Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Čo sa chystá vo Francúzsku?“

„Čo sa chystá vo Francúzsku?“

 „Čo sa chystá vo Francúzsku?“

„Sloboda, milovaná sloboda,“ to sú slová z Marseillaisy, francúzskej štátnej hymny. Slobodu by sme si mali nepochybne vážiť. No nedávne udalosti vyvolávajú obavy, že vo Francúzsku sú podkopávané základné ľudské slobody. Preto v piatok 3. novembra 2000 rozšírili desaťtisíce Jehovových svedkov dohromady 12 miliónov výtlačkov zvláštneho traktátu s názvom „Čo sa chystá vo Francúzsku? Mohla by upadnúť sloboda?“

JEHOVOVI SVEDKOVIA vo Francúzsku sú už niekoľko rokov terčom útokov rôznych politikov a antisektárskych skupín. To spôsobuje ťažkosti svedkom ako jednotlivcom, zborom i v celonárodnom meradle. Ale 23. júna 2000 dospel Conseil d’État, najvyšší administratívny súd Francúzska, k významnému rozhodnutiu, ktoré potvrdilo prevládajúci názor 31 nižších súdov vo vyše 1100 prípadoch. Najvyšší súd potvrdil, že uctievanie, ktoré praktizujú Jehovovi svedkovia, je v úplnom súlade s francúzskym zákonom a že na ich sály Kráľovstva sa vzťahujú rovnaké daňové výnimky, aké sa udeľujú iným náboženstvám.

Ale Ministerstvo financií vo Francúzsku toto rozhodnutie vôbec neberie na vedomie a Jehovovým svedkom naďalej zamieta daňové úľavy, ktoré na základe zákona dostávajú náboženské organizácie. Na príspevky svedkov a ich priateľov spojených s 1500 miestnymi zbormi vo Francúzsku ministerstvo vyrubilo 60-percentnú daň. V súčasnosti tento súdny spor ešte prebieha.

Cieľom už spomenutej kampane bolo odhaliť tento paradox a upozorniť na riziká,  ktoré vyplývajú zo svojvoľného zdaňovania a z navrhovaných zákonov, ktoré by podkopávali náboženskú slobodu všetkých ľudí. *

Dlhý deň

O druhej hodine ráno začínajú svedkovia z niektorých zborov rozširovať traktáty pred železničnými stanicami i továrňami a potom na letiskách. O šiestej hodine sa prebúdza Paríž. Asi 6000 dobrovoľníkov sa rozostavuje na strategických miestach, kde prichádzajú do kontaktu s ľuďmi dochádzajúcimi do práce. Istá mladá žena sa vyjadruje: „Je dobré, čo robíte pre náboženskú slobodu. Netýka sa to len Jehovových svedkov.“ V Marseille vyše 350 svedkov rozdáva traktáty na staniciach metra a na ulici. Do hodiny štátny rozhlas ohlasuje túto kampaň a poslucháčom oznamuje, aby neboli prekvapení, keď ich oslovia Jehovovi svedkovia. V Štrasburgu, sídle Európskeho súdu pre ľudské práva, cestujúci na hlavnej stanici trpezlivo čakajú v rade, aby si vzali traktát. Istý právnik sa vyjadruje, že hoci nemá to isté presvedčenie ako my, so záujmom sleduje náš prípad, lebo náš právny boj je dôležitý a oprávnený.

O ôsmej hodine napriek silnému dažďu 507 svedkov v alpskom meste Grenoble prečesáva ulice alebo vkladá traktáty do poštových schránok. Vodiči áut a električiek vidia, že sa niečo deje, a tak zastavujú svoje vozidlá a pýtajú si traktáty. Na západe v meste Poitiers cestujúci prichádzajúci vlakom o deviatej hodine už dostali traktáty vo východiskovej stanici. V Mulhouse pri nemeckej hranici je rozdaných už 40 000 traktátov.

Do desiatej hodiny mnoho zborov rozšírilo viac ako polovicu traktátov. Ako sa schyľuje k poludniu, len veľmi málo ľudí ich odmieta a výsledkom je veľa zaujímavých rozhovorov. Len 80 kilometrov od švajčiarskej hranice v Besançone istý mladý muž vyjadruje záujem o Bibliu a pýta sa, prečo Boh pripúšťa utrpenie. Svedok ho pozýva, aby v rozhovore pokračovali v blízkej sále Kráľovstva, kde sa ihneď začína štúdium Biblie pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje?

