Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Raduj sa so šťastným Bohom

Raduj sa so šťastným Bohom

 Raduj sa so šťastným Bohom

„Nakoniec, bratia, vytrvávajte v radosti... a Boh lásky a pokoja bude s vami.“ — 2. KORINŤANOM 13:11.

1, 2. a) Prečo mnohí ľudia nemajú radosť zo života? b) Čo je radosť a ako si ju môžeme pestovať?

MNOHO ľudí nevidí v týchto temných dňoch veľa dôvodov na radosť. Keď ich alebo niekoho z ich milovaných postihne tragédia, cítia sa možno ako staroveký Jób, ktorý povedal: „Človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom.“ ​(Jób 14:1) Kresťania nie sú imúnni voči stresom a tlakom týchto ‚kritických časov, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, a nemožno sa čudovať, že aj verní Jehovovi služobníci občas pociťujú skľúčenosť. — 2. Timotejovi 3:1.

No kresťania môžu mať radosť, aj keď sú v ťažkostiach. (Skutky 5:40, 41) Aby sme pochopili, ako je to možné, pouvažujme najskôr o tom, čo je radosť. Radosť je definovaná ako „pocit vyvolaný získaním alebo očakávaním niečoho dobrého“. * Preto ak budeme venovať čas uvažovaniu o požehnaniach, ktoré dnes máme, a pritom rozjímať aj o radostných veciach, ktoré nás čakajú v Božom novom svete, môžeme mať radosť.

3. Prečo možno povedať, že každý má prinajmenšom niekoľko dôvodov na radosť?

Každý dostal niečo dobré, za čo môže byť vďačný. Napríklad muž, ktorý je hlavou rodiny, možno prišiel o prácu. Je pochopiteľné, že mu to robí starosti. Chce sa postarať o svojich milovaných. Ale ak je telesne silný a má dobré zdravie, môže byť za to vďačný. Ak si nájde zamestnanie, bude môcť usilovne pracovať. Alebo niektorú kresťanku možno náhle postihla vyčerpávajúca choroba. No i tak môže ďakovať za podporu milujúcich priateľov a členov rodiny, ktorí jej pomáhajú vyrovnávať sa s chorobou dôstojne a odvážne. A všetci praví kresťania sa môžu bez ohľadu na svoje okolnosti radovať z výsady poznať Jehovu, „šťastného Boha“, a Ježiša Krista, „šťastného a jediného Mocnára“. (1. Timotejovi 1:11; 6:15) Áno, Jehova Boh a Ježiš Kristus sú v najvyššej možnej miere šťastní. Zachovávajú si radosť napriek tomu, že podmienky na zemi sa  veľmi líšia od podmienok, aké Jehova zamýšľal na začiatku. Z ich príkladu sa môžeme veľa naučiť o tom, ako si zachovávať radosť.

Nikdy nestratili radosť

4, 5. a) Ako Jehova reagoval na vzburu prvých ľudí? b) Ako si Jehova zachoval pozitívny postoj k ľudstvu?

V záhrade Eden mali Adam a Eva prekypujúce zdravie a dokonalú myseľ. Mali pridelenú plodnú prácu a ideálne prostredie na jej vykonávanie. A čo bolo najlepšie, mali výsadu pravidelne komunikovať s Jehovom. Božím predsavzatím bolo, aby mali šťastnú budúcnosť. Ale naši prví rodičia neboli so všetkými týmito dobrými darmi spokojní a ukradli zakázané ovocie zo „stromu poznania dobrého a zlého“. Tento skutok neposlušnosti bol začiatkom všetkého nešťastia, ktoré dnes my, ich potomkovia, zažívame. — 1. Mojžišova 2:15–17; 3:6; Rimanom 5:12.

No Jehova nedovolil, aby ho nevďačný postoj Adama a Evy pripravil o radosť. Dôveroval, že srdce aspoň niektorých ich potomkov bude podnietené slúžiť mu. Bol o tom natoľko presvedčený, že ešte predtým, ako Adam a Eva splodili svoje prvé dieťa, oznámil svoje predsavzatie vykúpiť ich poslušných potomkov! (1. Mojžišova 1:31; 3:15) V nasledujúcich storočiach šla väčšina ľudstva v šľapajach Adama a Evy, ale Jehova sa pre takúto rozšírenú neposlušnosť neotočil k ľudskej rodine chrbtom. Sústredil sa na mužov a ženy, ktorí ‚rozradostňovali jeho srdce‘, na tých, ktorí sa mu z lásky naozaj snažili páčiť. — Príslovia 27:11; Hebrejom 6:10.

6, 7. Čo Ježišovi pomáhalo zachovať si radosť?

