Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako nájsť skutočné šťastie

Ako nájsť skutočné šťastie

 Ako nájsť skutočné šťastie

BUDHISTICKÝ náboženský vodca dalajláma povedal: „Som presvedčený, že zmyslom nášho života je práve hľadanie šťastia.“ Potom vyjadril presvedčenie, že šťastie možno dosiahnuť školením mysle a srdca, čiže ich vedením k disciplíne. Uviedol: „Myseľ je celé základné vybavenie, ktoré potrebujeme na dosiahnutie úplného šťastia.“ Dalajláma zastáva názor, že viera v Boha nie je potrebná. *

Naproti tomu sa zamyslite nad Ježišom, ktorý mal silnú vieru v Boha a ktorého učenie už celé stáročia ovplyvňuje stovky miliónov ľudí. Ježiš sa zaujímal o šťastie ľudí. Svoju známu Kázeň na vrchu začal deviatimi vyhláseniami za šťastných — deviatimi vyjadreniami, ktoré sa začínajú slovami: „Šťastní sú...“ ​(Matúš 5:1–12) V tejto kázni Ježiš učil svojich poslucháčov skúmať, očisťovať a viesť k disciplíne myseľ a srdce — nahrádzaním násilných, nemravných a sebeckých myšlienok pokojnými, čistými myšlienkami vyznačujúcimi sa láskou. (Matúš 5:21, 22, 27, 28; 6:19–21) Ako neskôr nabádal jeden z jeho učeníkov, mali by sme ‚ďalej uvažovať‘ o veciach, ktoré sú ‚pravé, ktoré si zasluhujú vážny záujem, sú spravodlivé, cudné, hodné lásky, o ktorých sa dobre hovorí, o cnostiach a o veciach hodných chvály‘. — Filipanom 4:8.

Ježiš vedel, že s pravým šťastím úzko súvisia vzťahy s inými. My ľudia sme od prirodzenosti spoločenskí, a tak nemôžeme byť naozaj šťastní, ak sa izolujeme alebo ak máme s ľuďmi v našom okolí neustále konflikty. Šťastní môžeme byť len vtedy, ak sa cítime milovaní a ak my milujeme iných. Podľa toho, čo učil Ježiš, základom takejto lásky je náš vzťah s Bohom. Zvlášť v tomto bode sa Ježišovo učenie rozchádza s učením dalajlámu, lebo Ježiš učil, že ľudia nemôžu byť skutočne šťastní nezávisle od Boha. Prečo? — Matúš 4:4; 22:37–39.

Zamyslite sa nad svojimi duchovnými potrebami

Jedno z vyhlásení za šťastných znie: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3) Prečo to Ježiš povedal? Lebo na rozdiel od zvierat máme duchovné potreby. Boli sme vytvorení na Boží obraz a do istej miery si môžeme pestovať také božské vlastnosti, ako je láska, zmysel pre právo, milosrdenstvo a múdrosť. (1. Mojžišova 1:27; Micheáš 6:8; 1. Jána 4:8) K našim duchovným potrebám patrí aj potreba mať zmysel života.

Ako môžeme tieto duchovné potreby uspokojovať? Nie transcendentálnou meditáciou ani samotným sebaskúmaním. Ježiš povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ ​(Matúš 4:4) Všimnite si Ježišovo vyjadrenie, že Boh je zdrojom „každého výroku“,  ktorý je pre nás životne dôležitý. Na niektoré otázky nám môže pomôcť nájsť odpovede iba Boh. Vzhľadom na veľký vzrast počtu teórií o zmysle života a o cestách vedúcich k šťastiu je v dnešnej dobe pochopenie tejto skutočnosti zvlášť aktuálne. Kníhkupectvá vyhradzujú celé oddelenia dielam, ktoré čitateľom sľubujú zdravie, bohatstvo a šťastie. Sú zriaďované aj internetové stránky, ktoré sa zaoberajú výslovne otázkou šťastia.

Ale ľudské uvažovanie je v týchto oblastiach často zavádzajúce. Má tendenciu nahrávať sebeckým túžbam alebo vlastnému ja. Je založené na obmedzenom poznaní a obmedzených skúsenostiach, pričom veľmi často vychádza z nesprávnych predpokladov. Napríklad čím ďalej, tým viac pisateľov príručiek na sebazlepšovanie zakladá svoje predstavy na teórii „evolučnej psychológie“, ktorá predpokladá, že pôvod ľudských emócií siaha až k našim údajným zvieracím predkom. Pravda však je, že žiadne úsilie nájsť šťastie, ktoré je založené na nejakej teórii ignorujúcej úlohu nášho Stvoriteľa, nemôže byť prospešné a napokon povedie ku sklamaniu. Jeden staroveký prorok povedal: „Múdri boli zahanbení... Hľa, zavrhli samotné Jehovovo slovo, a akú teda majú múdrosť?“ — Jeremiáš 8:9.

