Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Origenes — ako jeho učenie ovplyvnilo cirkev?

Origenes — ako jeho učenie ovplyvnilo cirkev?

 Origenes — ako jeho učenie ovplyvnilo cirkev?

„Po apoštoloch najväčší učiteľ cirkvi.“ Takto chválil Origena, teológa tretieho storočia, Hieronym, prekladateľ Vulgáty, latinskej Biblie. Ale nie každý si Origena tak hlboko vážil. Niektorí ho považovali za zlý koreň, z ktorého vypučalo kacírstvo. Podľa istého spisovateľa Origenovi kritici tvrdili: „Jeho doktrína je vo všeobecnosti absurdná a zhubná, je to smrtiaci hadí jed, ktorý [Origenes] vyvrátil do sveta.“ Asi tri storočia po smrti bol Origenes formálne vyhlásený za kacíra.

PREČO Origenes vyvolával obdiv i nepriateľstvo? Aký vplyv mal na vývoj cirkevných náuk?

Horlivý za cirkev

Origenes sa narodil okolo roku 185 n. l. v egyptskom meste Alexandria. Získal rozsiahle vzdelanie v gréckej literatúre, ale jeho otec Leonidas ho donútil, aby rovnaké úsilie vynaložil aj na štúdium Písiem. Keď mal Origenes 17 rokov, rímsky cisár vydal edikt, ktorým vyhlásil zmenu náboženstva za zločin. Origenov otec sa stal kresťanom, a preto ho uvrhli do väzenia. Origenes, naplnený mladíckou horlivosťou, bol odhodlaný pripojiť sa k otcovi vo väzení a tiež sa stať mučeníkom. Keď to videla jeho matka, schovala mu šaty, aby mu zabránila odísť z domu. Origenes svojho otca v liste naliehavo prosil: „Len si to kvôli nám nerozmysli.“ Leonidas zostal pevný a bol popravený, a tým sa jeho rodina ocitla v núdzi. Ale dovtedy Origenes už v štúdiu natoľko pokročil, že matku a šesť mladších bratov dokázal uživiť výučbou gréckej literatúry.

Cisár mal v úmysle zastaviť šírenie kresťanstva. Jeho edikt nebol zameraný len na študentov, ale aj na učiteľov, a preto z Alexandrie utiekli všetci kresťanskí náboženskí učitelia. Keď nekresťania hľadajúci biblické poučenie úpenlivo prosili mladého Origena o pomoc, ujal sa tejto práce ako poverenia od Boha. Mnohí z jeho študentov zomreli mučeníckou smrťou, niektorí ešte pred skončením štúdia. S veľkým osobným rizikom Origenes otvorene povzbudzoval svojich študentov či pred sudcom, či vo väzení, alebo krátko pred popravou. Eusebius, historik štvrtého storočia, uvádza, že keď ich viedli na smrť, Origenes „ich s veľkou odvahou pozdravil bozkom“.

 Origenes si privodil hnev mnohých nekresťanov, ktorí mu pripisovali zodpovednosť za obrátenie a smrť ich priateľov. Často len o vlások unikol davovým akciám a násilnej smrti. Origenes s vyučovaním neprestal, i keď sa musel sťahovať z domu do domu, aby unikol svojim prenasledovateľom. Táto nebojácnosť a oddanosť zapôsobila na Demetria, biskupa alexandrijského. Preto v čase, keď mal Origenes len 18 rokov, Demetrius ho ustanovil za riaditeľa školy náboženského vyučovania v Alexandrii.