A čo Ježiš, ako si on zachoval radosť? Ako mocný duchovný tvor v nebi mal Ježiš možnosť dobre pozorovať činnosť mužov a žien na zemi. Miloval ich napriek tomu, že ich nedokonalosť bola zjavná. (Príslovia 8:31) Keď neskôr prišiel na zem a ‚býval medzi‘ ľuďmi, jeho postoj k ľudstvu sa nezmenil. (Ján 1:14) Čo pomáhalo dokonalému Božiemu Synovi zachovať si taký pozitívny názor na hriešnu ľudskú rodinu?

Ježiš bol predovšetkým rozumný v tom, čo od seba i od druhých očakával. Vedel, že neprišiel obrátiť svet. (Matúš 10:32–39) Preto sa radoval, keď na posolstvo o Kráľovstve priaznivo zareagoval čo i len jeden úprimný človek. Hoci správanie a postoj jeho učeníkov neboli vždy primerané, vedel, že v srdci chcú naozaj konať Božiu vôľu, a preto ich miloval. (Lukáš 9:46; 22:24, 28–32, 60–62) Nezanedbateľné je aj to, že v modlitbe k svojmu nebeskému Otcovi zhrnul pozitívne konanie svojich učeníkov do toho okamihu takto: „Zachovali tvoje slovo.“ — Ján 17:6.

8. Uveď niekoľko spôsobov, ako môžeme v zachovávaní si radosti napodobňovať Jehovu a Ježiša.

Niet pochýb, že všetci budeme mať úžitok z premýšľania o príklade, ktorý nám v tomto ohľade dáva Jehova Boh a Ježiš Kristus. Môžeme Jehovu napodobňovať viac možno tak, že nebudeme nadmerne ustarostení, keď sa veci nevyvinú tak, ako sme dúfali? Môžeme vernejšie kráčať v Ježišových šľapajach tým, že si budeme zachovávať pozitívny postoj k svojim súčasným okolnostiam a že budeme rozumní v tom, čo očakávame od seba i od iných? Pozrime sa, ako možno niektoré z týchto zásad prakticky uplatniť v oblasti, ktorá leží na srdci horlivým kresťanom na celej zemi — vo zvestovateľskej službe.

Zachovávajme si k službe pozitívny postoj

9. Čím sa obnovovala Jeremiášova radosť a ako nám jeho príklad pomáha?

Jehova chce, aby sme mu slúžili s radosťou. Naša radosť nemá byť závislá od výsledkov, ktoré v službe dosiahneme. (Lukáš 10:17, 20) Prorok Jeremiáš celé roky kázal v neproduktívnom obvode. Keď sa zameral na negatívne  reakcie ľudí, stratil radosť. (Jeremiáš 20:8) Ale keď rozjímal o kráse samotného posolstva, jeho radosť sa obnovovala. Jeremiáš povedal Jehovovi: „Našli sa tvoje slová a ja som ich zjedol; a tvoje slovo sa mi stáva jasotom a plesaním môjho srdca; veď sa nado mnou vzýva tvoje meno, ó, Jehova.“ ​(Jeremiáš 15:16) Áno, Jeremiáš sa radoval z výsady kázať Božie slovo. A aj my sa z nej môžeme radovať.

10. Ako si môžeme udržať radosť v službe, aj keď v súčasnosti náš obvod nie je produktívny?

10 Aj keď väčšina ľudí nereaguje na dobré posolstvo priaznivo, my máme dostatočné dôvody na radosť vo zvestovateľskej službe. Pamätajme, že Jehova plne dôveroval, že niektorí ľudia budú podnietení slúžiť mu. Tak ako Jehova, ani my by sme sa nikdy nemali vzdávať nádeje, že aspoň niektorí ľudia si napokon uvedomia otázku univerzálnej zvrchovanosti a prijmú posolstvo o Kráľovstve. Nesmieme zabúdať, že okolnosti ľudí sa menia. Aj najsamoľúbejší človek sa možno začne zamýšľať nad zmyslom života, keď ho postihne nejaká neočakávaná strata či kríza. Budeš naporúdzi, aby si mohol pomôcť, keď si taký človek začne ‚uvedomovať svoje duchovné potreby‘? (Matúš 5:3) Možno už pri najbližšej návšteve bude v tvojom obvode niekto ochotný počúvať dobré posolstvo!

11, 12. Čo sa stalo v jednom mestečku a čo sa z toho môžeme naučiť?