Napoludnie mnohí svedkovia využívajú obednú prestávku na hodinové alebo dvojhodinové kázanie. Rozširovanie traktátu pokračuje popoludní, pričom veľa zborov končí o tretej alebo o štvrtej hodine popoludní. V meste šampanského v Reimse niektorí ľudia, ktorí v minulosti študovali s Jehovovými svedkami alebo sa s nimi stretávali, vyjadrujú túžbu obnoviť kontakt so zborom. V Bordeaux sa začínajú tri biblické štúdiá. V tom istom meste jedna svedkyňa vchádza do obchodu kúpiť si noviny a na pulte vidí kôpku traktátov. Predavačka, bývalá svedkyňa, dostala traktát a uvedomujúc si jeho dôležitosť, urobila z neho fotokópie a sama ich rozdáva.

Istú protestantku v Le Havre v Normandii pohoršuje, keď z rozhlasu počuje, že Jehovovi svedkovia majú odvádzať dane z príspevkov. Nadšene prijíma traktát a blahoželá svedkom, že sa ozvali proti takej nespravodlivosti. O siedmej hodine dvadsiatej minúte večer uvádzajú  regionálne televízne správy v Lyone príspevok o kampani: „Dnes predpoludním bolo ľahšie kľučkovať pomedzi dažďové kvapky ako sa vyhnúť traktátom Jehovových svedkov.“ Vysiela sa rozhovor s dvoma svedkami a tí vysvetľujú dôvod kampane.

Svedkovia, ktorí sa chcú po práci vo svetskom zamestnaní zúčastniť kampane, rozširujú traktáty ľuďom vracajúcim sa zo zamestnania domov a ďalšie vkladajú do poštových schránok. V takých mestách ako Brest a Limoges — ktoré sú známe svojím porcelánom — sú medzi poslednými, ktorí v ten deň dostávajú traktát, ľudia odchádzajúci z kina o jedenástej večer. Zostávajúce traktáty svedkovia zozbierajú a rozširujú nasledujúce dopoludnie.

Výsledky

Istý svedok napísal: „Naši odporcovia si myslia, že nás oslabujú. No v skutočnosti sa deje pravý opak.“ Vo väčšine zborov sa v ten deň na kampani podieľalo 75 percent svedkov, pričom niektorí strávili touto činnosťou 10, 12 či 14 hodín. V Heme na severe Francúzska istý svedok po nočnej zmene rozširoval traktáty od piatej hodiny ráno až do tretej hodiny popoludní. V blízkom Denaine, kde existuje zbor už od roku 1906, strávilo v piatok 75 svedkov 200 hodín rozširovaním traktátu. Aj iní sa napriek vysokému veku, telesnej slabosti a zlému počasiu odhodlali zúčastniť sa na kampani. Napríklad v Le Mans trojica žien po osemdesiatke strávila dve hodiny vkladaním traktátov do poštových schránok a jeden svedok na invalidnom vozíku rozdával traktáty pred železničnou stanicou. A aké bolo povzbudzujúce vidieť mnoho predtým nečinných svedkov, ktorí sa zúčastnili na tejto mimoriadnej činnosti!

Táto kampaň nepochybne prispela k vydaniu veľkého svedectva. Ľudia zo všetkých vrstiev, ktorých je len zriedkakedy možné zastihnúť doma, dostali výtlačok traktátu. Veľa ľudí cítilo, že touto kampaňou sa dosiahlo omnoho viac ako len ochrana záujmov svedkov. Mnohí ju považovali za obranu slobody svedomia a uctievania všetkých Francúzov. Na dôkaz toho mnohí ľudia žiadali o ďalšie výtlačky traktátu, aby ich mohli dať priateľom, kolegom alebo príbuzným.

Áno, Jehovovi svedkovia vo Francúzsku sú hrdí na to, že oznamujú Jehovovo meno a obhajujú záujmy Kráľovstva. (1. Petra 3:15) Ich úprimnou túžbou je, aby mohli „ďalej žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti s vážnosťou“ a aby sa k nim v chvále nebeského Otca Jehovu pripojili ďalšie tisíce ľudí. — 1. Timotejovi 2:2.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Podobná kampaň na protest proti náboženskej diskriminácii sa konala v januári 1999. Pozri Strážnu vežu z 1. augusta 1999, stranu 9, a Ročenku Jehovových svedkov 2000, strany 24–26.