogantný, či panovačný voči nedokonalým, hriechom zaťaženým ľuďom, medzi ktorými žil a kázal. (Matúš 9:10–13; 21:31, 32; Lukáš 7:36–48; 15:1–32; 18:9–14) Ježiš nikdy nebol náročný. Nepridával k bremenám ľudí. Namiesto toho povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte... ja vás občerstvím.“ Jeho učeníci cítili, že je „miernej povahy a pokorného srdca“; jeho jarmo bolo jemné a jeho náklad bol ľahký. — Matúš 11:28–30.

Záznam evanjelií rozhodne zjavuje Ježišovu osobnosť pravdivo. Pre štyroch rôznych jednotlivcov by nebolo ľahké vymyslieť si nejakú výnimočnú osobu a potom predložiť o nej zhodný obraz v podobe štyroch odlišných príbehov. Pre štyroch rôznych spisovateľov by bolo takmer nemožné opísať tú istú osobu a zhodne vykresliť o nej ten istý obraz, ak by takáto osoba nikdy neexistovala.

Historik Michael Grant kladie otázku na zamyslenie: „Ako sa mohlo stať, že v celej tradícii evanjelií bez výnimky vystupuje pozoruhodne vyhranený obraz atraktívneho mladého muža, ktorý sa bez náznaku sentimentality, neprirodzenosti alebo prudérie voľne pohybuje medzi ženami každého druhu vrátane žien s rozhodne zlou povesťou, a predsa si vo všetkých situáciách zachováva prostú jednotu charakteru?“ Rozumnou odpoveďou je, že taký človek skutočne existoval a konal tak, ako hovorí Biblia.

Skutočný Ježiš a vaša budúcnosť

Biblia nielenže podáva skutočný opis Ježiša v čase, keď bol tu na zemi, ale poukazuje tiež na to, že Ježiš mal predľudskú existenciu ako jednosplodený Boží Syn, „prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Pred dvadsiatimi storočiami Boh preniesol život svojho nebeského Syna do lona jednej židovskej panny, aby sa narodil ako človek. (Matúš 1:18) Ježiš počas svojej pozemskej služby ohlasoval Božie Kráľovstvo ako jedinú nádej pre utrápené ľudstvo a školil svojich učeníkov, aby pokračovali v tomto kazateľskom diele. — Matúš 4:17; 10:5–7; 28:19, 20.

Dňa 14. nisana (okolo 1. apríla) roku 33 n. l. bol Ježiš zatknutý, vypočúvaný, odsúdený a popravený na základe falošného obvinenia z poburovania. (Matúš 26:18–20, 48–27:50) Ježišova smrť slúži ako výkupné, pričom oslobodzuje veriace ľudstvo z hriešneho stavu, a tak otvára cestu k večnému životu pre všetkých, ktorí prejavujú v Ježiša vieru. (Rimanom 3:23, 24; 1. Jána 2:2) Dňa 16. nisana bol Ježiš vzkriesený a krátko nato vystúpil späť do neba. (Marek 16:1–8; Lukáš 24:50–53; Skutky 1:6–9) Ako Jehovov ustanovený Kráľ má vzkriesený Ježiš plnú autoritu, aby uskutočnil Božie pôvodné predsavzatie s človekom. (Izaiáš 9:6, 7; Lukáš 1:32, 33) Áno, Biblia opisuje Ježiša ako kľúčovú postavu v spĺňaní Božieho predsavzatia.

V prvom storočí zástupy prijali Ježiša ako toho, kým bol — ako sľúbeného Mesiáša, čiže Krista, poslaného na zem, aby obhájil Jehovovu zvrchovanosť a svojou smrťou zaobstaral výkupné za ľudstvo. (Matúš 20:28; Lukáš 2:25–32; Ján 17:25, 26; 18:37) Keby si ľudia neboli istí Ježišovou totožnosťou, asi sotva by našli motiváciu stať sa jeho učeníkmi a čeliť krutému prenasledovaniu. Odvážne a horlivo však prijali úlohu, ktorou ich poveril, aby ‚robili učeníkov z ľudí všetkých národov‘. — Matúš 28:19.

Dnes milióny úprimných a informovaných kresťanov vie, že Ježiš nie je žiadnou legendárnou postavou. Ochotne ho prijímajú ako dosadeného Kráľa Božieho Kráľovstva v nebesiach, ktoré čoskoro prevezme plnú kontrolu nad zemou a pozemskými záležitosťami. Táto Božia vláda je vítaným posolstvom, pretože sľubuje oslobodenie od svetových problémov. Praví kresťania dávajú najavo svoju lojálnu podporu Jehovovmu ustanovenému Kráľovi tak, že ohlasujú „toto dobré posolstvo o kráľovstve“ ďalším. — Matúš 24:14.

Tí, ktorí podporujú toto kráľovské usporiadanie prostredníctvom Krista, Syna živého Boha, sa budú tešiť z večných požehnaní. Z týchto požehnaní sa môžete tešiť aj vy! Vydavatelia tohto časopisu vám veľmi radi pomôžu, aby ste spoznali skutočného Ježiša.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Podrobnejší rozbor správ z evanjelií pozri v 5. až 7. kapitole knihy Biblia — Božie slovo, alebo ľudské?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Rámček/obrázok na strane 6]

Čo povedali iní

„Ježiša Nazaretského považujem za jedného z najmocnejších učiteľov, akých svet kedy mal... Hinduistom musím odkázať, že ich životy budú neúplné, pokiaľ s úctou nepreskúmajú Ježišovo učenie.“ — Móhandás K. Gándhí, The Message of Jesus Christ.

„Povaha, ktorá je taká originálna, taká úplná, taká dôsledne konzistentná, taká dokonalá, taká ľudská a pritom ktorá natoľko prevyšuje akúkoľvek veľkosť človeka, nemôže byť podvodom ani výmyslom... Musel by to byť niekto väčší ako Ježiš, aby vymyslel Ježiša.“ — Philip Schaff, History of the Christian Church.

„Keby niekoľko jednoduchých ľudí žijúcich v jednej generácii vymyslelo takú silnú a príťažlivú osobnosť, takú vznešenú morálku a takú podnetnú predstavu o ľudskom bratstve, bol by to zázrak oveľa neuveriteľnejší ako akýkoľvek zázrak zaznamenaný v evanjeliách.“ — Will Durant, Caesar and Christ.

„Môže sa zdať nepochopiteľné, že by náboženské hnutie, ktoré je rozšírené po celom svete, mohlo byť uvedené do pohybu nejakou neexistujúcou osobou, ktorá by bola vymyslená ako staroveká reklamná stratégia, keď vezmeme do úvahy, že tu bolo nesporne mnoho skutočných ľudí, ktorí sa pokúšali založiť nejaké vierovyznanie, no nepodarilo sa im to.“ — Gregg Easterbrook, Beside Still Waters.

‚Ako literárny historik som úplne presvedčený, že nech sú evanjeliá čímkoľvek, nie sú to legendy. Na legendy nie sú dostatočne rafinované. Väčšinu z Ježišovho života nepoznáme a to by ľudia tvoriaci legendu nedopustili.‘ — C. S. Lewis, God in the Dock.

[Obrázky na strane 7]

Evanjeliá zjavujú širokú škálu Ježišových pocitov