Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dokážeš ‚rozlíšiť medzi správnym a nesprávnym‘?

Dokážeš ‚rozlíšiť medzi správnym a nesprávnym‘?

 Dokážeš ‚rozlíšiť medzi správnym a nesprávnym‘?

„Presviedčajte sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi.“ — EFEZANOM 5:10.

1. V akom ohľade môže byť dnešný život zložitý a prečo?

„DOBRE viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Jeremiášov prenikavý postreh platí ešte väčšmi v našej dobe. Prečo? Lebo tak ako to predpovedala Biblia, žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Každý deň stojíme pred zložitými situáciami, ktoré si od nás vyžadujú, aby sme robili rozhodnutia. Či už sú tieto rozhodnutia veľké, alebo malé, môžu výrazne ovplyvniť naše blaho — fyzické, citové a duchovné.

2. Ktoré rozhodnutia môžu byť považované za banálne, ale ako sa na ne pozerajú oddaní kresťania?

Mnohé rozhodnutia, ktoré denne robíme, môžeme považovať za rutinné alebo banálne. Napríklad každý deň uvažujeme nad tým, čo si oblečieme, čo budeme jesť, s kým sa stretneme a podobne. Tieto rozhodnutia robíme takmer automaticky, bez veľkého premýšľania. Ale sú tieto záležitosti naozaj banálne? Ako oddaným kresťanom nám veľmi záleží na tom, aby rozhodnutia, ktoré urobíme, čo sa týka obliekania a úpravy zovňajšku, jedla a pitia alebo našej reči a správania, vždy odzrkadľovali to, že sme služobníkmi Najvyššieho, Jehovu Boha. Slová apoštola Pavla nám pripomínajú: „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.“ — 1. Korinťanom 10:31; Kolosanom 4:6; 1. Timotejovi 2:9, 10.

3. Ktoré rozhodnutia sú naozaj vážne?

Ale sú tu aj omnoho závažnejšie rozhodnutia. Napríklad rozhodnutie oženiť sa alebo zostať slobodný má iste hlboký a ďalekosiahly účinok na osobný život. Je isté, že vybrať si toho správneho človeka za celoživotného partnera nie je žiadna maličkosť. * (Príslovia 18:22) A napokon náš výber priateľov a spoločníkov, voľba vzdelania, zamestnania, zábavy a rekreácie má veľký, dokonca rozhodujúci vplyv na našu duchovnosť — a teda aj na naše večné blaho. — Rimanom 13:13, 14; Efezanom 5:3, 4.

4. a) Aká schopnosť by bola veľmi žiaduca? b) O akých otázkach by sme mali uvažovať?

Keď stojíme pred takýmito rozhodnutiami, vtedy je pre nás istotne žiaduce mať  schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym alebo medzi tým, čo sa len zdá správne, a tým, čo je naozaj správne. Biblia varuje: „Je cesta, ktorá je priama pred mužom, ale jej koniec sú cesty smrti.“ ​(Príslovia 14:12) Môžeme si teda položiť otázky: ‚Ako si môžeme rozvíjať schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym? Kde môžeme nájsť potrebné vedenie pri rozhodovaní sa? Čo v tomto ohľade robili ľudia v minulosti, čo robia v súčasnosti a s akým výsledkom?‘

‚Filozofia a prázdny klam‘ tohto sveta

5. V akom svete žili raní kresťania?

V prvom storočí žili kresťania vo svete, kde prevládali grécko-rímske hodnoty a ideály. Na jednej strane tu bol komfort a prepych, ktorý vychádzal zo životného štýlu Rimanov, a mnohí ľudia to považovali za niečo závideniahodné. Na druhej strane vtedajší okruh intelektuálov vzrušovali nielen filozofické myšlienky Platóna a Aristotela, ale aj myšlienky novších filozofických smerov, ako bol epikureizmus a stoicizmus. Keď apoštol Pavol prišiel na svojej druhej misionárskej ceste do Atén, dostal sa do sporu s epikurejskými a stoickými filozofmi, ktorí si o sebe mysleli, že sú lepší ako „tento táraj“, Pavol. — Skutky 17:18.

6. a) K čomu boli niektorí raní kresťania pokúšaní? b) Aké varovanie vyslovil Pavol?

Nie je teda ťažké pochopiť, prečo niektorých raných kresťanov lákali okázalé spôsoby a životný štýl ľudí, ktorí boli okolo nich. (2. Timotejovi 4:10) Zdalo sa, že tí, ktorí boli súčasťou toho systému, majú mnohé výhody, a rozhodnutia, ktoré robili, sa javili ako správne. Vyzeralo to tak, akoby svet ponúkal niečo cenné, čo životná cesta oddaného kresťana neponúkala. Apoštol Pavol však varoval: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ ​(Kolosanom 2:8) Prečo to Pavol povedal?