11 Meniť sa môže aj zloženie nášho obvodu. Zamyslime sa nad jedným príkladom. V jednom mestečku žila pevne zomknutá skupina mladých manželských párov s deťmi. Keď ich navštívili Jehovovi svedkovia, pri každých dverách sa stretávali s rovnakou reakciou: „Nemáme záujem!“ Ak niekto o posolstvo predsa len prejavil záujem, susedia nestrácali čas a od ďalšieho kontaktu so svedkami ho odradili. Netreba ani hovoriť, že kázať tam bolo náročné. No svedkovia sa nevzdali; ďalej kázali. Aký bol výsledok?

12 Mnoho detí v tomto mestečku časom vyrástlo, vstúpilo do manželstva a usadilo sa tam. Niektorí z týchto mladých ľudí si uvedomovali, že ich spôsob života im nepriniesol skutočné šťastie, a začali hľadať pravdu. Našli ju, keď priaznivo zareagovali na dobré posolstvo, ktoré hlásajú svedkovia. Tak sa stalo, že po mnohých rokoch začal tento malý zbor rásť. Len si predstavme, akú radosť mali zvestovatelia Kráľovstva, ktorí sa nevzdali! Kiež aj nám prináša radosť to, že sa s druhými vytrvalo delíme o slávne posolstvo o Kráľovstve!

Budú ťa podporovať spoluveriaci

13. Na koho sa môžeme obrátiť, keď strácame nadšenie?

13 Kde môžeš nájsť útechu, keď vzrastú tlaky alebo keď ti život zasadí nejaký tvrdý úder?  Milióny Jehovových oddaných služobníkov sa najprv obráti v modlitbe na Jehovu a potom na kresťanských bratov a sestry. Sám Ježiš si počas pobytu na zemi cenil podporu zo strany svojich učeníkov. V predvečer svojej smrti o nich povedal, že sú tými, ‚ktorí s ním vydržali v jeho skúškach‘. (Lukáš 22:28) Pravdaže, títo učeníci boli nedokonalí, ale Božieho Syna utešovala ich lojálnosť. Aj nás môžu spoluctitelia posilňovať.

14, 15. Čo pomohlo jednej manželskej dvojici vyrovnať sa so smrťou syna a čo sa z ich skúsenosti učíš?

14 Kresťanskí manželia Michel a Diane spoznali, akou cennou oporou môžu byť ich bratia a sestry. Ich 20-ročnému synovi Jonathanovi, kresťanovi plnému života a nádejí, lekári zistili nádor na mozgu. Lekári sa hrdinsky usilovali zachrániť ho, ale jeho stav sa zhoršoval, až kým raz neskoro popoludní nezaspal v smrti. Michel a Diane boli zdrvení. Uvedomovali si, že služobné zhromaždenie v ten večer sa už chýli ku koncu. No keďže veľmi potrebovali útechu, požiadali staršieho, ktorý bol s nimi, aby ich odprevadil do sály Kráľovstva. Prišli práve vtedy, keď sa zboru oznamovalo, že Jonathan zomrel. Po zhromaždení obklopili uplakaných rodičov bratia a sestry, ktorí ich objímali a utešovali. Diane spomína: „Do sály sme prišli zdrvení, ale bratia nás veľmi utešili — skutočne nás vzpružili! Hoci nás nemohli zbaviť bolesti, pomohli nám vydržať ten tlak!“ — Rimanom 1:11, 12; 1. Korinťanom 12:21–26.

15 Nešťastie spôsobilo, že Michel a Diane sa priblížili k bratom. Okrem toho ich zblížilo aj navzájom. Michel hovorí: „Naučil som sa ešte viac si ceniť svoju drahú manželku. Keď sme boli skľúčení, rozprávali sme sa spolu o biblickej pravde a o tom, ako nás Jehova podporuje.“ Diane dodáva: „Nádej na Kráľovstvo pre nás teraz znamená ešte viac.“

16. Prečo je dôležité ujať sa iniciatívy a povedať bratom, čo potrebujeme?

16 Áno, naši kresťanskí bratia a sestry nám môžu byť v ťažkých chvíľach života „posilňujúcou pomocou“, a tak nám môžu pomôcť zachovať si radosť. (Kolosanom 4:11) Prirodzene, bratia a sestry nedokážu čítať naše myšlienky. Preto keď potrebujeme podporu, je dobré im to povedať. Potom môžeme vyjadriť úprimnú vďaku za všetku útechu, ktorú nám bratia budú schopní poskytnúť, s tým, že sa na ňu pozeráme ako na útechu od Jehovu. — Príslovia 12:25; 17:17.

