Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Posilni si dôveru v Jehovu

Posilni si dôveru v Jehovu

 Posilni si dôveru v Jehovu

Pripravuje sa vražedné sprisahanie. Všetci vysokí úradníci krajiny sa spoločne dohodli a prišli s návrhom nového zákona. Chcú, aby účasť na uctievaní, ktoré nie je schválené štátom, bola považovaná za hrdelný trestný čin.

ZNIE to ako niečo známe? História je plná príkladov ľudí, ktorí sa prostredníctvom zákona uchýlili k vytváraniu ťažkostí. Hore uvedený prípad sa stal v Perzskej ríši v dňoch proroka Daniela. Zákon, ktorý kráľ Dárius ustanovil, nariaďoval: ‚Ktokoľvek počas tridsiatich dní predloží prosebnú žiadosť nejakému bohu alebo inému človeku ako kráľovi, má byť hodený do jamy levov.‘ — Daniel 6:7–9.

Čo urobí Daniel zoči-voči hrozbe smrti? Bude naďalej dôverovať svojmu Bohu, Jehovovi, alebo urobí kompromis a bude konať podľa nariadenia kráľa? Správa uvádza: „Len čo sa však Daniel dozvedel, že spis bol podpísaný, vošiel do svojho domu, a keď mal otvorené okná v svojej podkrovnej izbe smerom k Jeruzalemu, dokonca trikrát denne kľakal na kolená a modlil sa a vzdával chválu svojmu Bohu, ako to pravidelne robil predtým.“ ​(Daniel 6:10) Zvyšok správy je dobre známy. Daniel bol za svoju vieru hodený do jamy levov, ale Jehova „zavrel tlamy levom“ a zachránil svojho lojálneho služobníka. — Hebrejom 11:33; Daniel 6:16–22.

 Čas na sebaskúmanie

Jehovovi služobníci dnes žijú v nepriateľskom svete a sú vystavení mnohým hrozbám, pokiaľ ide o ich telesné i duchovné blaho. Napríklad následkom vzplanutia brutálnej rasovej neznášanlivosti boli v určitých krajinách mnohí svedkovia zabití. Inde musia Jehovovi svedkovia znášať nedostatok potravín, ekonomické ťažkosti, prírodné katastrofy, vážne choroby a ďalšie situácie, ktoré ohrozujú ich život. Navyše sa musia vyrovnávať s prenasledovaním, tlakmi v zamestnaní a rôznymi pokušeniami dopustiť sa nesprávneho konania, pričom to všetko môže ohroziť ich duchovnosť. Veľký Protivník, Satan, je odhodlaný zničiť Jehovových služobníkov akýmikoľvek prostriedkami, ktoré sa ukážu ako úspešné. — 1. Petra 5:8.

Čo môžeme robiť zoči-voči takým okolnostiam? Hoci je prirodzené pociťovať strach, keď je ohrozený náš život, môžeme pamätať na uisťujúce slová apoštola Pavla: „[Jehova] povedal: ‚Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.‘ Takže môžeme byť dobrej mysle a povedať: ‚Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?‘“ ​(Hebrejom 13:5, 6) Môžeme si byť istí, že Jehova má aj dnes rovnaké pocity voči svojim služobníkom. No jedna vec je poznať Jehovov sľub, ale niečo celkom iné je byť presvedčený, že bude konať v našom záujme. Preto je životne dôležité preskúmať základ, na ktorom je vybudovaná naša dôvera v Jehovu, a robiť všetko, čo môžeme, aby sme si posilňovali a udržiavali túto dôveru. Ak to robíme, „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť [naše] srdce a [naše] myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša“. (Filipanom 4:7) Potom keď prídu skúšky, budeme schopní jasne uvažovať a múdro si s nimi poradiť.

Základ dôvery v Jehovu

Rozhodne máme mnoho dôvodov na dôveru v nášho Stvoriteľa, Jehovu. Prvý z nich je fakt, že Jehova je milujúci Boh, ktorý sa úprimne stará o svojich služobníkov. V Biblii je záznam o nespočetnom množstve prípadov, ktoré hovoria o Jehovovej láskyplnej starostlivosti o jeho služobníkov. Mojžiš opísal Jehovovo zaobchádzanie s jeho vyvoleným národom Izraelom slovami: „Našiel ho v krajine pustatiny a v prázdnej zavýjajúcej púšti. Začal ho obklopovať, aby sa oň postaral, aby ho ochraňoval ako zreničku svojho oka.“ ​(5. Mojžišova 32:10) V novej dobe sa Jehova naďalej stará o svojich služobníkov ako o skupinu i ako o jednotlivcov. Napríklad keď počas občianskej vojny v Bosne niektorí svedkovia zažívali extrémny nedostatok potravín, Jehova sa postaral o to, aby dostali potrebné zásoby vďaka odvážnemu úsiliu svojich bratov z Chorvátska a Rakúska, ktorí riskovali svoj život a vydali sa na cestu mimoriadne nebezpečným územím, aby dopravili svojim bratom núdzovú materiálnu pomoc. *