7. Čo v skutočnosti obsahuje múdrosť tohto sveta?

Pavol dal toto varovanie preto, lebo si bol vedomý skutočného nebezpečenstva, ktoré sa skrýva za zmýšľaním tých, ktorých láka svet. Výraz ‚filozofia a prázdny klam‘, ktorý Pavol použil, je mimoriadne závažný. Slovo „filozofia“ doslovne znamená „láska k múdrosti a úsilie o ňu“. To samo osebe môže byť užitočné. Biblia, zvlášť v knihe Príslovia, povzbudzuje k úsiliu o získanie správneho druhu poznania a múdrosti. (Príslovia 1:1–7; 3:13–18) Pavol však spojil slovo „filozofia“ s výrazom „prázdny klam“. Inými slovami, Pavol považoval múdrosť, ktorú ponúkal svet, za prázdnu a klamnú. Podobne ako nafúknutý balón, aj filozofia vytvárala dojem stability, lenže nemala žiaden pevný obsah. Bolo by určite márne, dokonca katastrofálne zakladať svoje rozhodnutia vzhľadom na to, čo je správne a čo nesprávne, na niečom takom prchavom, ako je ‚filozofia a prázdny klam‘ sveta.

Tí, ktorí hovoria, že „dobré je zlé a zlé je dobré“

8. a) Na koho sa ľudia obracajú o radu? b) Aké rady ľudia dostávajú?

Dnes sa situácia veľmi neodlišuje od situácie v prvom storočí. Prakticky v každej oblasti ľudskej činnosti je množstvo expertov. Manželskí a rodinní poradcovia, žurnalisti, samozvaní liečitelia, astrológovia, okultisti a ďalší sú pripravení poskytnúť radu, samozrejme, za poplatok. Ale aké rady ponúkajú? Často sa biblické mravné normy odsúvajú nabok, aby sa urobilo miesto pre takzvanú novú morálku. Napríklad jeden úvodník v popredných kanadských novinách The Globe and Mail v úvahe o vládnom zamietnutí zaregistrovať „manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia“ vyhlásil: „Je to smiešne, že  v roku 2000 by milujúcim a odovzdaným párom malo byť odopreté ich najväčšie prianie len preto, lebo sú rovnakého pohlavia.“ Súčasný trend je byť tolerantný, a nie odsudzovať. Všetko sa považuje za relatívne a už neexistuje nič absolútne v tom, čo je správne a čo nesprávne. — Žalm 10:3, 4.

9. Ako sa často správajú ľudia, ktorí sú uznávaní v spoločnosti?

Ďalší si zas pri rozhodovaní berú za vzor spoločensky a finančne úspešných ľudí — bohatých a slávnych. Aj keď dnešná spoločnosť uznáva bohatých a slávnych ľudí za hodných úcty, títo ľudia často o cnostiach, ako je poctivosť a dôvera, len hovoria. Mnohí nepociťujú žiadne výčitky, keď v honbe za mocou a ziskom ignorujú pravidlá a šliapu po morálnych zásadách. Niektorí v snahe dosiahnuť slávu a popularitu ľahostajne zavrhujú ustálené hodnoty a normy a nahrádzajú ich správaním, ktoré je bizarné a šokujúce. Výsledkom je ziskuchtivá a povoľná spoločnosť, ktorej mottom je: „Všetko je dovolené.“ Čudujeme sa potom, že ľudia sú zmätení a bezradní, pokiaľ ide o to, čo je správne a čo nesprávne? — Lukáš 6:39.

10. Ako sa Izaiášove slová o dobrom a zlom preukázali ako pravdivé?

10 Všade okolo nás teraz vidíme žalostné následky nesprávnych rozhodnutí, ktoré urobili ľudia na základe chybného vedenia — rozpadnuté manželstvá a rodiny, zneužívanie drog a alkoholu, násilnícke gangy mladistvých, promiskuita, sexuálne prenášané choroby, a to je len niekoľko príkladov. Naozaj, mohli by sme očakávať iné výsledky, keď ľudia zavrhujú všetky normy alebo smernice, pokiaľ ide o to, čo je správne a čo nesprávne? (Rimanom 1:28–32) Je to presne tak, ako vyhlásil prorok Izaiáš: „Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, tým, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, tým, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké! Beda tým, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach a rozvážni dokonca pred svojou vlastnou tvárou!“ — Izaiáš 5:20, 21.