Napokon sa Origenes stal známym učencom a plodným spisovateľom. Niektorí uviedli, že napísal 6000 kníh, i keď je to pravdepodobne zveličené. Najviac sa preslávil svojou Hexaplou, obrovskou 50-zväzkovou verziou Hebrejských Písiem. Origenes usporiadal Hexaplu do šiestich paralelných stĺpcov, ktoré obsahovali: (1) hebrejský a aramejský text, (2) transliteráciu tohto textu do gréčtiny, (3) Aquilov preklad do gréčtiny, (4) Symmachov preklad do gréčtiny, (5) grécku Septuagintu, ktorú Origenes revidoval, aby presnejšie zodpovedala hebrejskému textu, a (6) Teodotionov preklad do gréčtiny. „Origenes dúfal,“ napísal biblický učenec John Hort, „že touto kombináciou textov osvetlí význam mnohých pasáží, pri ktorých by bol grécky čitateľ zmätený alebo pomýlený, keby mal pred sebou len Septuagintu.“

‚Išiel nad to, čo je napísané‘

No Origenov prístup k výučbe Biblie hlboko ovplyvnila neprehľadná náboženská situácia v treťom storočí. Hoci takzvané kresťanstvo bolo len v začiatkoch, už bolo znečistené nebiblickými náukami a jeho jednotlivé rozptýlené zbory vyučovali rôzne náuky.

Origenes prijal niektoré z týchto nebiblických náuk, nazývajúc ich učením apoštolov. No nemal zábrany hĺbať ani o iných otázkach. V tom čase mnohí z jeho študentov zápasili s vtedajšími filozofickými problémami. Origenes sa im snažil pomôcť, a preto starostlivo skúmal rôzne filozofické školy, ktoré formovali myseľ jeho mladých študentov. Rozhodol sa dať svojim študentom uspokojujúce odpovede na ich filozofické otázky.

V snahe zosúladiť Bibliu s filozofiou sa Origenes veľmi spoliehal na alegorickú metódu výkladu Písiem. Nazdával sa, že Písma majú vždy nejaký duchovný význam, ale nie vždy doslovný. Ako sa vyjadril jeden učenec, to Origenovi „umožnilo vyčítať v Biblii akékoľvek nebiblické myšlienky vyhovujúce jeho teologickému systému, a pritom sa vyhlasovať (a nepochybne v domnení, že úprimne) za zvlášť nadšeného a verného vykladača myšlienok Biblie“.

Predstavu o Origenovom zmýšľaní poskytuje list, ktorý napísal jednému svojmu študentovi. Origenes poukázal na to, že Izraeliti vyrobili náčinie pre Jehovov chrám z egyptského zlata. V tom našiel alegorické odôvodnenie, prečo na vyučovanie kresťanstva používa grécku filozofiu. Napísal: „Aké užitočné boli deťom Izraela veci prinesené z Egypta, ktoré Egypťania nevyužívali správne, ale ktoré Hebreji, vedení múdrosťou Božou, využili na službu Bohu.“ Origenes preto svojho študenta povzbudzoval, aby „z filozofie Grékov vybral to, čo môže poslúžiť ako predmet štúdia alebo ako príprava na kresťanstvo“.

Tento voľný prístup k výkladu Biblie zastrel hranice medzi kresťanským učením a gréckou filozofiou. Napríklad vo svojej knihe O základoch opísal Ježiša ako ‚jednosplodeného Syna, ktorý sa narodil, ale nemal začiatok‘. A dodal: ‚Jeho plodenie je neustále a večné. Synom sa nestal tak, že by nejakým skutkom zvonku dostal dych života, ale stal sa ním Božou vlastnou podstatou.‘

Origenes túto myšlienku nenašiel v Biblii, lebo Písma učia, že Jehovov jednosplodený Syn je „prvorodený celého stvorenia“ a „začiatok  Božieho stvorenia“. (Kolosanom 1:15; Zjavenie 3:14) Podľa náboženského historika Augusta Neandera ku koncepcii „večného plodenia“ dospel Origenes na základe „filozofického vzdelania v platónskej škole“. Origenes teda porušil základnú biblickú zásadu: „Nechoďte nad to, čo je napísané.“ — 1. Korinťanom 4:6.

