Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Enoch chodil s Bohom v bezbožnom svete

Enoch chodil s Bohom v bezbožnom svete

 Enoch chodil s Bohom v bezbožnom svete

DIABOL tvrdí, že môže všetkých ľudí odvrátiť od Boha, a občas to vyzerá tak, akoby sa mu to darilo. V priebehu takmer päť storočí po Ábelovej smrti nikto nevynikal ako verný Jehovov služobník. Naopak, pre ľudí bolo typické hriešne a bezbožné správanie.

Práve v tomto čase duchovného úpadku sa na scéne objavil Enoch. Biblická chronológia stanovuje čas jeho narodenia na rok 3404 pred n. l. Enoch sa na rozdiel od svojich súčasníkov prejavil ako muž prijateľný Bohu. Apoštol Pavol ho zahrnul medzi Jehovových služobníkov, ktorých viera vyniká ako príklad pre kresťanov. Kto bol Enoch? S akými ťažkosťami sa stretával? Ako ich prekonával? A aký význam má jeho bezúhonnosť pre nás?

V dňoch Enoša, takmer štyri storočia pred dobou Enocha, „sa začalo vzývať Jehovovo meno“. (1. Mojžišova 4:26) Božie meno ľudia používali od začiatku dejín. Takže to, čo sa začalo, keď žil Enoš, zjavne nebolo vzývanie Jehovu vo viere a v čistom uctievaní. Niektorí hebrejskí učenci sa domnievajú, že 1. Mojžišova 4:26 by mala znieť „začalo sa znesväcovať“ alebo „potom sa začalo znesväcovanie“. Ľudia možno dávali Jehovovo meno sami sebe alebo druhým ľuďom, prostredníctvom ktorých sa zdanlivo približovali k Bohu pri uctievaní. Alebo azda dávali Jehovovo meno modlám.

‚Enoch chodil s pravým Bohom‘

Hoci bol Enoch obklopený bezbožnosťou, „ďalej chodil s pravým Bohom“, Jehovom. Nie je uvedené, že by jeho predkovia — Set, Enoš, Kenan, Mahalel a Járed — chodili s Bohom. Prinajmenšom to nerobili v rovnakej miere ako Enoch, ktorého spôsob života sa zjavne odlišoval od ich spôsobu života. — 1. Mojžišova 5:3–27.

Chodenie s Jehovom zahŕňalo úprimné priateľstvo a dôverný vzťah s Bohom, ktorý bol možný len preto, že Enoch žil v súlade s Božou vôľou. Jehova schvaľoval Enochovu oddanosť. Grécka Septuaginta hovorí, že „Enoch sa veľmi páčil“ Bohu, a túto myšlienku vyjadril aj apoštol Pavol. — 1. Mojžišova 5:22; Hebrejom 11:5.

Základom Enochovho dobrého vzťahu s Jehovom bola jeho viera. Určite prejavoval vieru v sľúbené „semeno“ Božej ‚ženy‘. Ak sa Enoch osobne poznal s Adamom, mohol získať informácie o Božom zaobchádzaní s prvou ľudskou dvojicou v Edene. Poznanie, ktoré Enoch mal o Bohu, prispievalo k tomu, že bol človekom, ktorý ‚vážne hľadal Boha‘. — 1. Mojžišova 3:15; Hebrejom 11:6, 13.

Dobrý vzťah s Jehovom si od Enocha vyžadoval viac ako len poznanie Boha a rovnako je to aj s nami. Či nie je pravda, že naše myšlienky a skutky sú pod vplyvom názorov človeka, ktorého si zvlášť ceníme a s ktorým  máme dôverný vzťah? Vyhýbame sa slovám a skutkom, ktoré by zničili naše priateľstvo. A ak zamýšľame nejako zmeniť svoje okolnosti, či neberieme do úvahy aj to, ako to ovplyvní tento vzťah?