Keďže Jehova Boh je Všemohúci, určite je schopný chrániť svojich služobníkov za každých okolností. (Izaiáš 33:22; Zjavenie 4:8) Ale aj keď Jehova pripustí, aby niektorí jeho služobníci dokázali vernosť až po smrť, stále ich podporuje a pomáha im udržiavať si rýdzosť, čo im umožňuje, aby zostali pevní, radostní a pokojní až do konca. Preto môžeme mať rovnakú istotu ako žalmista: „Boh je pre nás útočišťom a silou, pomocou, ktorá sa pohotovo nájde v tiesňach. Preto sa nebudeme báť, i keď zem podstúpi zmenu a i keby sa vrchy potácali do srdca šíreho mora.“ — Žalm 46:1, 2.

Biblia tiež odhaľuje, že Jehova je Bohom pravdy. To znamená, že je vždy verný svojim sľubom. Biblia ho opisuje ako Boha, „ktorý nemôže luhať“. (Títovi 1:2) Keďže Jehova opakovane pripomínal svoju ochotu chrániť a zachraňovať svojich služobníkov, môžeme si byť  úplne istí, že je nielen schopný, ale aj pripravený splniť svoje sľuby. — Jób 42:2.

Ako si posilniť svoju dôveru

Hoci máme všetky dôvody na to, aby sme vložili dôveru v Jehovu, nesmieme to považovať za niečo samozrejmé. Je to tak preto, lebo svet okolo nás má slabú vieru v Boha a taký postoj môže ľahko oslabiť našu dôveru v Jehovu. Preto sa musíme horlivo usilovať, aby sme si posilňovali a udržiavali túto dôveru. Jehova si to jasne uvedomuje, a preto nám poskytuje prostriedky, ktoré nám v tom pomáhajú.

Predovšetkým nám poskytol svoje písané Slovo, Bibliu, v ktorej je zaznamenaných mnoho mocných skutkov, ktoré vykonal v záujme svojich služobníkov. Len sa zamysli: Akú dôveru môžeš mať v niekoho, ak všetko, čo o ňom vieš, je len jeho meno? Pravdepodobne slabú, ak vôbec nejakú. Na to, aby si mal v neho dôveru, potrebuješ poznať jeho spôsoby a skutky. Keď čítame a rozjímame o takých biblických správach, naše poznanie o Jehovovi a jeho nádherných cestách sa prehlbuje a stále jasnejšie vidíme, že je hodný dôvery. To posilňuje našu dôveru v neho. Žalmista dal vynikajúci príklad, keď Bohu vo vrúcnej modlitbe povedal: „Budem spomínať na konanie Jah; a budem spomínať, ako obdivuhodne si konal oddávna. A istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti a zaoberať sa tvojím počínaním.“ — Žalm 77:11, 12.

Okrem Biblie máme aj bohatý zdroj duchovného pokrmu v biblických publikáciách, ktoré vydáva Jehovova organizácia. Okrem iného tieto publikácie často obsahujú dojímavé životné príbehy Božích služobníkov zo súčasnosti, ktoré ukazujú, ako bol Jehova schopný poskytnúť pomoc a úľavu, keď sa ocitli v zúfalej situácii. Napríklad Martin Pötzinger, ktorý sa neskôr stal členom vedúceho zboru Jehovových svedkov, vážne ochorel, keď slúžil ako priekopník v niektorých oblastiach Európy ďaleko od svojej domovskej krajiny. Nemal peniaze a žiaden lekár nebol ochotný ho prijať. Ale Jehova ho neopustil. Napokon bol oslovený jeden skúsený lekár z miestnej nemocnice. Tento muž, ktorý mal silnú vieru v Bibliu, sa staral o brata Pötzingera ako o vlastného syna, a to zadarmo. Čítanie takých osobných príbehov môže rozhodne posilniť dôveru v nášho nebeského Otca.

Ďalšou neoceniteľnou pomocou, ktorú nám Jehova poskytuje na posilnenie dôvery v neho, je vzácna výsada modlitby. Apoštol Pavol s láskou hovorí: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“ ​(Filipanom 4:6, Preklad podľa Novej Vulgáty) ‚Všetko‘ sa môže týkať našich pocitov, potrieb, obáv a úzkostí. Čím sú naše modlitby vrúcnejšie a úprimnejšie, tým silnejšia bude naša dôvera v Jehovu.

Keď bol Ježiš Kristus na zemi, niekedy išiel sám na osamelé miesto, aby sa mohol nerušene modliť. (Matúš 14:23; Marek 1:35) Pred závažnými rozhodnutiami strávil celú noc modlitbou k svojmu Otcovi. (Lukáš 6:12, 13) Neprekvapuje, že Ježišova dôvera v Jehovu bola taká silná, že bol schopný zniesť najpríšernejšiu skúšku, do akej sa kto kedy dostal. Jeho posledné slová na mučeníckom kole boli: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ Toto vyjadrenie ukázalo, že jeho dôvera v Otca až do konca neoslabla, aj keď Jehova nezasiahol, aby ho zachránil. — Lukáš 23:46.