Jehova Boh vie, ako sme vytvorení a čo nás urobí skutočne šťastnými. Vie, prečo dal človeka na zem a čo prinesie budúcnosť, a o tieto informácie sa s nami delí v Biblii. To, čo zjavuje v tejto inšpirovanej knihe, udiera na citlivú strunu ľudí so správnym sklonom srdca a napĺňa ich pocitom šťastia. (Lukáš 10:21; Ján 8:32) Tak to bolo i v prípade dvoch Ježišových učeníkov. Po Ježišovej smrti boli skľúčení. Ale keď sa z úst samotného vzkrieseného Ježiša dozvedeli, akú má úlohu v Božom predsavzatí zachrániť ľudstvo, povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď nám cestou rozprával a úplne nám otváral Písma?“ — Lukáš 24:32.

Táto radosť sa znásobuje, keď dovolíme biblickej pravde viesť náš život. Z tohto pohľadu možno šťastie pripodobniť k dúhe. Dúha sa objavuje za priaznivých podmienok, ale keď sú podmienky ideálne, je žiarivejšia alebo je dokonca dvojitá. Pozrime sa na niekoľko príkladov, ako môže uplatnenie biblického učenia prispievať k nášmu šťastiu.

Žite jednoducho

Predovšetkým sa pozrime na Ježišovu radu v otázke bohatstva. Po tom, čo Ježiš radil, aby snaha nadobudnúť bohatstvo nebola tou najdôležitejšou vecou v živote, povedal niečo nezvyčajné: „Ak je tvoje oko prosté, bude celé tvoje telo jasné.“ ​(Matúš 6:19–22) V podstate tým povedal, že ak sa budeme žiadostivo usilovať o bohatstvo, moc alebo nejaký iný cieľ, ktorý si ľudia dávajú, prídeme o dôležitejšie veci, lebo pri  inej príležitosti povedal, že „aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má“. (Lukáš 12:15) Ak dáme na prvé miesto to, čo je naozaj dôležité, napríklad náš vzťah s Bohom, starostlivosť o rodinu a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, potom bude naše „oko prosté“, nerozptýlené.

Všimnite si, že Ježiš neobhajoval askézu ani extrémne sebazapieranie. Napokon ani sám nebol askéta. (Matúš 11:19; Ján 2:1–11) Ježiš učil, že ľuďom, ktorí považujú život len za príležitosť nahromadiť si bohatstvo, život v podstate preteká pomedzi prsty.

O niektorých ľuďoch, ktorí už ako mladí veľmi zbohatli, istý psychoterapeut zo San Francisca povedal, že peniaze sú pre nich „koreňom stresu a zmätku“. A dodal, že títo ľudia „si kúpia dva alebo tri domy, auto a míňajú peniaze na rôzne veci. A keď to tým nedosiahnu [čiže, keď ich to neurobí šťastnými], upadajú do depresie, prázdnoty a neistoty, pokiaľ ide o to, čo robiť so svojím životom.“ Naproti tomu u ľudí, ktorí dbajú na Ježišovu radu žiť po hmotnej stránke jednoduchšie a vyhradzujú si čas na duchovné veci, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že nájdu skutočné šťastie.

Tom, stavbár žijúci na Havajských ostrovoch, pomáhal ako dobrovoľník pri výstavbe miest na uctievanie na Tichomorských ostrovoch, kde majú ľudia v hmotnom ohľade len málo. Tom si na týchto pokorných ľuďoch niečo všimol. Povedal: „Moji kresťanskí bratia a sestry na týchto ostrovoch boli skutočne šťastní. Pomohli mi jasnejšie pochopiť, že kľúčom k šťastiu nie sú peniaze ani majetok.“ Tom pozoroval aj dobrovoľníkov, s ktorými na týchto ostrovoch pracoval, a všimol si, akí sú spokojní. „Mohli zarábať veľa peňazí,“ povedal Tom. „Ale oni sa rozhodli stále dávať duchovné veci na prvé miesto a udržiavať si jednoduchý spôsob života.“ Tieto príklady ho podnietili zjednodušiť svoj život, aby tak mohol venovať viac času svojej rodine a duchovnej činnosti. Tento krok nikdy neoľutoval.