Podobne túžba udržať si blízky vzťah s Bohom má vplyv na to, čo robíme. Podmienkou je presné poznanie toho, čo Boh schvaľuje a čo neschvaľuje. Potom sa musíme dať viesť poznaním a snažiť sa mu páčiť zmýšľaním i konaním.

Áno, na to, aby sme mohli chodiť s Bohom, sa mu musíme páčiť. A Enoch to robil stovky rokov. Aj forma hebrejského slovesa vyjadrujúceho, že Enoch „chodil“ s Bohom, naznačuje opakovaný, trvalý dej. Iným verným mužom, ktorý „chodil s Bohom“, bol Noach. — 1. Mojžišova 6:9.

Enoch mal svoju rodinu — mal manželku a bol otcom „synov a dcér“. Jedným z jeho synov bol Matuzalem. (1. Mojžišova 5:21, 22) Enoch určite robil všetko, čo mohol, aby svoju domácnosť viedol znamenitým spôsobom. Ale s bezbožnosťou, ktorá bola všade dookola, nebolo preňho ľahké slúžiť Bohu. Lámech, Noachov otec, bol možno jeho jediným súčasníkom, ktorý prejavoval vieru v Jehovu. (1. Mojžišova 5:28, 29) Enoch sa však odvážne venoval pravému uctievaniu.

Čo Enochovi pomáhalo zostať verným Bohu? Nepochybne sa nestretával s tými, ktorí znesväcovali Jehovovo meno, ani s inými, ktorí boli pre ctiteľa Boha nevhodnými spoločníkmi. Enoch určite hľadal pomoc u Jehovu prostredníctvom modlitby, a to posilňovalo jeho odhodlanie vyhnúť sa všetkému, čo by sa nepáčilo jeho Stvoriteľovi.

Proroctvo proti bezbožným

Dodržiavať vysoké normy je dosť ťažké, keď sme obklopení bezbožnými ľuďmi.  Enoch navyše oznamoval nekompromisné súdne posolstvo proti skazeným. Vedený Božím duchom, Enoch prorocky vyhlásil: „Hľa, Jehova prišiel so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici.“ — Júda 14, 15.

Aký účinok malo toto posolstvo na zvrátených neveriacich? Je logické predpokladať, že takéto bodavé slová neprispievali k Enochovej popularite a možno vyvolávali úškľabky, posmech a vyhrážky. Niektorí ho určite chceli celkom umlčať. No Enocha to nezastrašilo. Vedel, čo sa stalo so spravodlivým Ábelom, a Enoch bol podobne ako Ábel odhodlaný slúžiť Bohu bez ohľadu na to, čo sa stane.

‚Boh ho vzal‘

Enochov život bol zjavne ohrozený, keďže „ho vzal Boh“. (1. Mojžišova 5:24) Jehova nedovolil, aby jeho verný prorok trpel v rukách zúrivých nepriateľov. Podľa apoštola Pavla „bol Enoch prenesený, aby nevidel smrť“. (Hebrejom 11:5) Mnohí hovoria, že Enoch nezomrel — že ho Boh vzal do neba, kde žije ďalej. Ale Ježiš jasne povedal: „Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ Ježiš bol „predchodca“ všetkých, ktorí vystúpili do neba. — Ján 3:13; Hebrejom 6:19, 20.

Čo sa teda s Enochom stalo? To, že bol „prenesený, aby nevidel smrť“ môže znamenať, že ho Boh uviedol do prorockého vytrženia a potom ukončil jeho život, kým bol ešte v tomto stave. Za takých okolností Enoch nezažil bolesti smrti. „Nikde ho nebolo možné nájsť“ zjavne preto, že Jehova odstránil jeho telo, ako odstránil aj Mojžišovo telo. — 5. Mojžišova 34:5, 6.