Odsúdený ako kacír

Alexandrijská synoda zbavila Origena v prvých rokoch jeho učiteľského pôsobenia kňazského úradu. Došlo k tomu pravdepodobne preto, lebo biskup Demetrius závidel Origenovi rastúcu slávu. Origenes sa presťahoval do Palestíny, kde obdiv k nemu ako k údajnému zástancovi kresťanskej náuky nebol hatený, a pokračoval tam v činnosti kňaza. Keď na Východe prepukla vlna „kacírstva“, bol požiadaný o pomoc, aby presvedčil biskupov, ktorí zišli z pravej cesty, vrátiť sa k pravovernosti. Origenovo meno získalo veľmi zlú povesť zvlášť po jeho smrti v roku 254 n. l. Prečo?

Keď sa takzvané kresťanstvo stalo významným náboženstvom, začalo sa presnejšie definovať to, čo cirkev prijímala ako ortodoxné učenie. Preto neskoršie generácie teológov neprijali mnoho Origenových špekulatívnych a niekedy nejasných filozofických názorov. Jeho učenie preto vyvolalo prudké spory vnútri cirkvi. Cirkev sa snažila urovnať tieto spory a udržať si jednotu, a tak Origena formálne obvinila z kacírstva.

Origenes nebol vo svojich omyloch sám. Biblia predpovedala všeobecný odklon od čistého Kristovho učenia. Toto odpadlíctvo sa začalo rozmáhať koncom prvého storočia po smrti Ježišových apoštolov. (2. Tesaloničanom 2:6, 7) Napokon sa určití takzvaní kresťania vyhlásili za „pravoverných“ a všetkých ostatných vyhlásili za „kacírov“. Ale v skutočnosti sa takzvané kresťanstvo veľmi odklonilo od pravého kresťanstva.

„Falošne nazývané ‚poznaním‘“

Napriek tomu, že v Origenových dielach je mnoho špekulácií, sú v nich aj užitočné prvky. Napríklad v Hexaple je ponechané Božie meno v pôvodnej hebrejskej podobe so štyrmi písmenami nazývanej tetragramaton. To je závažný dôkaz, že raní kresťania poznali a používali Božie osobné meno — Jehova. No Teofilos, cirkevný patriarcha piateho storočia, raz upozornil: „Origenove diela sú ako lúka so všelijakými kvetmi. Ak na nej nájdem nejaký krásny kvet, odtrhnem ho; ale ak vidím niečo pichľavé, vyhnem sa tomu, akoby to bola pŕhľava.“

Tým, že Origenes zmiešal biblické učenie s gréckou filozofiou, znečistil svoju teológiu omylom, a to malo pre kresťanstvo katastrofálne následky. Napríklad hoci väčšina jeho nepodložených špekulácií bola zavrhnutá, jeho názory o „večnom plodení“ Krista prispeli k položeniu základu nebiblickej náuky o Trojici. Kniha The Church of the First Three Centuries (Cirkev prvých troch storočí) hovorí: „Záľuba vo filozofii [s ktorou prišiel Origenes] sa nemala tak skoro vytratiť.“ Aký to malo dôsledok? „Bola narušená jednoduchosť kresťanskej viery a do cirkvi sa dostalo nekonečné množstvo omylov.“

Čo sa týka Origena, mohol dbať na nabádanie apoštola Pavla a neprispieť k tomuto odpadnutiu, keby sa bol ‚odvracal od prázdnych rečí, ktoré porušujú, čo je sväté, a od rozporov, ktoré sa falošne nazývajú „poznaním“‘. Miesto toho Origenes svoje učenie do veľkej miery zakladal na takomto ‚poznaní‘, a tak sa odchýlil od viery‘. — 1. Timotejovi 6:20, 21; Kolosanom 2:8.

[Obrázok na strane 31]

Z Origenovej „Hexaply“ vidno, že v Kresťanských gréckych Písmach sa používalo Božie meno

[Prameň ilustrácie]

Uverejnené s dovolením Syndics of Cambridge University Library, T-S 12.182

[Prameň ilustrácie na strane 29]

Culver Pictures