11. Prečo je nesprávne spoliehať sa len na seba, keď sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne?

11 Skutočnosť, že Boh bral na zodpovednosť starovekých Židov, ktorí sa stali ‚múdrymi vo svojich vlastných očiach‘, je pre nás výstrahou, aby sme sa nespoliehali na seba pri určovaní toho, čo je správne a čo nesprávne. Mnohí ľudia v dnešnej dobe súhlasia s výrokmi typu: „Len načúvaj hlasu svojho srdca“, alebo „Rob to, čo cítiš, že je správne“. Je takýto postoj rozumný? Podľa Biblie nie je, lebo tá jasne hovorí: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ ​(Jeremiáš 17:9) Spoliehal by si sa na človeka, ktorý je zradcom a zúfalcom, aby ťa viedol pri rozhodovaní? Asi sotva. Skôr by si asi urobil presný opak toho, čo ti taký človek radí. A to je dôvod,  prečo nám Biblia pripomína: „Kto sa spolieha na svoje vlastné srdce, je hlúpy, ale kto chodí v múdrosti, ten unikne.“ — Príslovia 3:5–7; 28:26.

Učme sa, čo je prijateľné Bohu

12. Prečo by sme sa mali sami presvedčiť o ‚Božej vôli‘?

12 Teda čo by sme mali robiť, keďže sa nemáme spoliehať na múdrosť tohto sveta ani na vlastnú múdrosť, keď sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne? Všimnime si jasnú a jednoznačnú radu apoštola Pavla: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ ​(Rimanom 12:2) Prečo by sme sa mali sami presvedčiť o Božej vôli? Jehova uvádza v Biblii priamočiary, ale mocný dôvod, keď hovorí: „Ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“ ​(Izaiáš 55:9) A tak namiesto toho, aby sme sa spoliehali na takzvaný zdravý rozum alebo na dobrý pocit z niečoho, sme nabádaní: „Presviedčajte sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi.“ — Efezanom 5:10.

13. Ako Ježišove slová zaznamenané v Jánovi 17:3 zdôrazňujú potrebu spoznať to, čo je prijateľné Bohu?

13 Ježiš Kristus zdôraznil túto potrebu, keď povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) Pôvodný grécky výraz prekladaný ako ‚prijímať poznanie‘ má veľmi hlboký význam. Podľa jedného slovníka tento výraz „naznačuje vzťah medzi osobou, ktorá spoznáva, a objektom, ktorý je spoznávaný; a z tohto hľadiska sú nadobudnuté vedomosti niečím hodnotným alebo dôležitým pre toho, kto spoznáva, a teda sú základom vzťahu“. * Mať vzťah s niekým znamená viac ako len poznať, kto je tá osoba alebo ako sa volá. Vyžaduje si to tiež spoznať, čo má tá osoba rada a čo nemá rada, spoznať jej hodnoty, normy a potom ich uznávať. — 1. Jána 2:3; 4:8.

Cvičme svoju vnímavosť

14. V čom je podľa Pavla hlavný rozdiel medzi duchovnými deťmi a zrelými ľuďmi?

14 Ako si teda môžeme osvojiť schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym? Pavlove slová adresované hebrejským kresťanom v prvom storočí poskytujú odpoveď. Pavol napísal: „Kto pije mlieko, nie je oboznámený so slovom spravodlivosti, lebo je dieťa. Ale pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali  medzi správnym a nesprávnym.“ Pavol tu dal do kontrastu „mlieko“, ktoré v predchádzajúcom verši opísal ako „základné veci Božích svätých vyhlásení“, s ‚pevným pokrmom‘, ktorý patrí „zrelým ľuďom“, ktorí „cvičili svoju vnímavosť... aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. — Hebrejom 5:12–14.

15. Prečo je potrebné tvrdo sa namáhať, aby sme získali presné poznanie Boha?

15 To znamená, že v prvom rade sa musíme tvrdo namáhať, aby sme získali presné porozumenie Božích noriem, ktoré obsahuje Božie Slovo, Biblia. Nebudeme hľadať zoznam pravidiel, ktorý by nám hovoril, čo smieme a čo nesmieme robiť. Biblia ani nie je takou knihou. Namiesto toho apoštol Pavol vysvetlil: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ ​(2. Timotejovi 3:16, 17) Aby sme mohli mať úžitok z učenia, karhania a ukázňovania, musíme do toho zapojiť svoju myseľ a schopnosť premýšľať. To si vyžaduje úsilie, ale výsledok — byť „celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“ — určite stojí za to. — Príslovia 2:3–6.

16. Čo znamená cvičiť svoju vnímavosť?