Pozrime sa na náš zbor

17. S akými ťažkosťami sa stretáva jedna osamelá matka a ako sa na takýchto ľudí pozeráme?

17 Čím hlbšie sa zamyslíš nad spoluveriacimi, tým viac sa naučíš ceniť si ich a nachádzať radosť v ich spoločnosti. Pozri sa na svoj zbor. Čo vidíš? Je v ňom osamelá matka, ktorá sa veľmi namáha vychovať deti tak, aby žili v súlade s pravdou? Už si sa niekedy hlbšie zamyslel nad jej znamenitým príkladom? Skús si predstaviť niektoré problémy, s ktorými sa stretáva. Osamelá matka menom Jeanine sa o niektorých zmieňuje: osamelosť, nežiaduce pokusy o zblíženie sa zo strany mužov v práci, veľmi skromný rozpočet. Ale ako hovorí, najväčším problémom je starostlivosť o citové potreby detí, lebo každé dieťa je jedinečné. Jeanine uvádza ďalší problém: „Môže byť veľmi ťažké vyhnúť sa sklonu urobiť syna hlavou rodiny, náhradou za chýbajúceho manžela. Mám dcéru a je ťažké pamätať na to, aby som ju nezaťažovala tým, že by som ju urobila svojou dôverníčkou.“ Rovnako ako tisíce bohabojných osamelých rodičov, aj Jeanine pracuje na plný úväzok a stará sa o domácnosť. Navyše so svojimi deťmi študuje Bibliu, školí ich v službe a vodí ich na zborové zhromaždenia. (Efezanom 6:4) Jehova je určite veľmi šťastný, keď denne  pozoruje, ako sa táto rodina snaží zachovať si rýdzosť! Nepôsobí tvojmu srdcu radosť, že máme vo svojom strede takých ľudí? Určite áno.

18, 19. Ako si môžeme prehĺbiť ocenenie pre členov zboru.

18 Pozri sa na svoj zbor ešte raz. Možno uvidíš verné vdovy alebo vdovcov, ktorí ‚nikdy nechýbajú‘ na zhromaždení. (Lukáš 2:37) Cítia sa občas osamelí? Samozrejme. Ich manželský partner im veľmi chýba. Sú však ďalej veľmi zamestnaní v službe Jehovovi a prejavujú osobný záujem o druhých. Ich pevný, pozitívny postoj prispieva k radosti zboru! Istá kresťanka, ktorá slúži v službe celým časom už viac ako 30 rokov, poznamenala: „Jednou z vecí, ktoré mi robia najväčšiu radosť, je vidieť starších bratov a sestry, ktorí prešli mnohými skúškami, ako ďalej verne slúžia Jehovovi!“ Áno, vekom starší kresťania, ktorých máme medzi sebou, sú pre mladších veľkým povzbudením.

19 A čo noví, ktorí sa len nedávno začali stýkať so zborom? Nie sme vari povzbudení, keď na zhromaždeniach dávajú najavo svoju vieru? Zamysli sa nad tým, aký pokrok urobili, odkedy začali študovať Bibliu. Jehova má z nich určite veľkú radosť. A čo my? Vyjadrujeme  im svoje uznanie a chválime ich za ich snahu?

20. Prečo možno povedať, že každý člen má v zbore dôležitú úlohu?

20 Si v manželstve, si slobodný alebo si osamelý rodič? Si chlapec či dievča bez otca (či bez matky), vdova alebo vdovec? Si spojený so zborom už mnoho rokov alebo si sa s ním začal stýkať len nedávno? Buď si istý, že tvoj príklad vernosti nás všetkých povzbudzuje. A keď sa pripájaš k spevu piesne Kráľovstva, keď podávaš komentár alebo prednášaš úlohu študujúceho na teokratickej škole kazateľskej služby, tvoj príspevok zväčšuje našu radosť. A čo je ešte dôležitejšie, rozradostňuje Jehovovo srdce.

21. Na čo máme mnoho dôvodov, ale aké otázky vznikajú?

21 Áno, aj v týchto ťažkých časoch, môžeme nášho šťastného Boha uctievať s radosťou. Máme veľa dôvodov reagovať na Pavlovo povzbudenie: „Vytrvávajte v radosti... a Boh lásky a pokoja bude s vami.“ ​(2. Korinťanom 13:11) Čo však, keď nás postihne prírodná katastrofa, prenasledovanie alebo vážne hospodárske ťažkosti? Je možné zachovať si radosť aj za takých okolností? Odpovede nájdeš, keď pouvažuješ o nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Pozri encyklopédiu Hlbšie pochopenie Písma, 2. zväzok, strana 476, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

Vieš odpovedať?

• Ako je opísaná radosť?

• Ako nám zachovávanie pozitívneho postoja pomáha udržiavať si radosť?

• Čo nám pomôže mať pozitívny názor na obvod nášho zboru?

• Za čo si ceníš bratov a sestry vo svojom zbore?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 10]

Ľudia v našom obvode sa môžu meniť

[Obrázok na strane 12]

Aké ťažkosti prekonávajú členovia vášho zboru?