Enoch žil 365 rokov — oveľa menej ako väčšina jeho súčasníkov. Ale pre tých, ktorí milujú Jehovu, je dôležité to, aby mu slúžili verne až do konca svojho života. Vieme, že Enochovi sa to podarilo, lebo „pred tým, ako bol prenesený, mal svedectvo, že sa páči Bohu“. Písma neodhaľujú, ako to Jehova dal Enochovi najavo. Napriek tomu Enoch pred svojou smrťou dostal uistenie o Božom schválení a môžeme si byť istí, že Jehova bude naňho pri vzkriesení pamätať.

Napodobňuj Enochovu vieru

Je správne, keď napodobňujeme vieru zbožných ľudí. (Hebrejom 13:7) Enoch slúžil vierou ako prvý verný Boží prorok. Ľudia v Enochových dňoch boli ako tí dnešní — násilnícki, rúhaví a bezbožní. Ale Enoch bol iný. Mal pravú vieru a bol príkladom zbožnej oddanosti. Áno, Jehova mu dal hlásať závažné súdne posolstvo, no zároveň ho na toto zvestovanie posilnil. Enoch si odvážne spĺňal svoje poverenie a Boh sa o neho postaral, keď čelil odporu nepriateľov.

Ak prejavujeme vieru ako Enoch, Jehova nás posilní, aby sme hlásali jeho posolstvo v týchto posledných dňoch. Pomôže nám odvážne stáť zoči-voči odporu a svojou zbožnou oddanosťou sa budeme veľmi odlišovať od bezbožných ľudí. Viera nám umožní chodiť s Bohom a správať sa tak, aby sme rozradostňovali jeho srdce. (Príslovia 27:11) Vierou Enoch úspešne chodil s Jehovom v bezbožnom svete a rovnako úspešní môžeme byť aj my.

[Rámček na strane 30]

Cituje Biblia z Enochovej knihy?

Enochova kniha je apokryfný a pseudoepigrafický text. Neoprávnene sa pripisuje Enochovi. Je to zbierka prehnaných a nehistorických židovských mýtov vytvorená pravdepodobne niekedy v druhom a prvom storočí pred n. l. a zjavne je to výsledok exegetických elaborátov na základe krátkej správy o Enochovi z Prvej knihy Mojžišovej. To celkom stačí, aby ju ľudia, ktorí milujú Božie inšpirované Slovo, odmietli.

V Biblii len kniha Júda obsahuje Enochove prorocké slová: „Hľa, Jehova prišiel so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici.“ ​(Júda 14, 15) Mnohí učenci sa domnievajú, že Enochovo proroctvo proti bezbožným súčasníkom je citované priamo z Enochovej knihy. Je možné, že by Júda používal ako zdroj nespoľahlivé apokryfné knihy?

Písma neodhaľujú, ako Júda spoznal Enochovo proroctvo. Jednoducho mohol citovať bežný zdroj, spoľahlivú tradíciu odovzdávanú od staroveku. Pavol zjavne urobil niečo podobné, keď menoval Jannesa a Jambresa, ktorí by boli inak anonymní mágovia na faraónovom dvore odporujúci Mojžišovi. Ak mal pisateľ Enochovej knihy prístup k starovekému zdroju tohto druhu, prečo by ho nemohol mať aj Júda? * — 2. Mojžišova 7:11, 22; 2. Timotejovi 3:8.

Ako dostal Júda informácie o Enochovom posolstve pre bezbožných, nie je dôležité. Spoľahlivosť jeho slov dosvedčuje fakt, že Júda písal pod božskou inšpiráciou. (2. Timotejovi 3:16) Boží svätý duch ho strážil, aby neuvádzal nič nepravdivé.

[Poznámka pod čiarou]

^ 28. ods. Učeník Štefan tiež poskytol informácie, ktoré sa v Hebrejských Písmach nenachádzajú. Týkajú sa Mojžišovho vzdelávania v Egypte, toho, že mal 40 rokov, keď utiekol z Egypta, že 40 rokov zostal v Madiane, a úlohy anjelov pri odovzdávaní mojžišovského Zákona. — Skutky 7:22, 23, 30, 38.

[Obrázok na strane 31]

Enoch odvážne oznamoval Jehovovo posolstvo