Šťastie a sebaúcta

Ak má byť človek šťastný, je veľmi dôležité, aby mal vedomie vlastnej hodnoty, čiže sebaúctu. Ľudská nedokonalosť a z nej vyplývajúce slabosti spôsobujú, že niektorí majú na seba negatívny názor. U mnohých takéto pocity pretrvávajú už od detstva. Prekonať zakorenené pocity môže byť ťažké, ale dá sa to. Riešením je uplatňovanie Božieho Slova.

Biblia hovorí, aký názor má na nás Stvoriteľ. Nie je jeho názor omnoho dôležitejší než názor ktoréhokoľvek človeka — teda aj náš? Boh je zosobnením lásky a pozerá sa na nás bez predsudkov či zlomyseľnosti. Uvedomuje si, akí sme, a tiež to, akí môžeme byť. (1. Samuelova 16:7; 1. Jána 4:8) Na tých, ktorí sa mu chcú páčiť, sa díva ako na drahocenných, áno, žiaducich, nech sú ich nedostatky akékoľvek. — Daniel 9:23; Haggeus 2:7.

Pochopiteľne, Boh naše slabosti ani žiadne hriechy, ktorých sa dopustíme, neprehliada. Očakáva od nás, že sa budeme usilovne snažiť robiť to, čo je správne, a podporuje nás v tom. (Lukáš 13:24) Jednako však Biblia hovorí: „Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho  boja.“ Okrem toho sa v nej píše: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť? Veď u teba je pravé odpustenie, aby sa ťa báli.“ — Žalm 103:13; 130:3, 4.

Preto sa učte pozerať na seba Božími očami. Vedomie, že Boh považuje ľudí, ktorí ho milujú, za žiaducich a že im dôveruje — hoci oni sami sa možno považujú za bezcenných —, môže v človeku veľmi posilniť pocit šťastia. — 1. Jána 3:19, 20.

Nádej — nevyhnutný predpoklad šťastia

V jednej nedávno spropagovanej koncepcii zvanej pozitívna psychológia sa tvrdí, že optimizmus rozvíjaný pozitívnym myslením a zameriavaním sa na silné stránky vlastnej osobnosti môže viesť k šťastiu. Len málokto by popieral, že optimistický pohľad na život a budúcnosť prispieva k šťastiu. Ale taký optimizmus musí byť založený na skutočnosti, nie len na prianí. Okrem toho, žiadne množstvo optimizmu či pozitívneho myslenia neodstráni vojny, hlad, znečistenie, starobu, choroby ani smrť — čo sú veci, ktoré tak veľa ľudí oberajú o šťastie. No optimizmus určite má svoje miesto.

Je zaujímavé, že Biblia nepoužíva slovo optimizmus; používa silnejšie slovo — nádej. Vine’s Complete Expository Dictionary definuje slovo „nádej“ podľa jeho použitia v Biblii ako „priaznivé očakávanie s dôverou... šťastné očakávanie niečoho dobrého“. Slovo nádej, ako sa používa v Biblii, znamená viac než len optimistický náhľad na situáciu. Poukazuje aj na objekt nádeje. (Efezanom 4:4; 1. Petra 1:3) Kresťanskou nádejou je napríklad to, že čoskoro budú odstránené všetky nežiaduce veci spomenuté v predchádzajúcom odseku. (Žalm 37:9–11, 29) Ale v tejto nádeji je obsiahnuté ešte viac.

Kresťania sa tešia na čas, keď verní ľudia dospejú k dokonalému životu na rajskej zemi. (Lukáš 23:42, 43) Zjavenie 21:3, 4 rozvíja túto nádej slovami: „Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom... A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“

Každý, kto očakáva takú budúcnosť, má všetky dôvody byť šťastný, i keď jeho súčasné okolnosti nie sú ani zďaleka také, aké by si želal. (Jakub 1:12) Prečo by ste teda Bibliu nepreskúmali a nezistili, prečo jej môžete veriť? Posilnite si túto nádej tak, že budete každý deň čítať Bibliu. To vás duchovne obohatí, pomôže vám to vyhýbať sa veciam, ktoré ľudí oberajú o šťastie, a prehĺbi to vašu spokojnosť. Áno, hlavným kľúčom k skutočnému šťastiu je konanie Božej vôle. (Kazateľ 12:13) Život budovaný na dodržiavaní biblických prikázaní je šťastný, lebo Ježiš povedal: „Šťastní [sú] tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“ — Lukáš 11:28.

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Viera v Boha nie je pre budhistov nevyhnutná.

[Obrázky na strane 5]

Šťastie nemožno nájsť zhromažďovaním bohatstva, izolovaním sa alebo dôverou v obmedzené ľudské poznanie

[Obrázok na strane 6]

Život založený na poslušnosti Božiemu Slovu je šťastný

[Obrázok na strane 7]

Kresťanská nádej robí človeka šťastným