16 Teda ako naznačil Pavol, zrelí ľudia „cvičili svoju vnímavosť... aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. Tu sa dostávame k podstate veci. Vyjadrenie „cvičili svoju vnímavosť“ doslovne znamená „cvičili (tak ako gymnasta) svoje zmyslové orgány“. (Kingdom Interlinear Translation) Skúsený gymnasta dokáže urobiť na vybraných náradiach, ako sú napríklad kruhy alebo kladina, veľmi rýchle cviky, ktoré zdanlivo odporujú gravitácii alebo iným prírodným zákonom. Po celý ten čas má svoje telo plne pod kontrolou a takmer inštinktívne si uvedomuje, ktoré pohyby musí urobiť, aby mohol úspešne dokončiť svoje vystúpenie. To všetko je výsledkom prísneho tréningu a neustáleho precvičovania.

17. V akom zmysle by sme mali byť ako gymnasti?

17 My sa tiež musíme podobne ako gymnasta precvičovať v duchovnom ohľade, ak chceme dosiahnuť, aby naše rozhodnutia a voľby, ktoré robíme, boli vždy múdre. Stále musíme mať plne pod kontrolou naše zmysly a telo. (Matúš 5:29, 30; Kolosanom 3:5–10) Napríklad vedieš k disciplíne svoje oči, aby si sa nepozeral na nemorálny materiál, alebo svoje uši, aby si nepočúval znevažujúcu hudbu alebo reč? Je pravda, že takýto úpadkový materiál sa nachádza všade okolo nás. Vždy to však závisí od nás, či dovolíme, aby sa v našom srdci a v našej mysli takéto veci zakorenili. Môžeme napodobňovať žalmistu, ktorý povedal: „Nepostavím si pred oči nič neužitočné. Konanie tých, ktorí odpadajú, som nenávidel; nelipne to ku mne... A ktokoľvek hovorí faloš, ten nebude pevne založený pred mojimi očami.“ — Žalm 101:3, 7.

 Cvič svoju vnímavosť používaním

18. Na čo poukazuje vyjadrenie „používaním“, ktoré je v Pavlovom výklade o cvičení vnímavosti?

18 Majme však na pamäti, že práve „používaním“ môžeme cvičiť svoju vnímavosť, aby sme rozlišovali medzi správnym a nesprávnym. Inými slovami, vždy, keď stojíme pred nejakým rozhodnutím, mali by sme sa učiť používať svoje myšlienkové sily, aby sme rozlíšili, čo hovoria biblické zásady a ako ich môžeme uplatniť. Pestujme si zvyk robiť výskum v biblických publikáciách, ktoré poskytuje „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45) Môžeme, samozrejme, hľadať pomoc u zrelých kresťanov. A napokon, keď vynaložíme osobné úsilie pri štúdiu Božieho Slova spolu s modlitbou k Jehovovi o jeho vedenie a ducha, bohato sa nám to vyplatí. — Efezanom 3:14–19.

19. Aké požehnania môžeme získať, keď postupne cvičíme svoju vnímavosť?

19 Ako postupne cvičíme svoju vnímavosť, naším cieľom je to, aby „sme už neboli deťmi, ktoré sú zmietané ako na vlnách a unášané sem a tam každým vetrom učenia, úskočnosťou ľudí a prefíkanosťou vo vymýšľaní omylov“. (Efezanom 4:14) Skôr budeme na základe poznania a porozumenia toho, čo je prijateľné Bohu, môcť robiť múdre rozhodnutia, veľké aj malé, ktoré budú užitočné nám, budú budovať našich spoluveriacich a predovšetkým sa budú páčiť nášmu nebeskému Otcovi. (Príslovia 27:11) Je to veľkým požehnaním a ochranou v týchto kritických časoch.

[Poznámky pod čiarou]

^ 3. ods. Dr. Thomas Holmes a Dr. Richard Rahe zostavili zoznam vyše 40 zážitkov, ktoré vyvolávajú v živote najväčší stres, a na prvých troch miestach je: smrť manželského partnera, rozvod a rozluka. Uzavretie manželstva je na siedmom mieste.

^ 13. ods. Vine’s Expository Dictionary.

Vieš vysvetliť?

• Aká schopnosť je potrebná na to, aby sme mohli robiť múdre rozhodnutia?

• Prečo by bolo nerozumné obracať sa na významných ľudí alebo sa spoliehať na vlastné pocity, keď sa rozhodujeme, čo je správne a nesprávne?

• Prečo by sme sa mali uistiť o tom, čo je prijateľné Bohu, keď robíme rozhodnutia, a ako to môžeme urobiť?

• Čo znamená ‚cvičiť svoju vnímavosť‘?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Hľadať vedenie u bohatých a slávnych ľudí je márnosť

[Obrázok na strane 10]

Podobne ako gymnasta, i my musíme mať plne pod kontrolou všetky naše zmysly a celé naše telo