Je ešte možné mať skutočnú vieru?

„Viera je živá, smelá dôvera v Božiu milosť a je taká spoľahlivá a istá, že veriaci dá za ňu do hry svoj život tisíc ráz.“ — MARTIN LUTHER, 1522.

„Žijeme už prakticky v sekulárnej spoločnosti, v ktorej kresťanská viera a život sú z veľkej časti odsúdené na zánik.“ — LUDOVIC KENNEDY, 1999.

NÁZORY na vieru sa diametrálne odlišujú. V minulosti bola viera v Boha bežná. Dnes, vo svete skepticizmu a utrpenia, sa skutočná viera v Boha a Bibliu rýchle vytráca.

Skutočná viera

Mať „vieru“ pre mnohých jednoducho znamená mať náboženské presvedčenie či držať sa nejakej formy uctievania. Ale slovo „viera“ v tom zmysle, v akom ho používa Biblia, znamená absolútnu dôveru — úplnú, nezlomnú dôveru v Boha a jeho sľuby. Je to charakteristická črta, ktorou sa vyznačujú učeníci Ježiša Krista.

Ježiš Kristus raz hovoril o tom, že sa treba modliť a „nepoľavovať“. Pritom položil otázku, či vôbec bude za našich dní existovať skutočná viera. Opýtal sa: „Keď Syn človeka znovu príde, nájde ľudí s takou vytrvalou vierou?“ Prečo položil takú otázku? — Lukáš 18:1, 8, Nový Zákon v modernom slovenskom jazyku.

Strata viery

Ľudia môžu aj tú vieru, ktorú už majú, z rôznych príčin stratiť. K príčinám straty viery patria duševné otrasy a skúšky každodenného života. Napríklad profesor Michael Goulder bol farárom v anglickom Manchestri, keď v roku 1958 došlo k mníchovskému leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynuli mnohí členovia futbalového tímu Manchester United. Hlásateľka Joan Bakewellová v televíznom programe BBC povedala, že Goulder „sa cítil bezmocný, keď videl, ako veľmi ľudia smútia“. Jedným z dôsledkov tejto tragédie  bolo, že „stratil vieru v Boha zasahujúceho do osudu ľudí“. Goulder vyjadril presvedčenie, že „Biblia nie je... neomylným Božím slovom“, ale že je „nepresným ľudským slovom, ktoré je možno kde-tu inšpirované“.

Niekedy viera proste odumrie. Tak to bolo v prípade spisovateľa a rozhlasového pracovníka Ludovica Kennedyho. On sám hovorí, že od detstva sa uňho „občas objavovali pochybnosti a neistota [v súvislosti s Bohom] a [jeho] neviera rástla“. Zdá sa, že mu nik nedokázal dať rozumné odpovede na jeho otázky. Ťažký úder pre jeho i tak veľmi slabú vieru bol, keď mu na mori zomrel otec. Modlitby k Bohu, aby „nás ochránil pred nebezpečenstvami na mori a pred násilím nepriateľov“, zostali nevypočuté, keď za druhej svetovej vojny nemecké vojnové lode zaútočili na prestavaný osobný parník, na ktorom bol jeho otec, a zničili ho. — All in the Mind—A Farewell to God (Všetko je vec mysle — zbohom Bohu).

Také skúsenosti nie sú neobvyklé. Apoštol Pavol hovorí: „Viera nie je vlastníctvom všetkých.“ ​(2. Tesaloničanom 3:2) Čo si myslíte vy? Je v tomto čoraz skeptickejšom svete ešte možné mať skutočnú vieru v Boha a jeho Slovo? Preskúmajte, čo sa o tom píše v nasledujúcom článku.