 Ďalším prostriedkom na budovanie našej dôvery v Jehovu je pravidelné spoločenstvo s tými, ktorí v neho dôverujú celým srdcom. Jehova členom svojho ľudu prikázal, aby sa pravidelne zhromažďovali, aby sa o ňom viac učili a povzbudzovali sa navzájom. (5. Mojžišova 31:12; Hebrejom 10:24, 25) Také spoločenstvo posilňuje ich dôveru v Jehovu a umožňuje im vytrvať v rozhodujúcich skúškach viery. V istej africkej krajine, kde je kazateľské dielo zakázané, bola svedkom odopieraná ochrana polície, možnosť dostať cestovné doklady, sobášny list, nemocničné liečenie a zamestnanie. Keď v jednej oblasti vypukla občianska vojna, 39 členov blízkeho zboru vrátane detí žilo asi štyri mesiace pod nízkym mostom v pustatine, aby unikli pred bombardovaním svojho mesta. V čase takejto krajnej núdze im dávali veľkú silu denné rozhovory o biblickom texte a iné zhromaždenia. Tak boli schopní vydržať túto skúšku s neporušenou duchovnosťou. Táto skúsenosť jasne poukazuje na hodnotu pravidelného zhromažďovania sa s Jehovovým ľudom.

A napokon na posilnenie našej dôvery v Jehovu musíme zostať aktívni v diele kázania o Kráľovstve, vždy pripravení podeliť sa o dobré posolstvo s druhými. To vidno z dojemnej skúsenosti jednej mladej horlivej zvestovateľky v Kanade, ktorá mala smrteľnú chorobu, leukémiu. Napriek vážnej chorobe sa chcela stať pravidelnou priekopníčkou, služobníčkou celým časom. Počas krátkodobého zmiernenia prejavov jej choroby sa cítila dostatočne dobre na to, aby strávila jeden mesiac v službe ako pomocná priekopníčka. Potom sa jej stav zhoršil a o niekoľko mesiacov zomrela. No zostala duchovne silná až do konca a vo svojej dôvere v Jehovu nikdy ani na chvíľu nezakolísala. Jej matka si spomína: „Až do konca sa viac zaujímala o iných než o seba. Povzbudzovala ich, aby študovali Bibliu, a hovorila im: ‚Budeme spolu v raji.‘“

Skúška našej dôvery v Jehovu

„Ako je telo bez ducha mŕtve, tak je aj viera bez skutkov mŕtva.“ ​(Jakub 2:26) To, čo Jakub povedal o viere v Boha, možno povedať aj o našej dôvere v neho. Akokoľvek by sme tvrdili, že dôverujeme v Boha, bolo by to bezcenné, keby sme neprejavovali svoju dôveru skutkami. Abrahám bezpodmienečne dôveroval Jehovovi a svoju dôveru dokázal úplnou poslušnosťou jeho príkazom až do tej miery, že bol pripravený obetovať svojho syna Izáka. Vďaka tejto výnimočnej dôvere a poslušnosti sa Abrahám stal známym ako Jehovov priateľ. — Hebrejom 11:8–10, 17–19; Jakub 2:23.

Nemusíme čakať, kým na nás prídu nejaké ťažké skúšky, aby sme prejavili dôveru v Jehovu. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom, a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý i v mnohom.“ ​(Lukáš 16:10) Mali by sme sa naučiť dôverovať Jehovovi vo všetkých denných činnostiach a poslúchať ho aj v záležitostiach, ktoré sa môžu zdať bezvýznamné. Keď si všímame úžitok, ktorý plynie z takejto poslušnosti, posilňuje to dôveru v nášho nebeského Otca a umožňuje nám to čeliť väčším alebo ťažším skúškam.

Ako sa svet približuje k svojmu katastrofickému koncu, Jehovov ľud bude zrejme zažívať ďalšie skúšky a nebezpečenstvá. (Skutky 14:22; 2. Timotejovi 3:12) Ak si teraz budujeme silnú a bezvýhradnú dôveru v Jehovu, môžeme hľadieť vpred na život v jeho sľúbenom novom svete — či už prežijeme veľké súženie, alebo budeme vzkriesení. (2. Petra 3:13) Nikdy nedovoľme, aby náš nedostatok dôvery zničil náš vzácny vzťah k Jehovovi. Potom to, čo bolo povedané o Danielovi, keď bol vyslobodený z jamy levov, bude možné povedať aj o nás: „Nenašlo sa na ňom vôbec nijaké ublíženie, lebo dôveroval svojmu Bohu.“ — Daniel 6:23.

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Podrobnosti pozri v Strážnej veži z 1. novembra 1994, strany 23–27.

[Obrázok na strane 9]

Čítanie príbehov verných Jehovových služobníkov, ako bol Martin Pötzinger, posilňuje vieru